clxvii. – clxviii. číslo - home.nextra.sk

V L Á D AS Rvému návrhu, za‰le stanovisko úradu. Je vkompetencii úradu zváÏiÈ opodstatnenosÈ t˘chtopripomienok. V prípade , Ïe Úrad pre reguláciusieÈov˘ch odvetví stanovisko ministerstvav cenovom rozhodnutí nezohºadní, jepovinn˘ toto stanovisko uverejniÈ spolu srozhodnutím o cene do 15 dní na svojej internetovejstránke a vo svojom vestníku. O samotnejcene teda ministerstvo nerozhoduje,to je v˘luãná kompetencia Úradu pre reguláciusieÈov˘ch odvetví.Ste priamo zainteresovan˘ aj pri príchodenov˘ch investorov. Aká je ìal‰ia perspektívapre moÏné investovanie na Slovensku?Som presvedãen˘, Ïe Slovensko je stále zaujímavoukrajinou pre investovanie, poãnúczemepisnou polohou, pokraãujúc politickoustabilitou, kvalitou podnikateºského prostrediaa pracovnej sily, konãiac moÏnosÈou získaȉtátnu investiãnú pomoc na dobré a vhodneumiestnené investiãné projekty. Slovenskáagentúra pre rozvoj investícií a obchoduSARIO, ako aj na‰i obchodní radcovia v zahraniãísystematicky vykonávajú propagaãnépodujatia, aby sem prilákali perspektívnychinvestorov. SARIO má rozpracovanéviaceré zaujímavé projekty, av‰ak pod vplyvomprebiehajúcej globálnej finanãnej a hospodárskejkrízy mnohí nádejní investori voliavyãkávaciu taktiku. Niektorí zrejme ajupustia od úmyslu v najbliωej dobe na SlovenskuinvestovaÈ. A to nielen kvôli ch˘bajúcimfinanãn˘m zdrojom, ale najmä kvôliobave o reálne umiestnenie produkcie natrhoch.Ako jedno z opatrení na elimináciu následkovglobálnej krízy pripravilo ministerstvonovelizáciu zákona o investiãnej pomoci,ktorú v t˘chto dÀoch v skrátenom legislatívnomkonaní schválila uÏ Národná radaSR. Spomínaná legislatívna úprava je nasmerovanána domácich i zahraniãn˘ch investorov.Okrem iného im umoÏní získaÈ investiãnúpomoc pri niωej investícii na obstaraniedlhodobého hmotného majetku i dlhodobéhonehmotného majetku pre projekty v oblastipriemyselnej v˘roby, ako aj pre projektyv oblasti podpory rozvoja cestovného ruchuako tomu bolo doteraz. Novelizáciou zákonasa taktieÏ zniÏuje hranica na obstaranienov˘ch v˘robn˘ch a technologick˘ch zariadení,ktoré sú urãené na v˘robné úãely nahodnotu najmenej 40 % z celkovej hodnotyobstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobéhonehmotného majetku u odvetví priemyselnejv˘roby a na hodnotu najmenej 20 %v odvetví cestovného ruchu z celkovej hodnotyobstaraného dlhodobého hmotného adlhodobého nehmotného majetku. Uvedenéopatrenie umoÏní podporiÈ aj menej sofistikovanéinvestiãné projekty, pri ktor˘ch je rozhodujúcimãiniteºom pracovná sila. Tietozmeny sa do návrhu zákona zapracovali akodoãasné na obdobie od 1. apríla 2009 do 31.decembra 2010.Máte prehºad o tom, kde by e‰te mohol naSlovensku vyrásÈ napríklad priemyseln˘park? Do akej miery to ovplyvní hospodárskakríza?Niekoºko priemyseln˘ch parkov budujúmestá ako projekty schválené v rámci opatreniaSektorového operaãného programu Priemysela sluÏby zameraného na podporu budovaniapriemyseln˘ch parkov a rekon‰trukciuv˘robn˘ch hál. Tento program sa implementovalprostredníctvom Ministerstva hospodárstvaSR v programovacom období 2004– 2007. Schválené boli priemyselné parky vmestách Poprad, Snina, Myjava, Trebi‰ov,Lipany, Detva, Pre‰ov Galanta, Luãenec, Vranovnad Topºou, Hnú‰Èa, Hurbanovo a v obciachJaklovce, Vígºa‰, Koj‰ov a Diakovce. Zt˘chto projektov sú uÏ niektoré dokonãenénapr. Pre‰ov, Poprad a Vranov. Ostatné sadobudovávajú.Aj v novom programovacom období 2008– 2013 je v rámci Operaãného programuKonkurencieschopnosÈ a hospodársky rastopatrenie, ktoré je zamerané na oÏivenie tzv.hned˘ch priemyseln˘ch parkov, teda revitalizáciustar˘ch priemyseln˘ch zón. V prvejv˘zve na predkladanie projektov boli úspe‰-né mestá Bardejov, Trnava, Stropkov, Gelnicaa Tornaºa. Vybudovanie infra‰truktúry t˘chtoparkov by finanãná kríza nemala ovplyvniÈ,nakoºko finanãné zdroje na ich vybudovaniesú uÏ alokované. Problém v‰ak môÏebyÈ so získaním investorov a firiem, ktoré bysa mali v priemyseln˘ch parkoch usadiÈ. Tí,s ktor˘mi sa pri predkladaní projektu uvaÏovalo,nemusia byÈ v dôsledku prebiehajúcejkrízy v ãase dokonãenia parku v takej kondícii,Ïe si budú môcÈ dovoliÈ rozbiehaÈ novú v˘robu.A na záver, aj keì sa na tému plynu sa diskutujetakmer v‰ade, môÏete sa vyjadriÈk podstatn˘m okolnostiam ako ich vidíte,ktoré zapríãinili v˘padok plynu do Európy?Naozaj, o tejto téme sa uÏ popísalo veºa.MôÏem len zopakovaÈ to, ão je objektívnourealitou. Gazprom 1. januára 2009 prudkozníÏil a po troch dÀoch úplne preru‰il dodávkyzemného plynu do Európy cez ukrajinskútranzitnú trasu, pretoÏe nedo‰lo k podpisuzmluvy s Ukrajinou o dodávkach plynua jeho tranzite cez územie Ukrajiny. Smutnéna tom je, Ïe v tomto obchodom spore, ktor˘má aj zahraniãnopolitické, a v prípadeUkrajiny aj vnútropolitické aspekty, sa Slovenskoa niektoré krajiny juhov˘chodnej Európystali rukojemníkmi. A to i napriek tomu,Ïe sme mali riadne uzavreté zmluvy a vyrovnanézáväzky. Nik neoãakával, Ïe Gazpromzastaví úplne dodávky plynu dlhoroãn˘m adobre platiacim partnerom v Európe. Takétonieão sa za 40 rokov dodávok plynu nestalo.Ale, ako to uÏ v Ïivote chodí, v‰etko zlé je nanieão dobré. Januárová plynová kríza námumoÏnila odhaliÈ slabé miesta v krízovompláne na rie‰enie núdzového stavu a prijaÈ takélegislatívne opatrenia, aby sme sa v budúcnostivedeli s takouto situáciou jednoduch‰ie vyrovnaÈ.Prinútila nás, a s nami aj väã‰iu ãasÈEurópy, razantnej‰ie sa zaoberaÈ projektmi nadiverzifikáciu zdrojov plynu a trás jeho tranzitua hºadaÈ partnerov aj finanãné zdroje naich realizáciu.Skúste pripojiÈ rie‰enie situácie tak, aby sauÏ spomínan˘ stav nezopakoval. Dá sa tovôbec, zo stany EÚ, ovplyvniÈ?V súãasnosti sa uÏ v rámci EÚ diskutuje oNávrhu nariadenia zakladajúceho programna podporu hospodárskej obnovy poskytnutímfinanãnej pomoci Spoloãenstva pre projektyv energetike. Jeho súãasÈou je príloha oprojektoch energetickej infra‰truktúry. Nariadeniepoãíta s celkovou finanãnou pomocouvo v˘‰ke 3,5 mld eur v rokoch 2009 a2010. Budeme presadzovaÈ, aby sa prioritnezabezpeãili projekty budovania európskej infra‰truktúryv plyne a elektrine v t˘ch ãlensk˘chkrajinách, ktoré sú vo veºkej miere závisléod jedného dodávateºa zemného plynu.T˘ka sa to predov‰etk˘m regiónu strednej ajuhov˘chodnej Európy. Slovenská republikasa uchádza o spolufinancovanie na tri projekty:projekt plynárenského prepojenia Veºk˘Krtí‰ – Balassagyarmat, projekt reverznéhochodu medzi âeskom a Slovenskom úpravoukompresorov˘ch staníc Ivánka a Veºké Zlievcea projekt zabezpeãenia technickej infra-‰truktúry pre dodávky plynu z Rakúska medziBaumgarrtenom a Plaveck˘m Petrom. St˘mto projektom súvisí aj zv˘‰enie kapacít zásobníkovna skladovanie zemného plynu voboch krajinách. V elektroenergetike presadzujemeprojekty prepojenia slovenskej amaìarskej prenosovej sústavy Gabãíkovo –Maìarsko a Veºké Kapu‰any – Maìarsko.V rámci ekonomickej dimenzie diplomaciemedzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskejrepubliky a Ministerstvom zahraniãn˘chvecí Slovenskej republiky pod gesciouministra hospodárstva sa vytvára medzirezortn˘konzultaãn˘ a koordinaãn˘ mechanizmuspre komplexné posudzovanie otázokvnútornej i vonkaj‰ej energetickej bezpeãnostiSlovenskej republiky. Medzirezortnákoordinaãná skupina pre energetickú bezpeãnosÈbude zastre‰ovaÈ najmä aktivity v oblastimonitorovania a anal˘z v˘voja medzinárodn˘ch– európskych aj mimoeurópskych teritórií,ktoré majú prioritn˘ v˘znam z hºadiskadiverzifikácie dodávok energie do Slovenskejrepubliky, bude tieÏ analyzovaÈ v˘vojovétendencie, ktoré môÏu ovplyvÀovaÈ energetickúbezpeãnosÈ Slovenskej republiky aviesÈ k prípadnému krízovému stavu v zásobovaníjednotliv˘mi druhmi energie.34