V L Á D AS REliminácie následkov krízy·tátny tajomník Ministerstva hospodárstva Sloven<strong>sk</strong>ej republiky Peter ÎIGA sa v˘razne zapájado napæÀania cieºa ministerstva, ktor˘m sa zabezpeãuje pre obyvateºov stabilizácia cien energiía ìal‰í rozvoj hospodárstva na Sloven<strong>sk</strong>u. So svojimi <strong>sk</strong>úsenosÈami sa podelil s redaktorkouAnnou Komovou v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér.politiku partner<strong>sk</strong>é vzÈahy Ministerstva hospodárstvaSR ako orgánu ‰tátnej správy voblasti energetiky a ako vykonávateºa akcionár<strong>sk</strong>ychpráv na jednej strane a energetick˘chspoloãností na druhej strane nie sú antagonistické.Spolupráca pri rie‰ení odborn˘chotázok je podºa môjho názoru na dobrejúrovni. âi uÏ ide o odborné aspekty energetickejlegislatívy alebo o prípravu koncepãn˘chdokumentov k spolupráci priz˘vameodborníkov z jednotliv˘ch spoloãností.Napríklad pri príprave dôleÏitého dokumentuStratégia energetickej bezpeãnosti SR vpracovn˘ch <strong>sk</strong>upinách pôsobilo 16 odborníkovz SE, a. s., SPP, a. s., ZSE, a. s., SSE, a. s.a VSE, a. s.Ako by ste s odstupom ãasu hodnotili v˘sledkyúsilia vlády SR v oblasti stabilizáciecien energií?Zatiaº sa nám podarilo udrÏaÈ cenu elektrinyi cenu plynu na prijateºnej úrovni, aj keìto nebolo to „bezbolestné“. Elektrina ako ajplyn, vzhºadom na stupeÀ plynofikácie naSloven<strong>sk</strong>u, patria k základn˘m Ïivotn˘m potrebám,ktoré zásadn˘m spôsobom ovplyvÀujúkvalitu Ïivota obyvateºov. Preto vláda usilujezabezpeãiÈ pre domácnosti právo zásobovaniat˘mito komoditami v urãenej kvalite zaprimerané ceny. Vzhºadom na avizovan˘znaãn˘ nárast cien energií pre rok 2009 a súãasnúsituáciu v sloven<strong>sk</strong>ej ekonomike, doteraj‰írast cien energií, rast nákladov na spotrebn˘kô‰ obyvateºstva, ale aj nedostatoãnúkonkurenciu na trhu s elektrinou a s plynom,rozhodla sa vláda vo v‰eobecnom hospodár<strong>sk</strong>omzáujme v energetike uloÏiÈ povinnostispoloãnostiam, ktoré vyrábajú elektrinu a dodávajúplyn. Na základe rozhodnutia MHSRSloven<strong>sk</strong>é elektrárne, a. s., musia dodaÈ elektrinuv mnoÏstve najviac 6 TWh za cenu urãenúÚradom pre reguláciu sieÈov˘ch odvetvípre odberateºov elektriny v domácnosti amalé podniky so stanovenou v˘‰kou odberuelektriny.Podobne Sloven<strong>sk</strong>˘ plynáren<strong>sk</strong>˘ priemysel,a. s. musí dodaÈ odberateºom v domácnosti,ktor˘ch roãná spotreba plynu nepresiahne 6500 m 3 , plyn za cenu urãenú Úradom pre reguláciusieÈov˘ch odvetví.Tieto opatrenia sú v súlade s príslu‰n˘mismernicami EÚ pre vnútorn˘ trh s elektrinoua s plynom. Platia na obdobie od roku 2009aÏ do vyrovnania ekonomického ukazovate-ºa „podiel v˘davkov na energie na celkov˘chpríjmoch domácnosti“ s priemerom ãlen<strong>sk</strong>˘ch‰tátov Európ<strong>sk</strong>ej úniePravda, dotknuté spoloãnosti tieto rozhodnutianeprijali bez v˘hrad. VyuÏili opravnéprostriedky, ktoré umoÏÀuje zákon o správnomkonaní. Momentálne sú príslu‰né rozhodnutiaministerstva predmetom <strong>sk</strong>úmaniav súdnom konaní. Na ministerstve sme v‰akpresvedãení, Ïe sa postupovalo v súlade sosloven<strong>sk</strong>˘m právnym poriadkom a príslu‰-n˘m smernicami EÚ.Nie je problémom, Ïe ‰tát nemôÏe napriekmajorite akcií ãasto rozhodovaÈ tak, ako bysa to vyÏadovalo, len preto, Ïe nemá právorozhodovaÈ aj vo fáze riadenia podnikov?Toto je problém, s ktor˘m sa boríme od nástupusúãasnej vlády. Osobitne sme to poci-Èovali v oblasti cenovej politiky, pretoÏe vládech˘ba, napriek majorite vo vlastníctve akcií,priestor na presadzovanie názorov a záujmovv oblasti cien energií. Tento fakt násviedol k vydaniu zákona o podávaní cenov˘chnávrhov obchodn˘ch spoloãností, ktor˘ upravuje,Ïe obchodné spoloãnosti môÏu podaÈ cenov˘návrh podºa zákona o regulácii v sieÈov˘chodvetviach iba na základe uzneseniavalného zhromaÏdenia. T˘m ãinom sa pôdavalného zhromaÏdenia stala miestom na di<strong>sk</strong>usiuo opodstatnenosti cenov˘ch návrhovmedzi predstaviteºmi v‰etk˘ch akcionárovjednotliv˘ch energetick˘ch spoloãností.Aká je situácia v partner<strong>sk</strong>˘ch vzÈahochmedzi ‰tátom a dodávateºmi energií? VietenájsÈ spoloãné rie‰enie?Napriek rozdielnym názorom na cenovúâo v‰etko sa musí zobraziÈ v cenách energií?Podrobnosti o spôsobe vykonania cenovejregulácie u energetick˘ch komodít a slu-Ïieb s nimi spojen˘ch, urãuje v˘nosom Úradpre reguláciu sieÈov˘ch odvetví. Úrad urãíspôsob v˘poãtu maximálnej ceny alebo pevnejceny, alebo porovnateºnej ceny alebo tarify,priãom spôsob v˘poãtu ceny musí zohºadÀovaÈoprávnené náklady a primeran˘zi<strong>sk</strong> vrátane rozsahu investícií, ktoré moÏnodo ceny zapoãítaÈ. Rozsah oprávnen˘ch nákladova primeran˘ zi<strong>sk</strong> musia zohºadÀovaÈpotrebné investície na zabezpeãenie dlhodobejprevádzkyschopnosti sústavy a siete vrátanealikvotnej ãasti povinn˘ch odvodov nalikvidáciu jadrovoenergetick˘ch zariadení anakladania s vyhoret˘m jadrov˘m palivom arádioaktívnymi odpadmi.Do ãoho pri cenotvorbe môÏe ministerstvovstúpiÈ, ão viete z vá‰ho postu ovplyvniÈ nazmiernenie cien spotrebiteºom?Právomoci ministerstva hospodárstva vymedzujejednak zákon o energetike, jednakzákon o regulácii v sieÈov˘ch odvetviach. Vrámci prvého z nich ide o právomoc vydaÈrozhodnutie vo v‰eobecnom hospodár<strong>sk</strong>omzáujme, o ktorej som uÏ hovoril v úvode ná-‰ho rozhovoru. Pokiaº ide o zákon o reguláciiv sieÈov˘ch odvetviach, v jeho pôvodnomznení cel˘ regulaãn˘ proces i‰iel úplne mimoministerstva. V aktuálnom znení sa na základenovelizácií vykonan˘ch v rokoch 2007 a2008 pozícia ministerstva zmenila v tom, Ïeje zapojené do procesu regulácie. Úrad pre reguláciusieÈov˘ch odvetví návrh ceny predlo-Ïen˘ regulovan˘m subjektom posúdi. Posúden˘návrh predloÏí ministerstvu aj s potrebn˘mipodkladmi na v˘poãet ceny. Ministerstvosa k predloÏenému návrhu ceny vyjadrído desiatich dní; inak sa má za to, Ïe k predloÏenémunávrhu nemá pripomienky. Ak ministerstvomá pripomienky a v˘hrady k ceno-33
V L Á D AS Rvému návrhu, za‰le stanovi<strong>sk</strong>o úradu. Je vkompetencii úradu zváÏiÈ opodstatnenosÈ t˘chtopripomienok. V prípade , Ïe Úrad pre reguláciusieÈov˘ch odvetví stanovi<strong>sk</strong>o ministerstvav cenovom rozhodnutí nezohºadní, jepovinn˘ toto stanovi<strong>sk</strong>o uverejniÈ spolu srozhodnutím o cene do 15 dní na svojej internetovejstránke a vo svojom vestníku. O samotnejcene teda ministerstvo nerozhoduje,to je v˘luãná kompetencia Úradu pre reguláciusieÈov˘ch odvetví.Ste priamo zainteresovan˘ aj pri príchodenov˘ch investorov. Aká je ìal‰ia perspektívapre moÏné investovanie na Sloven<strong>sk</strong>u?Som presvedãen˘, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o je stále zaujímavoukrajinou pre investovanie, poãnúczemepisnou polohou, pokraãujúc politickoustabilitou, kvalitou podnikateº<strong>sk</strong>ého prostrediaa pracovnej sily, konãiac moÏnosÈou zí<strong>sk</strong>aȉtátnu investiãnú pomoc na dobré a vhodneumiestnené investiãné projekty. Sloven<strong>sk</strong>áagentúra pre rozvoj investícií a obchoduSARIO, ako aj na‰i obchodní radcovia v zahraniãísystematicky vykonávajú propagaãnépodujatia, aby sem prilákali perspektívnychinvestorov. SARIO má rozpracovanéviaceré zaujímavé projekty, av‰ak pod vplyvomprebiehajúcej globálnej finanãnej a hospodár<strong>sk</strong>ejkrízy mnohí nádejní investori voliavyãkávaciu taktiku. Niektorí zrejme ajupustia od úmyslu v najbliωej dobe na Sloven<strong>sk</strong>uinvestovaÈ. A to nielen kvôli ch˘bajúcimfinanãn˘m zdrojom, ale najmä kvôliobave o reálne umiestnenie produkcie natrhoch.Ako jedno z opatrení na elimináciu následkovglobálnej krízy pripravilo ministerstvonovelizáciu zákona o investiãnej pomoci,ktorú v t˘chto dÀoch v <strong>sk</strong>rátenom legislatívnomkonaní schválila uÏ Národná radaSR. Spomínaná legislatívna úprava je nasmerovanána domácich i zahraniãn˘ch investorov.Okrem iného im umoÏní zí<strong>sk</strong>aÈ investiãnúpomoc pri niωej investícii na obstaraniedlhodobého hmotného majetku i dlhodobéhonehmotného majetku pre projekty v oblastipriemyselnej v˘roby, ako aj pre projektyv oblasti podpory rozvoja cestovného ruchuako tomu bolo doteraz. Novelizáciou zákonasa taktieÏ zniÏuje hranica na obstaranienov˘ch v˘robn˘ch a technologick˘ch zariadení,ktoré sú urãené na v˘robné úãely nahodnotu najmenej 40 % z celkovej hodnotyobstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobéhonehmotného majetku u odvetví priemyselnejv˘roby a na hodnotu najmenej 20 %v odvetví cestovného ruchu z celkovej hodnotyobstaraného dlhodobého hmotného adlhodobého nehmotného majetku. Uvedenéopatrenie umoÏní podporiÈ aj menej sofistikovanéinvestiãné projekty, pri ktor˘ch je rozhodujúcimãiniteºom pracovná sila. Tietozmeny sa do návrhu zákona zapracovali akodoãasné na obdobie od 1. apríla 2009 do 31.decembra 2010.Máte prehºad o tom, kde by e‰te mohol naSloven<strong>sk</strong>u vyrásÈ napríklad priemyseln˘park? Do akej miery to ovplyvní hospodár<strong>sk</strong>akríza?Niekoºko priemyseln˘ch parkov budujúmestá ako projekty schválené v rámci opatreniaSektorového operaãného programu Priemysela sluÏby zameraného na podporu budovaniapriemyseln˘ch parkov a rekon‰trukciuv˘robn˘ch hál. Tento program sa implementovalprostredníctvom Ministerstva hospodárstvaSR v programovacom období 2004– 2007. Schválené boli priemyselné parky vmestách Poprad, Snina, Myjava, Trebi‰ov,Lipany, Detva, Pre‰ov Galanta, Luãenec, Vranovnad Topºou, Hnú‰Èa, Hurbanovo a v obciachJaklovce, Vígºa‰, Koj‰ov a Diakovce. Zt˘chto projektov sú uÏ niektoré dokonãenénapr. Pre‰ov, Poprad a Vranov. Ostatné sadobudovávajú.Aj v novom programovacom období 2008– 2013 je v rámci Operaãného programuKonkurencieschopnosÈ a hospodár<strong>sk</strong>y rastopatrenie, ktoré je zamerané na oÏivenie tzv.hned˘ch priemyseln˘ch parkov, teda revitalizáciustar˘ch priemyseln˘ch zón. V prvejv˘zve na predkladanie projektov boli úspe‰-né mestá Bardejov, Trnava, Stropkov, Gelnicaa Tornaºa. Vybudovanie infra‰truktúry t˘chtoparkov by finanãná kríza nemala ovplyvniÈ,nakoºko finanãné zdroje na ich vybudovaniesú uÏ alokované. Problém v‰ak môÏebyÈ so zí<strong>sk</strong>aním investorov a firiem, ktoré bysa mali v priemyseln˘ch parkoch usadiÈ. Tí,s ktor˘mi sa pri predkladaní projektu uvaÏovalo,nemusia byÈ v dôsledku prebiehajúcejkrízy v ãase dokonãenia parku v takej kondícii,Ïe si budú môcÈ dovoliÈ rozbiehaÈ novú v˘robu.A na záver, aj keì sa na tému plynu sa di<strong>sk</strong>utujetakmer v‰ade, môÏete sa vyjadriÈk podstatn˘m okolnostiam ako ich vidíte,ktoré zapríãinili v˘padok plynu do Európy?Naozaj, o tejto téme sa uÏ popísalo veºa.MôÏem len zopakovaÈ to, ão je objektívnourealitou. Gazprom 1. januára 2009 prudkozníÏil a po troch dÀoch úplne preru‰il dodávkyzemného plynu do Európy cez ukrajin<strong>sk</strong>útranzitnú trasu, pretoÏe nedo‰lo k podpisuzmluvy s Ukrajinou o dodávkach plynua jeho tranzite cez územie Ukrajiny. Smutnéna tom je, Ïe v tomto obchodom spore, ktor˘má aj zahraniãnopolitické, a v prípadeUkrajiny aj vnútropolitické aspekty, sa Sloven<strong>sk</strong>oa niektoré krajiny juhov˘chodnej Európystali rukojemníkmi. A to i napriek tomu,Ïe sme mali riadne uzavreté zmluvy a vyrovnanézáväzky. Nik neoãakával, Ïe Gazpromzastaví úplne dodávky plynu dlhoroãn˘m adobre platiacim partnerom v Európe. Takétonieão sa za 40 rokov dodávok plynu nestalo.Ale, ako to uÏ v Ïivote chodí, v‰etko zlé je nanieão dobré. Januárová plynová kríza námumoÏnila odhaliÈ slabé miesta v krízovompláne na rie‰enie núdzového stavu a prijaÈ takélegislatívne opatrenia, aby sme sa v budúcnostivedeli s takouto situáciou jednoduch‰ie vyrovnaÈ.Prinútila nás, a s nami aj väã‰iu ãasÈEurópy, razantnej‰ie sa zaoberaÈ projektmi nadiverzifikáciu zdrojov plynu a trás jeho tranzitua hºadaÈ partnerov aj finanãné zdroje naich realizáciu.Skúste pripojiÈ rie‰enie situácie tak, aby sauÏ spomínan˘ stav nezopakoval. Dá sa tovôbec, zo stany EÚ, ovplyvniÈ?V súãasnosti sa uÏ v rámci EÚ di<strong>sk</strong>utuje oNávrhu nariadenia zakladajúceho programna podporu hospodár<strong>sk</strong>ej obnovy po<strong>sk</strong>ytnutímfinanãnej pomoci Spoloãenstva pre projektyv energetike. Jeho súãasÈou je príloha oprojektoch energetickej infra‰truktúry. Nariadeniepoãíta s celkovou finanãnou pomocouvo v˘‰ke 3,5 mld eur v rokoch 2009 a2010. Budeme presadzovaÈ, aby sa prioritnezabezpeãili projekty budovania európ<strong>sk</strong>ej infra‰truktúryv plyne a elektrine v t˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘chkrajinách, ktoré sú vo veºkej miere závisléod jedného dodávateºa zemného plynu.T˘ka sa to predov‰etk˘m regiónu strednej ajuhov˘chodnej Európy. Sloven<strong>sk</strong>á republikasa uchádza o spolufinancovanie na tri projekty:projekt plynáren<strong>sk</strong>ého prepojenia Veºk˘Krtí‰ – Balassagyarmat, projekt reverznéhochodu medzi âe<strong>sk</strong>om a Sloven<strong>sk</strong>om úpravoukompresorov˘ch staníc Ivánka a Veºké Zlievcea projekt zabezpeãenia technickej infra-‰truktúry pre dodávky plynu z Rakú<strong>sk</strong>a medziBaumgarrtenom a Plaveck˘m Petrom. St˘mto projektom súvisí aj zv˘‰enie kapacít zásobníkovna <strong>sk</strong>ladovanie zemného plynu voboch krajinách. V elektroenergetike presadzujemeprojekty prepojenia sloven<strong>sk</strong>ej amaìar<strong>sk</strong>ej prenosovej sústavy Gabãíkovo –Maìar<strong>sk</strong>o a Veºké Kapu‰any – Maìar<strong>sk</strong>o.V rámci ekonomickej dimenzie diplomaciemedzi Ministerstvom hospodárstva Sloven<strong>sk</strong>ejrepubliky a Ministerstvom zahraniãn˘chvecí Sloven<strong>sk</strong>ej republiky pod gesciouministra hospodárstva sa vytvára medzirezortn˘konzultaãn˘ a koordinaãn˘ mechanizmuspre komplexné posudzovanie otázokvnútornej i vonkaj‰ej energetickej bezpeãnostiSloven<strong>sk</strong>ej republiky. Medzirezortnákoordinaãná <strong>sk</strong>upina pre energetickú bezpeãnosÈbude zastre‰ovaÈ najmä aktivity v oblastimonitorovania a anal˘z v˘voja medzinárodn˘ch– európ<strong>sk</strong>ych aj mimoeuróp<strong>sk</strong>ych teritórií,ktoré majú prioritn˘ v˘znam z hºadi<strong>sk</strong>adiverzifikácie dodávok energie do Sloven<strong>sk</strong>ejrepubliky, bude tieÏ analyzovaÈ v˘vojovétendencie, ktoré môÏu ovplyvÀovaÈ energetickúbezpeãnosÈ Sloven<strong>sk</strong>ej republiky aviesÈ k prípadnému krízovému stavu v zásobovaníjednotliv˘mi druhmi energie.34