S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K ABiomasa (mil. ton)a ìal‰ích partnerov v rámci CITENERGOvenujeme mimoriadnu pozornosÈ.I nedávny, uÏ siedmy roãník medzinárodnejkonferencie International Slovak BiomassForum 2009, ktor˘ pod zá‰titou Ministerstvapôdohospodárstva SR pripravilo ECBv spolupráci s Úniou miest a CITENERGOreálne preukázal, Ïe biomasa má reálny potenciálzbaviÈ nás závislosti od dodávok energonosiãov,od nestabiln˘ch dodávateºov prinajmen‰omv oblasti centrálneho zásobovaniateplom. Hlavn˘mi témami konferencieboli: Politické a in‰titucionálne aspekty energetickéhovyuÏívania biomasy, Biopalivá,Biomasa – prostriedok na zniÏovanie emisiíCO2, Energetické vyuÏívanie odpadov, Poºnohospodár<strong>sk</strong>abiomasa – energetické plodinya Financovanie projektov. Závery konferenciejednoznaãne potvrdili vysok˘ potenciálbiomasy a biopalív z hºadi<strong>sk</strong>a dostupnosticeny, zvy‰ovania kvality Ïivotného prostrediaa dokonca i zníÏenia miery nezamestnanosti,najmä marginálnych sociálnych <strong>sk</strong>upínobyvateºov.GEOTERMÁLNA ENERGIAA SOLÁRNA ENERGIAV˘znamn˘, najmä perspektívny energetick˘potenciál na Sloven<strong>sk</strong>u predstavuje geotermálnaenergia. V súãasnosti veºkou prekáÏkoujej ‰ir‰ieho vyuÏitia sú vysoké primárneinvestiãné náklady. Rovnako to platí i pri vyuÏívanísolárnej energie, najmä pri ‰ir‰omuplatnení fotovoltaiky.Elektrina zo slnka (MW p )VETERNÁ ENERGIAZdroj: EurObsrv’ER 2007Zdroj: EurObsrv’ER 2007Veterná energia sa na Sloven<strong>sk</strong>u vyuÏívav minimálnom rozsahu. Stále prebieha veºmiintenzívna di<strong>sk</strong>usia medzi zástancami a odporcami.Zástancovia poukazujú najmä najej spoºahlivosÈ, jednoduchú údrÏbu, nenároãnosÈprojektovej prípravy, realizácie i moÏnosȺahkej demontáÏe zariadení a rozvodov.Odporcovia poukazujú najmä na ru‰iv˘ vplyvzariadení v obraze krajiny, na negatívne dopadyna Ïivotné prostredie i psychiku obyvateºov.Na moÏnosti intenzívnej‰ieho vyuÏívaniaveternej energie na Sloven<strong>sk</strong>u bola zameranáuÏ druhá pravidelná celosloven<strong>sk</strong>á konferencia,ktorá organizuje spoloãnosÈ B. I.D. services, s. r. o., s Úniou miest Sloven<strong>sk</strong>aa ZZMO TUEE CITENERGO, ktorá sa konala19. februára 2009 v areáli Incheby vBratislave.Elektrina z vetra (MW)TEPELNÉ âERPADLÁZdroj: EurObsrv’ER 2007Vysoké investiãné náklady sú najmä v súãasnostiveºkou prekáÏkou uplatnenia nov˘chtechnologick˘ch zariadení a postupov.Napr. tepeln˘ch ãerpadiel, ktoré v˘razne zvy-‰ujú energetickú i ekonomickú efektívnosÈ.Jedn˘m z mála pozitívnych príkladov je novákogeneraãná jednotka v objekte Domova dôchodcovv Ko‰iciach – ide o kombinovanúv˘robu elektriny a tepla. Tento projekt je v˘nimoãn˘t˘m, Ïe elektrina vyrobená v kogeneraãnejjednotke bude zásobovaÈ tepelnéãerpadlo a vyrobené teplo bude dokurovaÈ tepeln˘systém napojen˘ tieÏ na tepelné ãerpadlo.PoloÏme si na záver otázku: ktoré rie‰eniaby boli najperspektívnej‰ie a reálne napríkladpre individuálnu bytovú v˘stavbu (rodinnédomy) na Sloven<strong>sk</strong>u? Aké systémové postupya rie‰enia by boli vhodné pre bytové objekty,zariadenia ‰kolstva, zdravotníctva, prípadnepre priemysel – v súãasnosti nemôÏemea nevieme daÈ jednoznaãnú odpoveì. Napríkladaj rodinné domy moÏno napojiÈ nacentrálne zdroje tepla a teplej vody, resp. vyuÏívaÈtradiãné i alternatívne zdroje na jednotlivéobjekty, resp. ich napájaÈ na atomizovanéenergetické systémy. Vy‰‰ie uvedené príkladydokladujú moÏnosÈ reálneho vyuÏitiamiestnych alternatívnych zdrojov, najmä biomasypre dodávku tepla a teplej vody pre bytovéobjekty i verejné zariadenia. Prirodzenena centrálne zdroje tepla a teplej vody moÏnonapojiÈ aj jednotlivé prevádzky sluÏieb ipriemyselné podniky.Pre veºké priemyselné podniky predstavujev˘znamn˘ energetick˘ potenciál vyuÏívanieodpadov ako alternatívnych zdrojov energie.Ako v˘nimoãne pozitívny príklad moÏnouviesÈ PovaÏ<strong>sk</strong>ú cementáreÀ, v ktorej vyvinulitechnológiu BIOTRIX. Ide o bezpeãnú,ekologickú a bezodpadovú likvidáciu stabilizovan˘chrizikov˘ch materiálov Ïivoãí‰-neho pôvodu z kafilérií. Spaºovanie mäsovokostn˘chmúãok priná‰a popri likvidácii odpadovÏivoãí‰neho pôvodu aj v˘razné zníÏeniepra‰nosti a emisií CO 2 , NO 2 .Najlacnej‰ia je v‰ak u‰etrená energia. Pretoje veºmi dôleÏité pokraãovaÈ v zatepºovaníbytov˘ch objektov i verejn˘ch zariadení adosahovaní energetick˘ch úspor postupnouin‰taláciou energeticky efektívnych zdrojovosvetlenia (v interiéri aj v exteriéri), energetickyúspornej bielej i ãiernej elektrotechniky,prípadne i senzorov˘ch a regulaãn˘ch zariadení.Nedávna energetická kríza, ktorá sa reálnemôÏe kedykoºvek zopakovaÈ upozornila nanevyhnutnosÈ zmeniÈ celkovú energetickú politikuna v‰etk˘ch úrovniach vlády a zodpovednosti.Dnes je úplne zrejmé, Ïe je potrebnéaktualizovaÈ národné referenãné rámce, icelkovú energetickú stratégiu Európ<strong>sk</strong>ej únie,rovnako je potrebné aktualizovaÈ národnúenergetickú stratégiu a systémovo dotvoriÈlegislatívny rámec, s cieºom mobilizovaÈ podpornémechanizmy pre realizáciu programuinteligentnej energie, najmä diverzifikácie adecentralizácie energetick˘ch zdrojov, s dôrazomna vyuÏitie miestnych obnoviteºn˘chzdrojov energie. Na‰ím spoloãn˘m cieºom jea musí byÈ energetická bezpeãnosÈ.Pre realizáciu tohto cieºa je potrebné vytvoriÈpodmienky tak pre celoeuróp<strong>sk</strong>u, ale najmäcelonárodnú koordináciu a systémovúrealizáciu tohto programu, u nás doma, naSloven<strong>sk</strong>u, napríklad formou in‰titútu splnomocnencavlády Sloven<strong>sk</strong>ej republiky, resp.Rady vlády SR pre energetickú bezpeãnosÈ,ako sa uvádza vo vyhlásení prezídia Úniemiest Sloven<strong>sk</strong>a zo 16. januára 2009.Marián MINAROVIâgenerálny sekretár Únie miest Sloven<strong>sk</strong>aa vedúci manaÏér CITENERGOKotol na drevny odpad_Beky Snina55
S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K ABezprecedentná plynová kríza, ktorá zaãiatkom roka ochromila celé Sloven<strong>sk</strong>o, poukázalana nevyhnutnosÈ diverzifikácie na‰ich energetick˘ch zdrojov. V˘padok v dodávkach plynu pocítili najmäv˘robné podniky, ktoré museli zníÏiÈ odber zemného plynu na úroveÀ bezpeãnostného minima.Energetická kríza sa v‰ak nepriamo dotkla i beÏného obãana. Aj keì dodávky tepla pre domácnostinapokon neboli ohrozené, <strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe v mnoh˘ch sloven<strong>sk</strong>˘ch mestách sa teplo vyrába takmer v˘luãnez plynu, vzbudzovala u ºudí oprávnené obavy z moÏného v˘voja. Obyvatelia Ko‰íc boli v˘nimkou. Tamoj‰iatepláreÀ spaºuje najmä ãierne uhlie, ale nebráni sa ani alternatívnym energetick˘m zdrojom. Viacv rozhovore s predsedom Predstavenstva spoloãnosti TepláreÀ Ko‰ice, a. s., Ing. Ladislavom LAZÁROM.Alternatívne zdroje energieby nemali zvy‰ovaÈ ceny teplanapríklad o spaºovaní rastlinnej biomasy –drevnej ‰tiepky, pilín, sena alebo slamy, ãi ovyuÏívaní alternatívnych zdrojov energie –geotermálnej, slneãnej a veternej energie.MoÏností je teda hneì niekoºko. Je v‰ak dôleÏitéurãiÈ si priority, pretoÏe vstupné investíciesú obrov<strong>sk</strong>é.Akú úlohu zohráva v tomto procese ‰tát?Podpora zo strany ‰tátu a miestnych samosprávbude dôleÏitá. Je potrebné si uvedomiÈ,Ïe diverzifikácia vstupov, vyuÏívanie alternatívnychzdrojov ãi zlep‰enie Ïivotného prostredianieão stoja, nie je to zadarmo. DaÀouza ãistej‰ie ovzdu‰ie a zv˘‰enie bezpeãnostisú nemalé náklady na tieto projekty. RealizovaÈsa budú len tie, ktoré budú hospodár<strong>sk</strong>yefektívne, resp. strategické z pohºadu bezpeãnosti‰tátu.K˘m niektoré teplárne v ãase plynovejkrízy zaÏívali paniku, vy ste upokojovalisvojich odberateºov, Ïe im preru‰enie dodávoktepla v Ïiadnom prípade nehrozí.Kde ste brali istotu?Istotu nám dávala na‰a palivová základÀa.Teplo totiÏ vyrábame predov‰etk˘m z ãiernehoenergetického uhlia – zhruba 70 percentz celkového objemu. Zvy‰n˘ch 30 percenttvorí teplo vyrobené z plynu. Navy‰e smeupravili technologick˘ spôsob v˘roby, ãonám umoÏnilo e‰te viac zníÏiÈ spotrebu plynu.Vìaka dostatoãn˘m zásobám uhlia smemali stopercentnú istotu, Ïe dodávky tepla ateplej úÏitkovej vody nebudú preru‰ené Ïiadnemuz na‰ich zákazníkov. Pre nedostatokzemného plynu sme v‰ak museli ãiastoãneobmedziÈ v˘robu elektrickej energie a po<strong>sk</strong>ytovaniepodporn˘ch sluÏieb pre stabilizáciuelektrizaãnej sústavy SR.Zmienili ste sa o geotermálnej energii. Vokolí Ko‰íc je niekoºko potenciálnych zdrojovpodzemnej horúcej vody. Najznámej-‰ím je projekt Geoterm pri ëurkove, naktorom ste chceli pred ãasom participovaÈ.V akom je to ‰tádiu?Ko‰ická tepláreÀ verejne deklarovala záujemvstúpiÈ do spoloãnosti Geoterm, ktoráplánuje vyuÏitie ìurkov<strong>sk</strong>˘ch geotermálnychzdrojov – buì ako spolumajiteº tejto spoloãnosti,alebo sme chceli odkúpiÈ cel˘ balíkakcií Geotermu. S teraj‰ím majiteºom spoloãnostisme rokovali o prvej moÏnosti. Rozchádzalisme sa v‰ak v názoroch na návratnosÈvynaloÏen˘ch investícií. K˘m my sme saJanuárové udalosti spustili intenzívnu di<strong>sk</strong>usiuna tému diverzifikácie energetick˘chzdrojov. Ako vnímate túto problematiku?Sloven<strong>sk</strong>o musí diverzifikovaÈ svoje energetickézdroje, o tom niet poch˘b. Otázne je,akou cestou sa vydáme. Veºa sa dnes hovorí56