G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Eotázku, ão je vlastne z morálneho hºadi<strong>sk</strong>anajsprávnej‰ie: opustiÈ rozhlas, kde som sapredsa len nemohol úplne vyhnúÈ niektor˘mnázorovo problematick˘m textom, alebo pokraãovaÈvo vysielaní sprostredkujúcom poslucháãommnohé my‰lienky a hodnoty, ktorénikde inde v tom ãase nezí<strong>sk</strong>ali a nepoãuli.Myslím si v‰ak, Ïe ak sa aj cez 40 rokovmarx-lenin<strong>sk</strong>ej povinnej ideológie viac alebomenej predsa len v spoloãnosti udrÏaliidey, ktoré sa horko-ÈaÏko prená‰ali cez stároãiaºud<strong>sk</strong>ej civilizácie, tak zásluhu má natom kombinácia rôznych „disident<strong>sk</strong>˘ch“ aktivít.Samoupálenie Jana Palacha otriasalodu‰ami citlivej‰ích ºudí, Lasica so Satin<strong>sk</strong>˘malebo ·litr so Such˘m – a viacerí ìal‰í – vyvolávaliv tisícich ºuìoch nielen veºmi potrebnúdobrú náladu, ale spochybÀovali aj <strong>sk</strong>velosȉpiãiek strany v politbyre a in˘ch v˘boroch,neÏ sa písalo v úvodníkoch vtedaj‰ejstraníckej tlaãe, Charta ´77 navodzovala aspoÀu ãasti obãanov pochybnosti o správnejlínii oficiálnej ideológie, svieãková manifestáciav Bratislave vyvolávala tich˘ obdiv k ºuìom,ktorí sa postavili proti striekaãkám hasiã<strong>sk</strong>˘cháut – a na‰e vysielanie v 60. rokochpo<strong>sk</strong>ytovalo pozitívne signály o duchovnebohat‰om svete a Ïivote, neÏ propagovalasluÏbiãkár<strong>sk</strong>a publicistika. Ak sa v ºuìochdodnes po 40-ich rokoch uchovala spomienkana toto vysielanie a sú takí, ktorí nám e‰testále zaÀ ìakujú ako za svetielko v komunistickejtme, je to predsa len potvrdenie, Ïe ajza komunizmu bolo treba premyslene a cie-ºavedome nieão konaÈ, a nielen ticho doma sedieÈpri televízore alebo niekde v chate pri jazerealebo moÏno v akadémii vied.Práve Peter Zajac, namiesto vytrval˘ch antikomunistick˘chatakov v dobe uÏ dávnopostkomunistickej, by sa mal zamyslieÈ nadspoloãen<strong>sk</strong>ou uÏitoãnosÈou svojich verejn˘chaktivít. Jeho ãlánky sú verbálne najsilnej‰ie,plné pu‰ného prachu – a predsa po ich uverejneníniã z najhnusnej‰ích vlastností súãasnejdoby sa neprepadne do horúceho pekla,niã v neetickom politickom prostredí nevybuchne,niã nezasiahne neutrálne, pasívnealebo pohodlné davy, aby sa aspoÀ trochurozk˘vali a podieºali na oãistení rôznych verejn˘chin‰titúcií od mnoh˘ch svinstiev.Rúfusa desaÈroãia recitovali amatér<strong>sk</strong>iinterpretiPoãas zboº‰evizovanej „ºudovej demokracie“50. rokov vznikla v âe<strong>sk</strong>u amatér<strong>sk</strong>a recitaãnásúÈaÏ Wolkrov Prostûjov a na Sloven<strong>sk</strong>uHviezdoslavov Kubín. âesi zakrátkosvoje podujatie zideologizovali, pre súÈaÏiacichvymysleli popri voºnom v˘bere aj prednespovinnej básne z poézie ich socialistick˘chbásnikov, najprv iba Jifiího Wolkra, ne<strong>sk</strong>ôraj S. K. Neumanna. Samozrejme, sloven<strong>sk</strong>íideológovia zakrátko pri‰li so svojouiniciatívou a robili v‰etko moÏné, aby lektorisloven<strong>sk</strong>ej súÈaÏe ju tieÏ podobn˘m spôsobomobohatili. Pravda, prekvapujúco práve naSloven<strong>sk</strong>u sa okolo HK zi‰la <strong>sk</strong>upina básnikov,novinárov a univerzitn˘ch pedagógov, atá chcela z podujatia vytvoriÈ základÀu premlad˘ch tvoriv˘ch ºudí, ktorí sa nechcelipoddaÈ schematickej predstave o umeleckejtvorbe a jej interpretácii ako slúÏky straníckychfunkcionárov a propagandistov.E‰te prekvapujúcej‰ie je, Ïe vìaka vytrvalosti,ba aÏ nepoddajnosti t˘chto lektorov sana Sloven<strong>sk</strong>u nikdy nepodarilo presadiÈ tútopovinnú splátku oficiálnym dozorcom naddu‰ami obãanov a v tomto prípade najmämlad˘ch ºudí – tí mohli na HK recitovaÈ básnea prózy, ktoré si vybrali podºa vlastnéhouváÏenia a vlastnej chuti. KeìÏe lektori malidobré meno a autoritu z profesií, v ktor˘chtrvalo fungovali, aj stranícki funkcionári malipred nimi ist˘ re‰pekt a nechceli nasilu presadiÈsvoju poÏiadavku. A tak sa mladí ºudiamohli predviesÈ t˘m, ão ich pri ãítaní zaujalo.Navy‰e, aj lektori nosili mlad˘m záujemcomknihy, aby si mali z ãoho vybraÈ – a bolito knihy bez akéhokoºvek straníckeho obmedzeniaãi dokonca donútenia ako povinnéhosocialistického ãítania. MoÏno by niekedyPetra Zajaca, alebo dokonca aj ·tefana Hríbamohlo zaujímaÈ, ako úãinkovali tieto dotykymládeÏe s kvalitnou európ<strong>sk</strong>ou i americkouliteratúrou na ich vedomie a ão bol – ajvzhºadom na obmedzenosÈ, ktorú vnucovali‰kolám predstavitelia najvy‰‰ích miest prevyuãovanie slovenãiny – priestor pre akétakéslobodné uvaÏovanie vyspelej‰ích ‰tudentov.UÏ asi nikto neohodnotí tieto aktivityhádam desiatky intelektuálov, ktorí nimi zasiahlistovky a moÏno aj tisíce ºudí istou umeleckoua morálnou kvalitou, teda hodnotami,ktoré moÏno pre seba odhaliÈ v jedineãn˘chliterárnych dielach.Ponúknem aspoÀ jeden evidentn˘ príklad.Samozrejme, t⁄Àom v oku boº‰evick˘ch ãiniteºovboli najmä texty, ktoré sa nejako viazalina Boha a Bibliu. Bolo vylúãené, aby sa takétotexty – mimo cirkevného prostredia –mlad˘m ºuìom vo verejnom priestore dostalido rúk. V rámci recitaãn˘ch súÈaÏí lektorinielen povolili, ale rôznym spôsobom aj podporovalipovedzme básne, ktoré vychádzali zbiblick˘ch príbehov, veì historicky najuznávanej‰ísloven<strong>sk</strong>˘ básnik Hviezdoslav, napísalcelú sériu biblick˘ch a náboÏen<strong>sk</strong>˘ch básní.A tak na jednom HK zvíÈazila SoÀa Müllerová(vtedy e‰te slobodná ‰tudentka Behúlová)strhujúcim, perfektn˘m prednesomúryvkov z Hviezdoslavovej „Ráchel“. Je to<strong>sk</strong>utoãne príbeh z Biblie z ãias JeÏi‰ovho narodenia,pretlmoãen˘ básnickou sugesciou<strong>sk</strong>velého básnika. A ten znel a dot˘kal sa u‰ía vedomia plného hºadi<strong>sk</strong>a kubín<strong>sk</strong>eho divadla.Dnes je takmer smie‰ne nejako spozornieÈpri tejto informácii. Poãas komunizmu to nebolamaliãkosÈ. Veì proti úãastníkom svieãkovejmanifestácie, ktorí nechceli rúcaÈ reÏim,iba sa na námestí modliÈ a zapáliÈ svieãky, nasadiliÈaÏkú techniku.Aby Ïiaden bojovník proti komunizmu nemuselzháÀaÈ v archíve dôkazy o mne (a najmäproti mne), sám napí‰em o sebe, Ïe smei s druh˘m novinárom medzi lektormi – JánomKamenist˘m – písali aj scenáre programovna Ïelanie propagandistov. Na kaÏdomHK musel byÈ aspoÀ jeden program k nejakémuv˘roãiu, ão sme pripú‰Èali ako protiváhutomu, Ïe sme potom mohli voºnej‰ie narábaÈs dramaturgiou a koncepciou celého 4-dÀového programu HK. Nech súdi ktokoºvek,ãi sme platili veºa za to, Ïe najmä mladí recitátorimohli slobodomyseºne, bez ideologickejzáÈaÏe, realizovaÈ svoje projekty, vyberaÈsi texty podºa svojho Ïelania a prepracovávaÈsa k jadru, zmyslu a kráse literárnej tvorby.Boli sme sami sebe tvrd˘mi, nepríjemn˘miv˘kriãníkmi i otáznikmi, neprechádzalo to ceznás ºahko, ale aj z odstupu rokov – alebopráve po tomto odstupe a po nástupe súãasnejv‰eobecnej amorálnosti – máme pocit, Ïena‰a cesta bola jednou z moÏn˘ch a zaruãenenajefektívnej‰ích, ako ãeliÈ totalite, ktorousme boli obklopení. MoÏno by sa aj dne‰némudemokratickému Sloven<strong>sk</strong>u zi‰li úãinné,efektívne protiakcie, ktoré by oslabovali súãasn˘duchovn˘ nihilizmus a priná‰ali najmämlad˘m ºuìom podnety nahrádzajúce príÏivníctvoa konzumnosÈ hociãím kraj‰ím, ãlovekadôstojn˘m a udrÏiavajúcim veãnú líniu humanizmu.Zajacova demagógia, s ktorou v T˘Ïdni(9. 2.) prirovnáva Hríbov nevkusn˘ útokna m⁄tveho Rúfusa v priamom prenose sMikulovou kritikou Rúfusovej tvorby 70.rokov, je naozaj nedôstojná veºkého literárnehovedca, ktor˘ predná‰a dokonca aÏ vBerlíne. Len aby sa mohol op˘taÈ, ãi „uÏzase Ïijeme v ãasoch, keì sa názor trestá“a ãi „je Rúfus posvätn˘, nedotknuteºn˘?“Nie, podstata nie je v tabuizovaní v˘raznejosobnosti 2.polovice 20. storoãia. Ale vtomto konkrétnom prípade v nechutnosti,kedy kritika zaznela. Osobne by som nepovedalna Hríbov v˘pad ani slovo. Nerádpodlieham rôznym formálnostiam. AleHríb hovoril vo verejnoprávnom rozhlase.Ak si predstavím, Ïe Rúfus pravdepodobnebol najrecitovanej‰ím básnikom poãasv‰etk˘ch Hviezdoslavov˘ch Kubínov – a aksi predstavím, aké stovky pomerne vyspel˘chmlad˘ch – ale nielen mlad˘ch – ºudíto boli – a ak si predstavím, koºkí z nich veºmicitlivo preÏívali prednesy jeho básní –a ak si predstavím, ako sa aj pod Rúfusov˘mvplyvom práve mnohí z nich dodnesusilujú ÏiÈ úctyhodne, a v tom duchu vychovávajúaj svoje deti – a ak si predstavím,ão mnohí z nich pocítili, ak poãuliHríbove slová –, tak ma predsa len trochuzamrazí. Ja osobne som moÏno intenzívnej‰ievnímal poéziu Miroslava Válka neÏRúfusovu a svoj názor som si drÏal aj akolektor. Ale nikdy som si neprisvojoval právoodsudzovaÈ, ãi dokonca vysmievaÈ t˘ch,ktor˘m Rúfus uãaroval. Keì Hríb hovorilo Rúfusovej mizérii, nemal ani trochu empatiepre podstatnú ãasÈ sloven<strong>sk</strong>ej verejnosti.Napokon, Rúfusa mimoriadne vyzdvihovalivo svojich nekrológoch aj Du‰ek, Feldek,Karol D. Horváth („Bol to európ<strong>sk</strong>ybásnik“) a v recenzii poslednej Rúfusovejzbierky „Ako stopy v snehu“ Peter Bil˘(„Odi‰iel nielen vnútorne krásny a ãist˘ ãlovek,ale aj jeden z najväã‰ích talentov sloven<strong>sk</strong>ejpoézie“), teda v˘kvet sloven<strong>sk</strong>ej demokratickejliteratúry. Aj preto sa domnievam,Ïe neverejnoprávne konal Hríb, anie vedenie SRo, keì sa poslucháãomospravedlnilo, ão – paradoxne – nakoniecuznal zrejme aj samotn˘ Hríb, keì sa tieÏospravedlnil – aspoÀ v „T˘Ïdni“ (16. 2.).Ernest Weidler,publicista83
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J ENa Hrad! Na Hrad!A povedal Marek Trubaã, hovorca prezidentaSloven<strong>sk</strong>ej republiky: „Za hlavu ‰tátuje podºa Ivana Ga‰paroviãa zvolen˘ ten kandidát,ktor˘ zí<strong>sk</strong>a nadpoloviãnú väã‰inu platn˘chhlasov oprávnen˘ch voliãov, ãiÏe zúãastnen˘ch.“Podobn˘ názor má aj prezident<strong>sk</strong>ákandidátka Zuzana Martináková („Ak nadpoloviãnáväã‰ina t˘ch, ão prídu voliÈ, si zvolív prvom kole prezidenta, tak by sa to malore‰pektovaÈ.“), odli‰n˘ názor odprezentovalipre médiá aj Iveta Radiãová („V prvom kolemôÏe byÈ rozhodnuté, len ak ten kandidátzí<strong>sk</strong>a nadpoloviãnú väã‰inu v‰etk˘ch voliã<strong>sk</strong>˘chhlasov. Inak by to nemalo legitimitu.“),aj Franti‰ek Miklo‰ko („Stopercentne jeto nadpoloviãná väã‰ina v‰etk˘ch moÏn˘chvoliãov.“).A môÏeme maÈ problém (s ak˘m sme sa doteraznestretli , lebo ani v jednom prvom koledoteraj‰ích prezident<strong>sk</strong>˘ch volieb ani jedenkandidát hranicu 50 percent zúãastnen˘chani len neatakoval), ak sa stane to, ão naznaãujeuÏ viacero prie<strong>sk</strong>umov verejnej mienky,Ïe v prvom kole prezident<strong>sk</strong>˘ch volieb zí<strong>sk</strong>aIvan Ga‰paroviã viac ako 50 percent zúãastnen˘chvoliãov. Nie je to totiÏ vôbec vylúãené– viac ako 50-percentnú podporu zo zúãastnen˘chvoliãov zí<strong>sk</strong>al Ivan Ga‰paroviã nielenvo februári 2008 podºa prie<strong>sk</strong>umu MVK,ale aj v auguste (MVK) a v decembri podºaprie<strong>sk</strong>umu spoloãnosti GfK Slovakia.Napríklad podºa GfK Slovakia by Ga‰paroviãzí<strong>sk</strong>al 51,1 percenta voliãov, Iveta Radiãována druhom mieste 39 percent a tretiaZuzana Martináková vy‰e ‰esÈ percent. TátospoloãnosÈ urobila aj prie<strong>sk</strong>um, ako by potenciálnedopadlo druhé kolo a postavila protisebe tri potenciálne dvojice. V súboji Ga‰paroviã– Radiãová by zvíÈazil súãasn˘ prezidents 54,6 % rozhodnut˘ch voliãov, Radiãovú byvolilo 45,4 %. Ak by sa v druhom kole stretliIvan Ga‰paroviã so Zuzanou Martinákovou,prezident by vyhral so 78,2 % (Martinákováby dostala 21,8 %). Ak by bolo druhé kolo ãistoÏen<strong>sk</strong>é, Radiãová by zí<strong>sk</strong>ala 74,8 % a Martináková25,2 percenta.Podºa posledného doteraz známeho prie<strong>sk</strong>umu,ktor˘ 12. – 18.decembra 2008 u<strong>sk</strong>utoãnilaagentúra MVK, opäÈ by Ivan Ga‰paroviãzí<strong>sk</strong>al nadpoloviãnú väã‰inu zúãastnen˘chvoliãov (55 percent). Druhej Radiãovejby svoj hlas odovzdalo 32,6 percenta osloven˘ch,tretieho Franti‰ka Miklo‰ka (4,6) a‰tvrtú Zuzanu Martinákovú (4,5) delila odseba jediná desatina percenta. KeìÏe v tomãase e‰te nebolo úplne jasné, kto bude kandidovaÈ,v prie<strong>sk</strong>ume sa objavili aj mená,ktoré sa ne<strong>sk</strong>ôr kandidátmi nestali.Voºby prezidenta SR budú na jar 2009.Predstavte si situáciu, Ïe by sa prvé kolo konalouÏ dnes. Komu by ste dali svoj hlas, akby sa o funkciu hlavy ‰tátu uchádzali títokandidáti?Ivan Ga‰paroviã 55,0Iveta Radiãová 32,6Franti‰ek Miklo‰ko 4,6Zuzana Martináková 4,5Milan Melník 1,7Ivan ·imko 0,9Milan Sidor 0,3Július Kubík 0,3Dagmar Bollová 0,1Zdroj: MVKVráÈme sa v‰ak ku problému, ktor˘ síce sloven<strong>sk</strong>ípolitici poznajú uÏ takmer rok, niãv‰ak doteraz pre jeho vyrie‰enie neurobili –okrem spoliehania sa, Ïe kandidáti si rozdeliahlasy v prvom kole tak, Ïe sa vyhneme potenciálnejhanbe. O tom v‰ak ne<strong>sk</strong>ôr.PribliÏne pred rokom (4. marca 2008) otvorilústavn˘ právnik Rado Procházka jedenzaujímav˘ problém, keì pre denník Sme povedal:„V˘klad, re‰pektujúci doteraj‰iu praxa opierajúci sa najmä o gramatiku a úãel, vediek záveru, Ïe väã‰inou, potrebnou pre zvoleniev prvom kole, sa rozumie nadpoloviãnáväã‰ina z odovzdan˘ch hlasov, ktoré súplatné.“Reakcie právnej obce boli <strong>sk</strong>oro napospolodmietavé, so svojím odli‰n˘m názorom sapre médiá vyjadrili Ernest Valko, Peter Kresák,Jozef Vozár aj Ivan Trimaj a braÈ ich naºahkú váhu <strong>sk</strong>utoãne nemoÏno – t˘m <strong>sk</strong>ôr, akvyjadrovali názor, ak˘ jednoznaãne prevládalv odbornej aj laickej obci od prijatia novelyústavy v roku 1999, podºa ktorej „za prezidentaje zvolen˘ kandidát, ktor˘ zí<strong>sk</strong>a nadpoloviãnúväã‰inu platn˘ch hlasov oprávnen˘chvoliãov. Ak ani jeden z kandidátov nezí<strong>sk</strong>a potrebnúväã‰inu hlasov voliãov, koná sa do 14dní druhé kolo volieb. Do druhého kola voliebpostupujú tí dvaja kandidáti, ktorí zí<strong>sk</strong>alinajväã‰í poãet platn˘ch hlasov. V druhomkole volieb je za prezidenta zvolen˘ ten kandidát,ktor˘ zí<strong>sk</strong>al najväã‰í poãet platn˘chhlasov zúãastnen˘ch voliãov“.Na tomto mieste odcitujem svoj text z 5.marca 2008 (HN), lebo niã lep‰ie som odvtedyo tejto téme nenapísal: „Ak sa vám zdá, Ïeveci fungujú, urãite ste nieão prehliadli. To jejeden z kºúãov˘ch Murphyho zákonov. V súvislostis prezident<strong>sk</strong>˘mi voºbami sa takoutoistotou zdalo tvrdenie, Ïe uÏ v prvom kolemôÏe zvíÈaziÈ len ten kandidát, ktor˘ zí<strong>sk</strong>anadpoloviãnú väã‰inu hlasov v‰etk˘ch oprávnen˘chvoliãov zapísan˘ch vo voliã<strong>sk</strong>˘ch zoznamoch.Toto presvedãenie podporuje aj fakt,Ïe na víÈazstvo v druhom kole staãí „najväã-‰í poãet platn˘ch hlasov zúãastnen˘ch voliãov“– a dichotómia „zúãastnen˘ch“ a„oprávnen˘ch“ voliãov sa zdala jednoznaãnáa dostatoãná a mala napokon aj svoju logiku.Rado Procházka vo vãeraj‰om SME v‰akpoukázal aj na nieão iné – Ïe ‰esticu slov z ãl.101 ods. 4 Ústavy SR, t. j. na víÈazstvo v prvomkole potrebnú „nadpoloviãnú väã‰inuplatn˘ch hlasov oprávnen˘ch voliãov“, moÏnovnímaÈ aj inak.Doteraz sa zdalo – podºa celkového vyznenia‰iestich slov a spôsobu rozhodovania vdruhom kole – ako zjavné, Ïe nadpoloviãnáväã‰ina platn˘ch hlasov 4 miliónov oprávnen˘chvoliãov sú dva milióny plus 1 voliã.Podºa vzoru Procházku a na ilustráciu si84
Change language