G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Erozdeºme toto sexteto slov na dve iné kôpkyako doteraz. V prvej kôpke je duet „nadpoloviãnáväã‰ina“ (ãomu rozumieme v‰etci,veì deliÈ dvoma je jednoduché), v druhej kôpkekvarteto „platn˘ch hlasov oprávnen˘chvoliãov“ – ão uÏ nie sú 4 milióny 200-tisícv‰etk˘ch voliãov ako napríklad v roku 2004,ale iba necelé dva milióny oprávnen˘ch voliãov,ktorí pri‰li hlasovaÈ a ich hlasy boli platné.A nadpoloviãná väã‰ina tejto inak chápanejkôpky je uÏ necel˘ milión hlasov.âo je rozdiel viac ako závaÏn˘.“Na spresnenie – slová z ústavy „platné hlasyoprávnen˘ch voliãov“ moÏno pri inomuhle pohºadu vnímaÈ aj ako hlasy „zúãastnen˘chvoliãov“ – aj takáto interpretácia má totiÏsvoju logiku a podºa informácií spred niekoºk˘chdní si ju osvojil aj prezident IvanGa‰paroviã. âím táto interpretácia nadobúdana závaÏnosti – a teoretick˘ právny spor samôÏe staÈ súãasÈou politického súboja uÏ oniekoºko dní.IsteÏe, proti tejto Procházkovej interpretáciisa e‰te vlani v marci ozvalo viacero právnick˘chkapacít. Napríklad Ivan Trimaj vdenníku Sme napísal: „V ãl. 101 ods. 4 Ústavyje v‰ak nejasnosÈ iba vtedy, keì prvú vetuustanovenia ãítame ako osamotenú, bez zreteºana iné ustanovenia Ústavy. Ale tak˘ postupnezodpovedá ‰tandardn˘m vykladacímpravidlám.Prvú vetu, v znení „Za prezidenta je zvolen˘kandidát, ktor˘ zí<strong>sk</strong>a nadpoloviãnú väã-‰inu platn˘ch hlasov oprávnen˘ch voliãov“,treba ãítaÈ spolu so ‰tvrtou vetou, podºa ktorej„V druhom kole volieb je za prezidentazvolen˘ ten kandidát, ktor˘ zí<strong>sk</strong>a najväã‰ípoãet platn˘ch hlasov zúãastnen˘ch voliãov“.Ústava teda striktne rozli‰uje oprávnen˘chvoliãov a zúãastnen˘ch voliãov. Kto je oprávnen˘voliã, vymedzuje Ústava najmä v ãl. 30a Ústavou predpokladané zákony o voºbáchdo Národnej rady a o spôsobe voºby prezidentaako právo obãana, ktor˘ dov⁄‰il ustanoven˘vek. Status oprávneného voliãa nie je nikdepodmienen˘ <strong>sk</strong>utoãnou úãasÈou na voºbách.Oprávnen˘ voliã je zapísan˘ do stálehozoznamu oprávnen˘ch voliãov (§ 4 ods. 1zákona o spôsobe voºby prezidenta) v ãase,keì e‰te nemoÏno vedieÈ, ãi sa volieb zúãastníalebo nie. Preto aj ten, kto sa volieb nezúãastní,je v zmysle Ústavy a citovan˘ch zákonovoprávnen˘m voliãom. Z toho dôvodu v prvomkole voºby je potrebné zí<strong>sk</strong>aÈ nadpoloviãnúväã‰inu platn˘ch hlasov v‰etk˘ch voliãov,ktorí boli (ão aj dodatoãne) zapísaní do volebnéhozoznamu, lebo v‰etci sú resp. bolioprávnení zúãastniÈ sa volieb, t.j. boli v zmysleÚstavy a zákona v deÀ volieb oprávnen˘mivoliãmi.Ústava pouÏíva terminológiu „oprávnen˘voliã“ aj v ãl. 98 ods. 1, keì platnosÈ referendapodmieÀuje v prvom rade úãasÈou nadpoloviãnejväã‰iny „oprávnen˘ch voliãov.“ Aksa zisÈuje pomer zúãastnen˘ch a oprávnen˘chvoliãov, potom nemôÏe ísÈ o totoÏné pojmy.“Podobne sa pre denník Sme vyjadrili ajprávnici Ernest Valko (b˘val˘ predseda ãe<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>éhoústavného súdu) a Jozef Vozár(zástupca riaditeºa Ústavu ‰tátu a právaSAV): „Ak sa o funkciu prezidenta uchádzajúv prvom kole viacerí kandidáti vychádza zpredmetn˘ch ustanovení záver, Ïe na zvolenieje potrebn˘ nadpoloviãn˘ poãet hlasov v‰etk˘choprávnen˘ch voliãov. Zákonodarca pritvorbe tejto novely ústavy jednoznaãne chcelrozlí‰iÈ medzi rozdielnymi situáciami. A to ãikandiduje len jeden uchádzaã o funkciu prezidentaalebo kandidátov je viac. Rovnako zákonodarcarozlí‰il, ãi sa jedná o prvé alebodruhé kolo prezident<strong>sk</strong>˘ch volieb. Tieto rozdielne<strong>sk</strong>utkové aj právne situácie zákonodarcarozlí‰il tak ako moÏno od racionálneho zákonodarcuoãakávaÈ – teda aj terminologicky.Raz hovorí o väã‰ine „oprávnen˘ch voliãov“(inakpovedané v‰etk˘ch voliãov oprávnen˘chvoliÈ vrátane nezúãastnen˘ch na voºbách)a druh˘krát o “zúãastnen˘ch voliãoch“.Ak by bol zákonodarca chcel stanoviÈ rovnaképodmienky pre prvé aj druhé kolo volieb,volil by aj rovnakú terminológiu. MimochodomÚstava pouÏíva termín „oprávnen˘ voliã“aj v ãl. 98 ods. 1, keì platnosÈ referendapodmieÀuje úãasÈou nadpoloviãnej väã‰iny„oprávnen˘ch voliãov,“ teda v‰etk˘ch voliãovoprávnen˘ch voliÈ. Doteraz nikto nespochyb-Àoval <strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe ‰tyri zo ‰iestich referendboli neplatné práve preto, Ïe nedo‰la nadpoloviãnápolovica „oprávnen˘ch voliãov“.“A teraz z roviny teórií do roviny ‰pekulácií– prezident SR Ivan Ga‰paroviã sa nazdáva,Ïe na víÈazstvo v prvom kole mu staãí nadpoloviãnáväã‰ina zúãastnen˘ch voliãov aviacero prie<strong>sk</strong>umov verejnej mienky naznaãuje,Ïe to nie je nereálne. Ak sa teda napríkladstane, Ïe 21. marca 2009 prídu k volebn˘murnám 2 milióny 200-tisíc oprávnen˘chvoliãov a jeden milión 122 tisíc z nich oznaãíkríÏikom Ivana Ga‰paroviãa, ão bude brániÈústrednej volebnej komisii, aby vyhlásila„meno, priezvi<strong>sk</strong>o a akademick˘ titul kandidáta,ktor˘ zí<strong>sk</strong>al nadpoloviãnú väã‰inu platn˘chhlasov oprávnen˘ch voliãov a bol zvolen˘za prezidenta“ (§ 30), ak si nadpoloviãnáväã‰ina ãlenov komisie (teda sedem) osvojilanázor, s ak˘m sa stotoÏÀuje aj prezidentGa‰paroviã. Pravdepodobn˘ spor – lebo niãiné sa v takomto prípade nedá oãakávaÈ – bymusel rie‰iÈ Ústavn˘ súd. âo by bolo medzinárodnouhanbou, akej by sa dalo predísÈjednoduchou novelou ústavného ãlánku 101,ods. 4.Róbert Kotian85
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KOD 1. DECEMBRA 2008 DO 15. JANUÁRA 20092. decembra – Poslanci NR SR di<strong>sk</strong>utujúo spornej novele ‰kol<strong>sk</strong>ého zákona z dielneopoziãnej SMK. Návrh sa na minulejschôdzi prekvapujúco dostal do druhého ãítaniaaj vìaka podpore zákonodarcov Smeru-SD.Jej autori, poslanci SMK József Berényia László Szigeti, poÏadujú, aby sa vuãebniciach, uãebn˘ch textoch a pracovn˘chzo‰itoch schvaºovan˘ch ministerstvom ‰kolstvauvádzali geografické názvy v jazykochnárodnostn˘ch men‰ín. Smer-SD uÏ avizoval,Ïe predseda parlamentu Pavol Pa‰ka pripravípozmeÀovací návrh, podºa ktorého by sageografické názvy uvádzali najprv v maìarãinea následne v slovenãine. Koaliãná SNSpresadzuje opaãné poradie, dvojjazyãné uvádzanienázvov je ochotná pripustiÈ aj SMK.ªS-HZDS je za to, aby v texte boli v˘luãnesloven<strong>sk</strong>é názvy. Opoziãní partneri, SDKÚ-DS a KDH, sú pripravení návrh SMK podporiÈ.2. decembra – Zmluva o mimosúdnomvyrovnaní, ktorú uzavrela ‰tátna spoloãnosÈTipos s cyper<strong>sk</strong>ou firmou Lemikon Limited,je nehoráznosÈ. Na dne‰nej tlaãovej konferenciito vyhlásil podpredseda SDKÚ-DSIvan Miklo‰. Opoziãní zákonodarcovia zmluvuzí<strong>sk</strong>ali na dne‰nom poslaneckom prie<strong>sk</strong>umena ministerstve financií aj napriektomu, Ïe im ju zástupcovia rezortu nechcelinechaÈ. „Zmluva je pre ‰tát jednoznaãne nev˘hodnáa v˘hodná pre druhú stranu,“ povedalexminister financií. Myslí si, Ïe verejnosÈmá právo poznaÈ v‰etky informácie, keìÏe ideo verejné financie.2. decembra – Uvádzanie geografick˘chnázvov v uãebniciach národnostn˘ch men‰ínby malo maÈ dvojjazyãnú podobu len v prípadenázvov, ktoré sú v jazyku národnostnejmen‰iny vÏité a zauÏívané. Vypl˘va to z pozmeÀujúcehonávrhu, ktor˘ k novele ‰kol<strong>sk</strong>éhozákona predloÏil predseda parlamentu PavolPa‰ka. „V uãebniciach, ako aj uãebn˘chtextoch a pracovn˘ch zo‰itoch vydávan˘chv jazyku národnostnej men‰iny budú geografickénázvy uvádzané nasledovn˘m spôsobom:geografické názvy, ktoré sú vÏité a zauÏívanév jazyku národnostnej men‰iny sauvádzajú dvojjazyãne a to najprv v jazykupríslu‰nej národnostnej men‰iny a následnev zátvorke alebo za lomkou v ‰tátnom jazyku,“uviedol Pa‰ka svoj návrh.2. decembra – Predseda parlamentu PavolPa‰ka (Smer-SD) dnes na tretí pokusotvoril mimoriadnu 30. schôdzu NR SR,ktorej jedin˘m bodom je návrh troch opoziãn˘chstrán na vyslovenie nedôvery ministrovifinancií Jánovi Poãiatkovi. Dôvodom snahyo odvolanie ministra Poãiatka je kauza Tipos,v ktorej údajne nekonal vo verejnom záujme.2. decembra – Kauza Tipos je podvodom,za ktor˘ prevzal politickú zodpovednosÈaj predseda vlády Robert Fico. Naj<strong>sk</strong>ôr t˘m,Ïe nekonal, ne<strong>sk</strong>ôr t˘m, Ïe aktívne bráni ministrafinancií Jána Poãiatka. Pri uvádzaní návrhuna vyslovenie nedôvery ‰éfovi rezortufinancií to dnes na úvod mimoriadnej schôdzeNR SR uviedol zástupca navrhovateºov,podpredseda opoziãnej SDKÚ-DS Ivan Miklo‰.Na zaãiatku bol podpredseda KDH Daniel Lip‰ic a jeho neãakanépriznanie, Ïe druhá Dzurindova vláda zostala pri moci aj vìakakupovaniu poslancov. Snaha o sebareflexiu a priznanie si morálneho dlhub˘valej koalície voãi ich voliãom sa v‰ak do veºkej miery minula v˘sledkom– teda aspoÀ v politick˘ch kruhoch. Do akej miery sa vystúpenieDaniela Lip‰ica prejaví na jeho dôveryhodnosti medzi radov˘mi voliãmi,sa e‰te len uvidí.Do akej miery jesloven<strong>sk</strong>á politikadôveryhodná?I. âO TEDA POVEDAL DANIEL LIP·ICPodpredseda KDH a b˘val˘ minister spravodlivostiDaniel Lip‰ic pri predstavení obãian<strong>sk</strong>ejiniciatívy na podporu Ivety Radiãovej Sloven<strong>sk</strong>o,ty na to má‰!, sa vrátil do minulosti auvaÏoval o dôvodoch, preão b˘valá vládna koalíciastratila dôveru u obãanov. Okrem inéhospomenul aj podivuhodné správanie sa dvoch poslancovªS-HZDS, pánov DÏupu a Kolesára,ktorí neãakane zaãali podporovaÈ vládnu koalíciuv ãase, keì stratila v NR SR nadpoloviãnúväã‰inu: „Keì dvaja tvrdí házedesáci, pán DÏupaa Kolesár – to neboli nejakí takí, Ïe nejakémierne krídlo, to boli tvrdí házedesáci, z veãerado rána zaãnú hlasovaÈ s vládnou koalíciou, takão je to? Je to nejaké náhle osvietenie? Náhle saim zaãali páãiÈ reformy? Asi nie. Proste nemôÏmerobiÈ z ºudí hlupákov, Ïe budeme hovoriÈ, Ïemy dodnes vlastne si myslíme, Ïe naozaj u nichdo‰lo k nejakej náhlej zmene názoru, kedy sa zdvoch tvrd˘ch kovan˘ch házedesákov stali dvajareformní poslanci národnej rady. Ja si myslím,Ïe to moÏné nie je... Myslím si, Ïe Ïiaden rozumn˘ãlovek, ak z neho nechceme robiÈ hlupáka, neverítomu, Ïe keì je parlament zablokovan˘ avláda nemá dostatok hlasov a z veãera do ránadvaja tvrdí opoziãní poslanci zrazu prejdú, bezvysvetlenia, a hlasujú s vládou, Ïe to je v poriadku.To nie je v poriadku.“Kupovanie poslancov bola podºa Lip‰ica poslednoukvapkou, ktorá viedla k rozãarovaniu voliãovvtedaj‰ích vládnych strán, k ich frustrácii a následnejapatii. Preto dnes buì nevolia alebo voliaopozíciu pragmaticky – ako men‰ie zlo. „âo si majúºudia myslieÈ, ak situácia v parlamente nezávisíod toho, kto má koºko hlasov vo voºbách, ale odtoho, kto je ako úspe‰n˘ pri lobovaní poslancov.To sa mi zdá, Ïe je akoby rozpad dôvery v politick˘systém. Beriem to aj ako svoju chybu.“Osobnou chybou Lip‰ica bolo, Ïe na RadeKDH 24. septembra 2005 v Bytãi netrval nahlasovaní o odchode kresÈan<strong>sk</strong>˘ch demokratovz druhej vlády Mikulá‰a Dzurindu. Vtedy prevládalv KDH názor, Ïe po kupovaní poslancovnemôÏu zostaÈ vo vláde. „Îe táto kauza tak oslabujedôveryhodnosÈ voãi na‰im voliãom, Ïe musímez vlády odísÈ.“ Napokon v‰ak nehlasovalia z vlády odi‰li aÏ pre v˘hradu vo svedomí, tedapre neochotu Dzurindu prijaÈ záväzok, vypl˘vajúciz Vatikán<strong>sk</strong>ej zmluvy.Dzurindove vlády <strong>sk</strong>lamali voliãov, ktorí ichvolili preto, Ïe budú iní ako jej Meãiarove predchodkyne.Úplne bez ‰kandálov sa podºa Lip‰icavládnuÈ nedá, zlé v‰ak je, Ïe nikto nechce tietochyby priznaÈ. „Aj s na‰imi vládami boli spojené‰kandály, korupcia, zmanipulované tendre,kupovanie poslancov. A nebola vyvodená adekvátnazodpovednosÈ,“ vyhlásil Lip‰ic. Voãi voliãomb˘valej vládnej koalície tak vznikol morálnydlh, ktor˘ podºa Lip‰ica treba splatiÈ. Prv˘mkrokom k zmene má byÈ voºba Ivety Radiãovejza prezidentku, a to aj v prípade, Ïe jej mater<strong>sk</strong>áSDKÚ-DS nenájde odvahu na sebareflexiu. Lip-‰ica tieÏ mrzí nejednoznaãná podpora KDH.Radiãová je nielen nominantkou SDKÚ-DS,SMK a KDH, ale je aj obãian<strong>sk</strong>ou kandidátkou,vysvetlil Lip‰ic. Nie je spojená so ‰kandálmi akauzami, ale so sociálnymi úspechmi b˘valej vlády.Má ãist˘ ‰tít, voliãi by tak prv˘krát od roku1998 nevyberali men‰ie zlo. „Preto je táto iniciatívaaj v˘zvou, v˘zvou opoziãn˘m voliãom – jednaksa zapojiÈ, podporiÈ túto iniciatívu, ale ajprísÈ voliÈ, mobilizovaÈ sa,“ povedal dnes na tlaãovejbesede. Radiãová by opäÈ priniesla dospoloãnosti pozitívnu emóciu, takú, aká vládlav spoloãnosti v roku 1998.II. AKO TO LIP·IC VYSVETLILNA BLOGU SMEMnoÏstvo reakcií na toto vystúpenie – plusútrÏkovité informácie v médiách – viedli DanielaLip‰ica k tomu, aby na blogu denníka Sme precíznej‰ievysvetlil, o ão ich iniciatíve v <strong>sk</strong>utoãnostii‰lo.Úvodné vyhlásenie iniciatívy „Sloven<strong>sk</strong>o, ty nato má‰!“Po roku 1998 sa Sloven<strong>sk</strong>o dlh˘ ãas posúvalovpred. Síce s chybami a problémami, ale kaÏd˘z nás cítil, Ïe sme napredovali. Stali sme sasúãasÈou Západu, vstúpili sme do EÚ a NATO,vzrástli sme hospodár<strong>sk</strong>y. UÏ nie sme chudobnípríbuzní, ale v mnohom sme pred na‰imi susedmi,âechmi, Poliakmi ãi Maìarmi. Na to, ãoSloven<strong>sk</strong>o po roku 1998 dosiahlo, sme v‰etci naSloven<strong>sk</strong>u hrdí.Ale ako to uÏ na Sloven<strong>sk</strong>u b˘va, obdobia rastusa striedajú s obdobiami stagnácie. Po roku2006 sme zaãali spomaºovaÈ a dnes cítime, ÏeSloven<strong>sk</strong>o zastalo. Nenapredujeme, stojíme namieste. V nieãom sa moÏno dokonca vraciame86