V L Á D AS Rho plynu zo zahraniãného zásobníka (Baumgarten).NevyuÏívali sa ani vlastné <strong>sk</strong>ladovaciekapacity a v˘kony v Doln˘ch Bojanoviciach,ale kapacity zahraniãn˘ch spoloãností.T˘mito presn˘mi informáciami, v takomtopoÏadovanom rozsahu nedisponovali v kritick˘chdÀoch ani ãlenovia krízového ‰tábu. Tív ãasovom strese museli vychádzaÈ a rozhodovaÈsa len na základe dostupn˘ch informácií apodkladov.Aby sa takéto situácie neopakovali, aby sazabezpeãila plynulosÈ dodávok plynu, a aby sazabránilo i predchádzalo stavu núdze pri naru‰enídodávok plynu, ministerstvo hospodárstvaur˘chlene vykonalo legislatívne opatreniea predloÏilo v <strong>sk</strong>rátenom legislatívnom konanínávrh novely zákona o energetike. V prospech<strong>sk</strong>ráteného konania hovoril fakt, Ïe plynáren<strong>sk</strong>ésubjekty musia dostaÈ dosÈ potrebnéhoãasu, aby opatrenia boli v stave technickyrealizovaÈ.S dodávkou plynu súvisí aj elektrická energia,aké nebezpeãenstvo sa zaÏehnalo vyrie-‰ením krízovej situácie?Závery rokovania krízového ‰tábu z 8. januára2009 neboli veru optimistické. Po odstaveníV1 podporné sluÏby pre elektrickú prenosovúsústavu zabezpeãujú generátory, ktorésú väã‰inou na báze plynu. Aj na tieto zariadeniasa vzÈahovali obmedzenia vypl˘vajúcez vyhláseného regulaãného stupÀa ã. 8.T˘m, Ïe boli ohrozené podporné sluÏby preelektrickú sieÈ, neboli sme Ïiaº ìaleko ani odstavu, Ïe budeme ãeliÈ úplnému v˘padku elektrickejenergie. Boli sme blízko tzv. blackoutu.Situáciu nám znaãne <strong>sk</strong>omplikoval aj po-Ïiar v tepelnej elektrárni v Zemian<strong>sk</strong>ych Kostoºanoch.To bol hlavn˘ dôvod preão vláda prijalarozhodnutie o prípravách na opätovnéspustenie len pár dní predt˘m (31. decembra2008) odstaveného 2. bloku V1 v Jaslov<strong>sk</strong>˘chBohuniciach. Vzhºadom na zahraniãno-politickéaspekty tohto kroku malo ísÈ iba o krajnérie‰enie situácie, ak by nepostaãovali iné opatrenia,ktoré pripravila SEPS, a. s., na udrÏaniepodporn˘ch sluÏieb.Ako by ste hodnotili pomoc zo susedn˘ch‰tátov?Vo v‰eobecnosti chcem a musím vyzdvihnúÈ,Ïe v ãase plynovej krízy fungoval princípsolidarity. Krajiny, ktoré mali dodávky plynuz in˘ch zdrojov resp. in˘mi trasami pomohli‰tátom, ktoré sa ocitli bez plynu. Ani Sloven<strong>sk</strong>oneostalo bez pomoci za ão patrí vìaka v‰etk˘m,ktorí sa na tom podieºali. Osobitne trebaoceniÈ nasadenie a postoj ãe<strong>sk</strong>ého premiéraMirka Topolánka, ktor˘ bol aktívnym ãlánkomrokovaní o obnovení dodávok plynu, ãiuÏ smerom k Ru<strong>sk</strong>u a Ukrajine alebo k ‰tátomEÚ.Keì zlyhali alternatívne rie‰enia dodávokcez Ukrajinu, ãe<strong>sk</strong>á plynáren<strong>sk</strong>á spoloãnosÈRVE Transgas technicky realizovala dodávkyzo svojich zásob, a tieÏ z nemeck˘ch a francúz<strong>sk</strong>ychkvót z dodávok ru<strong>sk</strong>ého plynu prúdiacehoplynovodom Jamal. V histórii dodávokplynu do SR po prv˘krát prúdil plyn zo západuna v˘chod cez územie âe<strong>sk</strong>ej republiky.Nieão také by sa v‰ak za „normálnych podmienoka okolností“ rie‰ilo pravdepodobne mesiace.Pomoc ponúklo Poº<strong>sk</strong>o aj Maìar<strong>sk</strong>o. Av-‰ak po dôkladnom pre<strong>sk</strong>úmaní moÏností sa tietoponuky ukázali ako nerealizovateºné, pretoÏeneboli dostupné Ïiadne okamÏité zdroje,ktoré by sa dali prepraviÈ na Sloven<strong>sk</strong>o. Poukázaliv‰ak na nevyhnutnosÈ potreby rie‰iÈ plynovodnéprepojenia s obomi krajinami a aj vrámci celého priestoru Únie.Ako vnímate postoj Bruselu k situácii naSloven<strong>sk</strong>u?Predstavitelia EÚ uÏ krátko po preru‰ení dodávokvstúpili do rokovaní so oboma stranamisporu a usilovali sa o to, aby sa Ru<strong>sk</strong>o aUkrajina vrátili k rokovaciemu stolu a rie‰ilivzniknutú situáciu. O kon‰truktívnom prístupeâe<strong>sk</strong>ej republiky, ako predsedajúcej krajinyEÚ som uÏ hovoril. Zrealizoval sa aj návrhna vyslanie tímu pozorovateºov EÚ, ktor˘ monitorovaltok ru<strong>sk</strong>ého plynu na Ukrajine. 12.januára sa v Bruseli konalo mimoriadne zasadanieRady EÚ pre energetiku, kde som informovalo situácii na Sloven<strong>sk</strong>u a stretol som sas pochopením aj v otázke opätovného spusteniedruhého bloku jadrovej elektrárne Jaslov<strong>sk</strong>éBohunice. PravdaÏe s v˘nimkou Rakú<strong>sk</strong>a.S EÚ sme viedli intenzívny dialóg a ja vyzdvihujempragmatick˘ a vecn˘ prístup partnerovz ãlen<strong>sk</strong>˘ch krajín k rie‰eniu ÈaÏkej situácie, vktorej sa Sloven<strong>sk</strong>o nachádzalo. No aj v opaãnomsmere, EK prostredníctvom predstavite-ºa Generálneho riaditeºstva EÚ pre energetikua dopravu Dominiquea Ristoriho, ktor˘ nav‰tívilSloven<strong>sk</strong>o bezprostredne po <strong>sk</strong>onãení plynovejkrízy, ocenila rozváÏny postup Sloven<strong>sk</strong>aa zachovanie jednotnej a solidárnej línie,ktorú presadzovala EÚ pri rie‰ení tejto krízy.Dá sa predpokladaÈ, Ïe kríza v dodávkeplynu sa uÏ nebude opakovaÈ, analytici sanevyjadrujú optimisticky.Îiaº, nedá sa absolútne vylúãiÈ, Ïe sa podobnékrízové situácie budú opakovaÈ. Preto je nevyhnutnésa z toho pouãiÈ a prijaÈ konkrétneopatrenia, aby sme boli lep‰ie pripravení. Ateda aj schopní efektívnej‰ie takéto neÏelanéstavy zvládnuÈ. Nie je to len problém Sloven<strong>sk</strong>a.Je to váÏna vec s ktorou sa musí vyrovnaÈveºká väã‰ina európ<strong>sk</strong>ych ‰tátov. Januárovákríza osobitne poukázala na dôleÏitosÈ úzkejmedzinárodnej spolupráce a solidarity v tomtosektore.Aké v˘chodi<strong>sk</strong>o nastolila na‰a nová <strong>sk</strong>úsenosÈz plynovej krízy pre budúcnosÈ?Ministerstvo hospodárstva veºmi r˘chlo po<strong>sk</strong>onãení krízy analyzovalo príãiny a dôsledkyv˘padku dodávok plynu. Prakticky „poãasjazdy“ aj navrhlo krátkodobé, strednodobé adlhodobé opatrenia, ktoré vláda uÏ 28. januára2009 aj schválila. Medzi prv˘mi sa rie‰ililegislatívne opatrenia, ktoré zabezpeãia väã‰ieprávomoci ‰tátu pri rie‰ení núdzového stavu vplynárenstve a núdzov˘ch zásob v podzemn˘chplynov˘ch zásobníkoch. Legislatívneopatrenia sa v podobe novely zákona o energetikev <strong>sk</strong>rátenom legislatívnom konaní dostaliuÏ na rokovací stôl v˘borov a následne ajna februárovú schôdzu NR SR, ktorá ichschválila. ëal‰ie opatrenia smerujú predov‰etk˘mna zabezpeãenie diverzifikácie zdrojov aciest na prepravu plynu na Sloven<strong>sk</strong>o. Tie sivyÏadujú predov‰etk˘m rokovania na medzinárodnejúrovni, ale aj hºadanie modelov financovania,aby sa Sloven<strong>sk</strong>o mohlo zapojiÈ domedzinárodn˘ch projektov.Bratislav<strong>sk</strong>á tepláren<strong>sk</strong>á, a. s., (BAT, a. s.)je jedn˘m z najväã‰ích v˘robcova distribútorov tepla a teplej vodyna Sloven<strong>sk</strong>u. Pôsobí na území hlavné<strong>home</strong>sta a zásobuje takmer 45 % Bratislavy.Hlavnou ãinnosÈou BAT, a. s., je v˘roba teplaa elektrickej energie. Kombinovanou v˘roboutepla a elektriny zabezpeãuje hospodárne prevádzkovaniesústav centralizovaného zásobovaniateplom (CZT), ktor˘mi dodáva teplo odberate-ºom piatich mest<strong>sk</strong>˘ch ãastí Bratislavy.BAT, a. s., vlastní a prevádzkuje dve sústavy CZT:• Bratislava – v˘chod zásobuje Staré Mesto,Nové Mesto, RuÏinov• Bratislava – západ zásobuje Dúbravkua Karlovu VesTieto sústavy CZT zabezpeãujú dodávku teplaa teplej úÏitkovej vody v prevaÏnej väã‰inedo bytov˘ch objektov, administratívnych, zdravotníckych,kultúrnych, ‰kol<strong>sk</strong>˘ch a ‰portov˘chzariadení. BAT taktieÏ dodáva teplo pre priemyseln˘chodberateºov.Hlavnou prioritou a základn˘m cieºom spoloãnostiBratislav<strong>sk</strong>á tepláren<strong>sk</strong>á, a. s., je spokojnosÈkoneãn˘ch spotrebiteºov s tepelnou pohodoua komfortom v ich domácnostiach a napracovi<strong>sk</strong>ách. Veºk˘ dôraz pritom kladie naudrÏiavanie kvality Ïivotného prostredia, hlavneovzdu‰ia hlavného mesta.Bratislav<strong>sk</strong>á tepláren<strong>sk</strong>á, a. s., sa neustálymzdokonaºovaním svojej prevádzky, obchodnej politikya prístupu ku v‰etk˘m súãasn˘m, budúcimi potenciálnym odberateºom a koneãn˘m spotrebiteºomtepla vyprofilovala na modernú a konkurencieschopnúspoloãnosÈ. Má za sebou bohatúhistóriu a 55-roãné <strong>sk</strong>úsenosti s prevádzkovaníma budovaním tepelno-technick˘ch zariadení.Dlhodob˘m cieºom Bratislav<strong>sk</strong>ej tepláren<strong>sk</strong>ej,a. s., je nielen obstáÈ v konkurencii mnoh˘chtepláren<strong>sk</strong>˘ch spoloãností a podnikateº<strong>sk</strong>˘chsubjektov, ale hlavne patriÈ medzi najlep-‰ích z nich.Bratislav<strong>sk</strong>á tepláren<strong>sk</strong>á, a. s.,Bajkal<strong>sk</strong>á 21/A, 812 22 Bratislava,tel.: 02/57 372 111, fax: 02/57 372 375,batas@batas.<strong>sk</strong>, www.batas.<strong>sk</strong>47
S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K APoãas prv˘ch januárov˘ch dní ãelilo Sloven<strong>sk</strong>o mimoriadnej situácii – v dôsledku bilaterálnehokonfliktu medzi Ru<strong>sk</strong>om a Ukrajinou boli vôbec po prv˘krát v 40-roãnej histórii tranzitnéhoplynovodného systému úplne zastavené dodávky plynu z v˘chodu na na‰e územie. V˘padok v dodávkachplynu preveril akcieschopnosÈ v‰etk˘ch zúãastnen˘ch strán – Sloven<strong>sk</strong>ého plynáren<strong>sk</strong>ého priemyslu,priemyseln˘ch odberateºov aj politikov. O tom, ão ukázala plynová kríza a ão sa v jej dôsledku zmení,sme hovorili s predsedom predstavenstva SPP, a. s., Berndom WAGNEROM.Cestou je regionálna spoluprácaSloven<strong>sk</strong>o pristúpilo k vyhláseniu obmedzujúcichopatrení pre priemyseln˘ch odberateºov.Bolo to rozhodnutie nevyhnutné?V˘padok spôsoben˘ poklesom dodávok napribliÏne tretinu dennej potreby Sloven<strong>sk</strong>a,ktor˘ nastal 6. januára, dokázal SPP bez problémovkompenzovaÈ prostredníctvom ÈaÏbyz podzemn˘ch zásobníkov. Keì sa v‰ak dodávkyzastavili úplne, vedeli sme, Ïe tak˘tov˘padok dlh‰ie obdobie nemôÏe byÈ plne pokryt˘z na‰ich zásobníkov. ZvaÏovali smev‰etky scenáre, ale kºúãov˘m problémombolo, Ïe nikto nedokázal zodpovedaÈ na otázku– ako dlho môÏe kríza trvaÈ. V tejto situáciibolo pre SPP absolútnou prioritou zabezpeãeniedodávok pre domácnosti, vykurovanie,nemocnice a nevyhnutné sluÏby pre obyvateºstvona celom území Sloven<strong>sk</strong>a. Z tohtodôvodu plynáren<strong>sk</strong>˘ dispeãing pristúpil kvyhláseniu obmedzujúceho odberového stup-Àa pre priemyseln˘ch odberateºov. K obmedzeniuspotreby pre priemysel pristúpili aj vBulhar<strong>sk</strong>u ãi Maìar<strong>sk</strong>u, viacero európ<strong>sk</strong>ychvlád pre ão najlep‰ie zvládnutie situácie vyzvaloodberateºov na nevyhnutné obdobie nazmenu palivovej základne, ão moÏno tieÏ povaÏovaÈza reguláciu spotreby zemného plynu.Januárová plynová kríza váÏne zasiahlacelé hospodárstvo Sloven<strong>sk</strong>a a vyvolalaváÏne obavy u obyvateºstva. Pri pohºadespäÈ, aké ponauãenie si z nej podºa vá‰honázoru môÏeme zobraÈ?V prvom rade by som rád zdôraznil, Ïe ajkeì mnohé krízové scenáre spred januára2009 definovali opatrenia pre prípadné obmedzeniadodávok zemného plynu, nikto v Európenepredpokladal, Ïe by mohlo dôjsÈ k situácii,kedy sa dodávky ru<strong>sk</strong>ého plynu zastaviaúplne. Pre mÀa je jedn˘m z kºúãov˘ch poznaníz tejto krízy najmä to, Ïe aj napriektomu, Ïe sme s podobnou situáciou nemali doteraz<strong>sk</strong>úsenosÈ, SPP zabezpeãil plyn pre domácnosti,nemocnice a ‰koly bez ak˘chkoºvekobmedzení. ZároveÀ sa nám podarilo v pomernekrátkom ãase zabezpeãiÈ dodatoãné zásobyplynu, aby sme mohli uvoºniÈ obmedzeniapre priemyseln˘ch odberateºov. DôleÏitou, amusím povedaÈ, Ïe pozitívnou <strong>sk</strong>úsenosÈoubola pre nás aj disciplína veºkoodberateºov,ktor˘m by som touto cestou rád poìakoval,pretoÏe plynulé zásobovanie domácností bolomoÏné najmä vìaka dodrÏiavaniu obmedzeníodberu v priemysle. V neposlednom radekríza ukázala aj mimoriadnu solidaritu európ<strong>sk</strong>ehoplynárenstva a zvládli sme ju ajvìaka nezi‰tnej pomoci a spolupráci na‰ichobchodn˘ch partnerov v susedn˘ch krajinácha pomoci zahraniãn˘ch akcionárov SPP –E.ON Ruhrgas a GDF SUEZ.Kríza nezasiahla v‰etky európ<strong>sk</strong>e krajinyrovnako. âím to je, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o patrilospolu s Bulhar<strong>sk</strong>om ku krajinám, ktor˘chsa zastavenie dodávok dotklo najzásadnej-‰ie?V otázke miery dopadov zastavenia dodávokna jednotlivé krajiny zohráva dôleÏitúúlohu ‰truktúra dodávok a mieru plynofikácie.Sloven<strong>sk</strong>o je po Holand<strong>sk</strong>u druhou najplynofikovanej‰oukrajinou v Európ<strong>sk</strong>ej únii, ão jedané historicky. Sloven<strong>sk</strong>o dováÏa pribliÏne98 % svojej spotreby zemného plynu z Ru<strong>sk</strong>a.Tento zdroj bol poãas uplynul˘ch ‰tyrochdekád stabiln˘ a Sloven<strong>sk</strong>o figurovalo akohlavn˘ prepravca ru<strong>sk</strong>ého plynu do Európy.Na‰a krajina je stabiln˘ partner tak pre spotrebiteºovplynu v Európe, ako aj pre samotnéRu<strong>sk</strong>o, a preto sa na‰a pozornosÈ v minulostisústreìovala najmä k zabezpeãeniu stabilitytohto tranzitného systému a vyuÏívaniusystému podzemn˘ch zásobníkov.Krízové situácie sú ãasto katalyzátoromopatrení, ktoré v koneãnom dôsledku vedúk pozitívnym zmenám. Mala podºa vás plynovákríza aj nejaké pozitívne efekty?V SPP sme si plne vedomí toho, Ïe v˘padokv dodávkach plynu a s ním spojené obmedzujúceopatrenia mali závaÏn˘ dopad naprevádzku mnoh˘ch podnikov na Sloven<strong>sk</strong>u,a nerád by som zºahãoval závaÏnosÈ tejto situácievymenúvaním pozitív. âo v‰ak mô-Ïem povedaÈ, je, Ïe udalosti z januára úplnezmenili viaceré, dovtedy platné predpokladyv európ<strong>sk</strong>om plynárenstve, a v‰etky novéprojekty a kroky, ãi uÏ na Sloven<strong>sk</strong>u ale aj vcelej Európe, budú v‰etky zúãastnené stranyhodnotiÈ uÏ so <strong>sk</strong>úsenosÈou z tejto krízy. Urãitebudú nanovo prehodnotené konkrétneplynáren<strong>sk</strong>é projekty a na prvé miesto sa dostanezvy‰ovanie bezpeãnosti. MÀa osobne zaujaljeden fakt a to, Ïe sa objavila jedineãnásolidarita medzi plynáren<strong>sk</strong>˘mi spoloãnosÈami.V ãase, keì nikto nevedel, ako dlho budetrvaÈ, sa z nás stali partneri, na ktor˘ch smesa mohli obrátiÈ. Na túto <strong>sk</strong>úsenosÈ by sme nemalizabudnúÈ a keì budú na‰i susedia potrebovaÈpomoc, nemali by sme pred nimi zatváraÈpomyselné dvere.V súvislosti s plynovou krízou sa zdá, Ïe sazv˘‰i tlak na hºadanie alternatív, vedúcichk diverzifikácii zdrojov plynu alebo prepravn˘chciest. Aké budú v tomto smerekroky SPP?PovaÏujem za potrebné povedaÈ, Ïe plyn vrámci kontraktu s Gazprom exportom budevzhºadom na geografickú polohu a prepravnúinfra‰truktúru Sloven<strong>sk</strong>a aj v budúcnostipre nás hlavn˘m zdrojom. Na ão sa v‰ak v súãasnostiv SPP sústredíme, je hºadanie alternatívk ru<strong>sk</strong>ému plynu pre prípad núdze, ktoréby zv˘‰ili bezpeãnosÈ dodavok v kritick˘chsituáciách. V kontexte diverzifikácienie je ani tak dôleÏité, z akej krajiny plyn pochádza,ale aby ho bolo moÏné prepraviÈ naSloven<strong>sk</strong>o z viacer˘ch prístupov˘ch bodov, ato najmä v prípade, Ïe preprava cez vstupn˘bod vo Veºk˘ch Kapu‰anoch nebude z ak˘ch-48