clxvii. – clxviii. číslo - home.nextra.sk

D I A L Ó G Y O A& E Wnasolen˘m zadkom od jednej povinnosti kdruhej, a nadávame, Ïe ão je to za Ïivot.Ani keì sa pozriete na históriu ºudstva,neboli poãas t˘ch storoãí ºudia, ktorí malitak˘ dar reãi, aby aj vás donútili povedaÈ si:odteraz budem robiÈ nieão iné, ão je kvalitnej‰ie?Neveríte, Ïe by mohol byÈ niektotak˘, kto by aj vás, ktor˘ patríte k intelektuálnejelite, dokázal pritiahnuÈ a chytil byvás, obrazne povedané, za plecia, zatriasolvami a povedal by vám: Zobuì sa!?Aby som bol úplne úprimn˘, neviem si tocelkom dobre predstaviÈ. UÏ boli prípady, Ïepovedzme jehovisti presvedãili údajne desiatkyalebo stovky ºudí, a tí sa dokonca vzdali majetku,len potom sa to väã‰inou, bohuÏiaº,skonãilo tak, Ïe ‰éfovia t˘ch jehovistov ich majetokrozpredali a peniaze si nechali pre seba.A nielen v Amerike, ale aj kde-kade v juÏnejAfrike boli rôzni kazatelia, ktorí dokonca dosiahli,Ïe mnohí hromadne spáchali samovraÏdy.TakÏe asi aj takí sú ºudia, ktorí dokáÏu veºmivpl˘vaÈ na myslenie in˘ch ºudí, a nie vÏdyto, ão vyzerá ako u‰ºachtil˘ úmysel, naozaj ajdobre dopadne. Ja nehovorím, Ïe sa to nemô-Ïe uberaÈ aj dobr˘m smerom, len na to musiabyÈ vytvorené podmienky. Viete, keì pri‰iel vo-ºakedy Martin Luther King a hovoril to, ão hovoril,ão sa teraz – paradoxne po neviem koºk˘chrokoch – viac-menej zdá ako blízka realita,tak aÏ teraz sa zaãínajú napæÀaÈ jeho vtedaj‰ieslová. Z toho mi vypl˘va, Ïe vtedy dozrelana to doba, aby povedal tie slová o svojomsne (Ïe bieli a ãierni si budú rovní a pod.),ale zrejme vtedy e‰te doba nedozrela dostatoãnena to, aby sa takéto my‰lienky nejak˘mspôsobom premieÀali aj na skutky. Stáva sa tode facto aÏ teraz. TakÏe ja si myslím, Ïe to, naão je zrelá doba sa aj stane a ãlovek, ktor˘ tosformuluje, sa vÏdy nájde. Zoberte si atmosféru,ja neviem, konca 60-tych rokov. Vo vzduchubolo cítiÈ, Ïe sa nieão stane, v literatúre, ajv novinách sme to videli - a potom sa zázraãnena‰li ºudia, ãi to uÏ boli Dubãek, alebo ekonóm·ik, ktorí tú dobu zosobnili. ... A potomzase, keì pri‰iel osemdesiaty deviaty rok, zasebola zrelá doba na nieão nové – a tieÏ sme touÏ asi rok predt˘m cítili vo vzduchu – a zrazusa objavil Milan KÀaÏko, o ktorom sme sícev‰etci vedeli, Ïe existuje ako herec uÏ dávnopredt˘m, ale to, ãím sa stal v novembri ’89, asinikto v Àom nevidel, aj keì sme ho poznali, anikto ani netu‰il, Ïe bude nejak˘m tribúnom revolúcie.A zrazu z niãoho niã sa z KÀaÏka, ktor˘bol hercom a ktor˘ hral to i ono, dokoncaaj kapitána Nálepku, zrazu sa stal vodca más.Ale v‰imnite si ìal‰í posun: Ïe potom sa opäÈdoba zmenila a zrazu KÀaÏko mávnutím zázraãnéhoprútika, zmizol. Prestal byÈ tribúnoma politikom, a stal sa zasa opäÈ hercom,ba takmer ‰oumenom.A ão keì to predsa len nie je také jednoznaãné,pokiaº ide o dobu a jej vodcu? Keì s tak˘múspechom zrazu strhol desaÈtisíce ºudínov˘ americk˘ prezident Obama, je to lenpreto, Ïe dozrela patriãná doba, alebo dozrelaj ist˘ ãlovek?Ja si myslím, Ïe Barack Obama vyplnil tieoãakávania, ktoré bez ohºadu na neho v americkejspoloãnosti existovali a dozrievali. Existovalatam nejaká spoloãenská objednávka anaplnil ju Obama. ªudia nieão veºmi oãakávali,nieão veºmi chceli, a ja osobne si myslím,Ïe to bolo bez ohºadu na Baracka Obamu. Lenmusel prísÈ niekto, kto tie oãakávania potomstelesnil. Zhodou okolností ním bol Obama.LenÏe to my nemôÏeme vedieÈ, ãi doba, hocina nejakého lídra ãakala, Ïe ho nena‰la. Akho nena‰la, tak ani nevieme, Ïe by také nieãobolo. Doba moÏno bola zrelá, ale nena‰ielsa nik, kto by ju nejako premenil alebo primeraneovplyvnil.Tak môÏu uÏ potom byÈ jemné odtiene v tom,ako si nejakú spoloãenskú situáciu vysvetlímea rozoberieme. Ale zoberte si, ja neviem, tridsiateroky: keby v tej dobe Hitler nebol, tak siho svojím spôsobom musia vymyslieÈ, takistoako v Taliansku – zasa v úplne inej krajine –sa objavil Mussolini a v ·panielsku generálFrancisco Franco. Bola teda asi taká doba, Ïesi vyÏadovala tak˘chto nejak˘ch diktátorov, nastupujúcifa‰izmus ich potreboval, ale, samozrejme,medzi nimi boli dosÈ veºké osobnérozdiely, takÏe povedzme Franco bol úplnein˘ diktátor, ako bol Mussolini, a Hitler bol –a to mimoriadne viditeºne – úplne in˘ neÏ oniobaja. TakÏe ak hovoríme, Ïe napríklad Mussolinia Hitler boli jeden fa‰istick˘, druh˘ nacistick˘vodca, tak dôleÏit˘ rozdiel medzi nimibol, ão uÏ len v tom, Ïe Mussoliniho priãinenímzìaleka nezabili toºko ºudí, ako ich povedzmedal zabiÈ Hitler, lebo t˘ch boli celé milióny.A to uÏ potom, samozrejme, súvisí s naturelomtoho vodcu. Ale to základné v˘chodisko,Ïe doba poznaãená neskutoãne hlbokoukrízou v tridsiatych rokoch si vyÏadovala nejakéhovodcu je zrejmé. Situácia bola totiÏtaká zlá, tak bezv˘chodisková, Ïe ‰iroké masytúÏili po jednoduch˘ch a zdanlivo úãinn˘ch rie-‰eniach. A po tzv. poriadku. A ãi uÏ tieto oãakávaniapotom naplnil Horthy v Maìarsku,alebo Hitler v Nemecku, alebo Mussolini v Taliansku,alebo Franco v ·panielsku, alebo Tisona Slovensku, je uÏ vcelku jedno. Teraz hovorímo prevzatí moci a prv˘ch rokoch vlády, nieo tom, ão pri‰lo potom, lebo to asi nechceli anití, ão po vodcoch volali. Len aby to bolo jasné.A takisto teraz, podºa mÀa, nastala takádoba, Ïe sa Amerika dostala do istého ‰tádia,keì napríklad nemohol vyhraÈ Obamov protikandidátMcCain, lebo americká ekonomika,ale ani americká verejnosÈ uÏ jednoducho nebolaochotná zná‰aÈ ìal‰ie vojnové ÈaÏenia, tobôÏaj boli katastrofálne neúspe‰né. Vojna jejednoducho drah˘ ‰pás, a Amerika na to uÏ nemala.Vãera veãer som rozm˘‰ºal o tom, ão byteraz vlastne mal Obama urobiÈ také, aby dokázal,Ïe je to nieão nové, a aj s manÏelkou smedospeli k tomu, Ïe asi by mal dosiahnuÈ stav,aby Ameriãania prestali byÈ vo svete v‰eobecnetakí nenávidení, ako sú teraz, aby ºudia maliaj keì uÏ nie radi Ameriãanov, ale aspoÀ by knim necítili takú nenávisÈ, ako je to teraz. Lebo,bohuÏiaº, keì teraz prídete do Grécka, zistíte,Ïe ºudia nielen nezná‰ajú Ameriãanov, ale súna nich úplne alergickí. A keì dôjdete do ·panielska,alebo vlastne kamkoºvek – a to nehovorímuÏ o nejakom Iraku alebo Afganistane–, v‰ade nezná‰ajú Ameriãanov. TakÏe keby saObamovi podarilo dosiahnuÈ to, Ïe Ameriãanovby ºudia vo svete brali aspoÀ nejako indiferentne,bol by to asi veºk˘ úspech nového trendu,ktor˘ Obama propaguje. Bola by to úÏasnávec, keby sa mu podarilo dosiahnuÈ, Ïe by ºudiamali Ameriãanov radi. Uvidíme, ãi a akosa na‰tartuje, lebo zatiaº v‰etci máme len oãakávania,ale nevieme, ako sa to skonãí. Mimochodom,ak ãakáme, Ïe príde nejaká osobnosÈ– a ona vÏdy príde –, ktorá naplní isté oãakávaniadoby a aj ºudí, ktorí ju Ïijú –, tak ão je,podºa vás, oãakávaním doby teraz?Dnes sme svedkami, ale aj obeÈami stra‰néhopoklesu morálky, a to v podstate na celomsvete. A v tejto chvíli je toho toºko, Ïe ani nemôÏemepresne povedaÈ, ãi to súvisí len sozl˘mi a egoistick˘mi tendrami, alebo ãi skôrs klientelizmom, keì ãlovek vo funkcii dá ãonajviac zo ‰tátneho svojej rodine, alebo ãi sdesiatkami in˘ch podobn˘ch denn˘ch javov.Îije aj medzi nami veºmi známy politika uÏ 15 rokov mu ticho prechádza bez ak˘chkoºvekdôsledkov, Ïe umoÏnil svojim dospel˘mdeÈom zmocniÈ sa mnoh˘ch lukratívnychpodnikov, a darí sa to ututlávaÈ celej rodineaÏ dodnes, hoci jeden z podnikov, ktor˘dostali do rúk poãas jeho vlády a ktor˘ jeveºmi dôleÏit˘ pre slovenskú kultúru, pod ichriadením trápne skrachoval. Pritom on v‰etkysvoje aktivity majstrovsky spája e‰te aj spekn˘mi reãami, na ktoré mu ºudia dlho naleteli.Vyzerá to, Ïe patrí medzi svät˘ch a jehocelá rodina aj s ním sam˘m v skutoãnostisymbolizujú konanie len veºmi málo posvätené.Ch˘ba spoloãenská morálka, ktorá byv nás upevÀovala pocit, Ïe chceme poslúÏiÈaj druh˘m, aby sa ão najviac ºudí na Slovenskumalo dobre a aby aj ‰tát mal dobré základypre dne‰n˘ch i zajtraj‰ích obãanov. Alee‰te raz podãiarkujem, Ïe to nie je len úkazslovensk˘, ale nadnárodn˘.Keby niekto pri‰iel s tak˘mto etick˘m programom,bolo by mi to kaÏdopádne sympatické.Ale nedávno som pozeral debatu moderátora·tefana Hríba s podnikateºom pánom Tkáãom,ktor˘ patrí medzi bohat‰ích obãanov Slovenska,a aj pán Hríb bol dosÈ ‰okovan˘, keìPatrik Tkáã povedal, Ïe vlastne celá meãiarovskáprivatizácia bola v úplnom poriadku a Ïe tamsa niã odsúdeniahodné nestalo. Hríb vtedy dosÈlapal po dychu. Ale aÏ potom ho Tkáã úplneuzemnil, keì vyhlásil, Ïe súdy rozhodli ako rozhodli,a t˘m pádom Ïe je v‰etko v poriadku. Priznámsa, Ïe v tej chvíli som od Hríba tro‰ku ãakalnejakú otázku – Ïe dobre, súd je súd, ale Ïeãi on ako ãlovek ide vÏdy na doraz a Ïe keì jepovedzme aj nieão vyslovene len z hºadiska paragrafovmoÏné, ãi to vÏdy aj vyuÏíva. Z praxevyplynulo, Ïe asi to vyuÏíva a Ïe keì je janeviem aspoÀ nejaká malá právna ‰trbinka,alebo právne vákuum, alebo ako to nazvaÈ, taksa do toho asi strãí. TakÏe podstata spoloãenskéhoproblému je zrejme v tom, Ïe pri na‰omkonaní sa uspokojujeme t˘m, ak na‰e ãiny niesú protizákonné. A keì nieão nie je protizákonné,tak to uÏ povaÏujeme aj za spoloãensky prijateºnéa morálne. LenÏe to, Ïe nieão je protizákonné,je len úpln˘ základ, v prípadne zákonnosti,respektíve protizákonnosti ide vlastne oto, ãi niekoho zavrú basy alebo nie. Medzimorálkou a trestnoprávnou zodpovednosÈouje v‰ak e‰te jeden obrovsk˘ priestor a momentálneten obrovsk˘ priestor vypæÀajú neãestnéúmysly, alebo – ako by som to povedal – ºudiav podstate vyuÏívajú pravidlo, ktoré sa dostalodo popredia v uplynul˘ch rokoch, Ïe ãonie je trestné, sa vykonaÈ môÏe. Pokúsim sa toobjasniÈ na jednoduchom príklade. Keì pôjdemna ples v opere a budem tam pºuÈ na79