clxvii. – clxviii. číslo - home.nextra.sk

N Á R O D N Á R A D A S RPlynová kríza, na ktorú e‰te zatiaº nikto z nás nezabudol, bola dôsledkom nedorozumenia medziRuskom a Ukrajinou. Aj tu sme pocítili solidaritu okolit˘ch krajín a asi sme si viac ako inokedyuvedomili potrebu spolupráce. Rozhovor s podpredsedom V˘boru NRSR pre hospodársku politikuMilanom REHÁKOM pripravila Anna Komová.Plynová kríza a rozvojová mocDá sa povedaÈ pán podpredseda, Ïe i‰lopredov‰etk˘m o obchodn˘ spor?Po roku 2000 sa Rusko rozhodlo zmeniÈobchodnú politiku pre dodávku strategick˘chsurovín do b˘val˘ch sovietskych republík, t.j. postupne zv˘‰iÈ ceny komodít na úroveÀcien pre ‰táty EÚ. Preto si myslím, Ïe v tejtotzv. plynovej vojne medzi Ruskom a Ukrajinouide v prvom rade o obchod so strategickousurovinovou – plynom a politické pozadieje druhoradé. Ide o obchodn˘ spor, kde jehlavnou príãinou ,,boj“ o ekonomick˘ vplyv,vlastníctvo a peniaze.Do akej miery sa do popredia dostávali politickézáujmy?VáÏne si myslím, Ïe politické záujmy Ruskasú druhoradé, ale neviem politické pozadiekrízy posúdiÈ z hºadiska vnútropolitickéhovo väzbe na ukrajinskú politickú scénu.Môj názor vypl˘va z faktu, Ïe Rusko obmedzilododávky zemného plynu ako prvémuBielorusku v roku 2004, ktoré nemoÏnopodozrievaÈ, Ïe je protiruské. Následne Bieloruskosúhlasilo s vytvorením spoloãnéhorusko-bieloruského podniku, ktor˘ vlastní aprevádzkuje tranzitné potrubia na území Bieloruskaa v˘sledok: odvtedy nemá Bieloruskoproblémy s dodávkou a tranzitom plynu acena je na úrovni cien na vnútornom ruskomtrhu, ãiÏe podstatne niωia ako na európskomtrhu.Naproti tomu Ukrajinsk˘ parlament v roku2005 schválil zákon, ktor˘ zakazuje privatizáciutranzitného potrubia na jej území. Nasledovalojasné stanovisko Ruska: nemámeekonomick˘ vplyv, vlastníctvo tak potom iceny budú ako pre ‰táty EÚ.Kto zatvoril kohútik ako prv˘? Preão siUkrajina a Rusko nerie‰ia problémy tak,ako sa to robí v civilizovanom svete?Treba sa vrátiÈ do roku 2006, t. j. prvej ply-novej krízy. Rusko z nej vy‰lo ako jednoznaãn˘víÈaz. Nová dohoda zásadne zmenila podmienkyv neprospech Ukrajiny. Po roku 2006sa veºké európske ‰táty Taliansko, Nemecko,Francúzsko obetovaním spoloãného postojaEÚ voãi Rusku v mene národn˘ch záujmovpokúsili zabezpeãiÈ podpísaním bilaterálnychdohôd s Ruskom, ale i tak pocítili dosah rusko-ukrajinskéhosporu. Rusko si je plne vedomé,Ïe má v rukách plyn a rozhoduje o jehododávkach ale i budovaní nov˘ch tranzitn˘chzásob. Proti sebe má v otázke energetickéhozabezpeãenia nejednotnú Európu.Rusko v roku 2009 zastavením dodávokplynu len potvrdilo tento stav a zároveÀ vyuÏilopríleÏitosÈ potrestaÈ Ukrajinskú vládu aprezidenta Ju‰ãenka. Veºmi jasne im ukázalo,Ïe sa nemôÏu akosi samozrejme spoliehaÈna podporu ‰tátov EÚ, resp. USA. Ruskovlastne nepriamo vyzvalo Ukrajinu za tichejpodpory EÚ na prehodnotenie podmienokprevádzky tranzitn˘ch trás podºa ich predstáv.Veºa sa hovorí o potrebe diverzifikovaÈspôsob dodávky plynu na Slovensko, akáje va‰a predstava?Musíme si uvedomiÈ, Ïe Rusko zostane vnajbliωích rokoch v˘znaãn˘m dodávateºomenergetick˘ch strategick˘ch surovín do EÚ sperspektívou zosilnenia svojho postavenia.Aké sú iné moÏnosti hºadania alternatívnychdodávateºov a transportn˘ch trás? Odpoveì jejednoduchá, severná Afrika, oblasÈ Kaspickéhomora, Blízky v˘chod a doãasne míÀajúcesa zásoby plynu v Severnom mori. Realizáciaje ale podstatne zloÏitej‰ia. Vybudovanienov˘ch transportn˘ch trás si vyÏaduje veºkéfinanãné prostriedky, ãas a samozrejme politickédohody. Slovensko musí hºadaÈ rie‰eniaihneì, i keì doãasne, aby sa neopakoval stavz januára tohto roku.V prvom rade si musíme e‰te raz s chladnouhlavou prehodnotiÈ strategické energetickézáujmy. Je to urãite udrÏanie si ão najväã-‰ieho objemu tranzitu ruského plynu. V tommáme spoloãné záujmy s Ukrajinou. ObídenieUkrajiny pre nás znamená vysokú finanãnústratu z daní, dividend a taktieÏ stratu stoviekpracovn˘ch miest. Reálna diverzifikácia15 – 25 % objemu roãnej spotreby plynu,vhodné prepojenie so susedn˘mi sústavami audrÏanie si tranzitu sú v˘zvy, ktoré vy‰li z posledn˘chdní a ktoré musí Slovensko spolu sakcionármi SPP okamÏite rie‰iÈ.Malo by sa Slovensko angaÏovaÈ v tejto oblastisamostatne alebo spoloãne s EÚ?Krajiny ako Slovensko, závislé od dovozustrategick˘ch surovín nemajú v˘nimoãné postaveniena trhu z titulu svojej veºkosti. Pretoaj dlhodobé rie‰enia zásobovania Slovenskastrategick˘mi surovinami musia byÈ úzkonaviazané na zoskupenia krajín v na‰om prípadekrajín EÚ. Pre nás je veºmi dôleÏitáenergetická solidarita v rámci EÚ. Táto v‰akneznamená len spoloãnú energetickú politiku,ale hlavne strategické investície do infra-‰truktúry, ktorá prepojí trhy európskych krajína diverzifikuje dodávateºov strategick˘chsurovín.Zdá sa, Ïe sa e‰te neskonãilo ÈaÏké obdobie,pretoÏe ekonomická kríza zasahuje Slovensko,ão sa dá urobiÈ pre to, aby sa dôsledkyzmiernili?Kríza nevznikla na území Slovenska ani nezanikne,ale my sa musím snaÏiÈ opatreniamivlády tlmiÈ jej vplyvy. Slovensko je maláotvorená ekonomika závislá vo veºkej miereod v˘vozu, a tak celosvetová hospodárskakríza dopadá na nás celou váhou. Nikto e‰terozsah a dosah krízy nepozná a nik na svetenemá zázraãné nástroje na jej rie‰enie. Mámobavy, Ïe nezamestnanosÈ bude stúpaÈ najmäv krajinách, ktoré majú málo diverzifikovanéhospodárske systémy, a takou krajinousme Ïiaº aj my. Ale máme napriek v‰etkémui trochu ‰Èastia. Rozhodujúce reformy sú vpodstate hotové a euro je na‰ou menou. VládaSR spravila prvé protikrízové opatrenia.Jednotlivé ,,protikrízové balíãky“ priná‰ajúopatrenia so ‰irok˘m vplyvom na ekonomiku,ale budú musieÈ nasledovaÈ ìal‰ie opatrenia,ktoré dajú rozhodujúci impulz na na‰tartovaniehospodárstva. Je názor, Ïe opatreniatreba dávkovaÈ postupne. Je potrebné dobrenaãasovaÈ realizáciu investícií, ktoré ‰tát,,musí vykonaÈ“ napr. v˘stavbu cestnej infra-‰truktúry (navrhované PPP projekty), energetick˘chzdrojov ( Mochovce), modern˘chtechnológií a pod., ale tieto musia byÈ okam-Ïite vykonateºné. Ak také nie sú v potrebnomrozsahu treba sa v infra‰truktúre sústrediÈ namalé r˘chlo vybudovateºné projekty. PrípadnespustiÈ také, kde sú prípravné práce hotové.Projekty s dlh˘m horizontom dokonãenianebudú ako protikrízové opatrenia úãinné.Jedno staré príslovie hovorí: Zmeny ktor˘msa nedokáÏeme vyhnúÈ, je lep‰ie privítaÈ sotvorenou náruãou. Zostáva len dodaÈ: potomzostáva ãas, na ich rie‰enie vo svoj prospech.Myslíte si, Ïe by sme sa mohli oprieÈ aj ozahraniãné skúsenosti?KaÏdá rozumná krajina bude momentálnerobiÈ opatrenia, zmeny a reformy aby zmiernilakrízu a vylep‰ila v˘chodiská pre svojuekonomiku. Tie, ktoré nebudú robiÈ niã alebomálo budú po kríze v porovnaní s ostatn˘mhor‰ie. Musíme realizovaÈ vlastné predstavy,konfrontovaÈ ich so svetom a tie lep‰ieoperatívne vyuÏívaÈ. KaÏdá pozitívne overenáskúsenosÈ prispôsobená na na‰e podmienkymôÏe byÈ pre nás prínosom.71