clxvii. – clxviii. číslo - home.nextra.sk

N Á R O D N Á R A D A S Ra ako vnímate pozíciu SR k budúcnostipolitiky súdrÏnosti v kontexte revízie rozpoãtuEÚ?Ak budeme hovoriÈ o súdrÏnosti, ktorejcieºom je zniÏovaÈ ekonomické a sociálnerozdiely medzi jednotliv˘mi ãlensk˘mi ‰tátmia regiónmi EÚ, tak si musíme uvedomiÈ,Ïe tento nástroj zohºadÀuje v˘voj vnútri EÚ,ako aj mimo jej hraníc. Ekonomick˘ rast a súdrÏnosÈsa navzájom ovplyvÀujú. ZníÏenierozdielov pomáha regiónom a sociálnym skupinámprispievaÈ k celkovému ekonomickémurozvoju a obidva tieto subjekty z tohomôÏu len získaÈ. Preto veºmi záleÏí od dobrezameran˘ch investícií a od dobr˘ch podnikateºsk˘chpríleÏitostí, ktoré môÏu posilniÈ regionálnukonkurencieschopnosÈ. T˘m, Ïe Slovenskoprijalo v˘zvu a vstúpilo do EÚ, má‰ancu vyuÏívaÈ ‰trukturálne fondy a t˘m zni-ÏovaÈ regionálne disparity. Som si ist˘, ÏeSR povaÏuje politiku súdrÏnosti za prioritnú,pretoÏe má vplyv na zniÏovanie regionálnychrozdielov, v duchu strategick˘ch cieºovlisabonskej stratégie, ktorá rie‰i ekonomick˘rast a zamestnanosÈ ako aj rozvoj vidieka.Súhlasím s názorom, Ïe v˘‰ka podpory pre regiónyby mala závisieÈ nielen od úrovne rozvinutostiregiónov, ale aj od úrovne rozvinutostiãlenského ‰tátu. Takáto alokácia finanãn˘chprostriedkov môÏe jednoznaãne prispieÈk posilÀovaniu regionálnych identít a môÏeposilniÈ aj partnerstvá medzi mestsk˘mi a vidieckymioblasÈami.Nebolo by potrebné hlb‰ie prepojiÈ vidieckeoblasti a mestá, aby sa dosiahol spoloãn˘v˘raznej‰í a trval˘ rozvoj?Práve som to naznaãil v predchádzajúcejotázke. Uωie prepojenie vidieckych oblastía miest môÏe priniesÈ v˘raznej‰í a trvalej‰írozvoj. Lep‰ie sa môÏe vyuÏiÈ územná rozmanitosÈ.Vybudujú sa mestá a mestské oblasti,revitalizujú sa sídla, zmodernizuje sa sieÈ infra‰truktúry,zdokonalí sa energetická efektívnosÈ.Dnes je ak˘msi modern˘m trendom,Ïe obce, ktoré majú vytvorené moÏnosti, hºadajúinvestorov, ktorí tam budujú priemyselnéparky, infra‰truktúru, zamestnávajú vlastn˘chobãanov a zaãínajú konkurovaÈ okresn˘mãi krajsk˘m mestám. V niektor˘ch regiónochtak ºudia z miest budú chodiÈ do prácena dediny, do priemyseln˘ch zón, k˘m doterazto bolo naopak. Je to aj dôsledok prehustenostimestsk˘ch sídel, mestá nemajú kdestavaÈ, sú predimenzované vo v‰etk˘ch oblastiach,kriÏujú sa elektronické ãi telefónneprepojenia, úzke cesty, ulice, vodovodné a kanalizaãnéprepojenia nie je moÏné kapacitneroz‰íriÈ a pod.Ktoré regióny sa zúãastÀujú na cezhraniãnejspolupráci napr. v rámci INTEREG,prípadne v in˘ch medzinárodn˘ch projektoch?Tento operaãn˘ program, ktor˘ umoÏÀujespoluprácu medzi regionálnymi a miestnymiorgánmi, prispieva k zlep‰eniu efektívnostipolitík regionálneho rozvoja. Je zaloÏen˘ nateritoriálnej spolupráci a je do neho zapojen˘ch29 ‰tátov Európy. Priznám sa, Ïe nemámzmapované v‰etky regióny Slovenska, abysom mohol jednoznaãne hodnotiÈ cezhraniãnúspoluprácu v rámci tohto operaãného programuINTEREG, av‰ak vo v‰etk˘ch samosprávnychkrajoch existujú oddelenia, ktorésa zaoberajú strategick˘mi ãinnosÈami smerujúcimik regionálnemu rozvoju a cezhraniãnejspolupráci. Podporujú projekty spoluprácena vidieku v rámci samosprávnych krajovi mimo nich, za hranicami. Na medzinárodnejúrovni sú vytvorené nezávislé organizácieregiónov, napr. ZdruÏenie európskych regiónovARE, kde sú zdruÏené aj niektoréna‰e samosprávne kraje a ich vzájomná komunikáciamôÏe prispieÈ k ekonomickej prosperitek presnej‰ej identifikácii záujmov kultúrnychi spoloãensk˘ch. Na‰e samosprávnekraje sa prostredníctvom v˘ziev stali súãas-Èou kapitalizaãn˘ch projektov zameran˘chna oblasÈ zv˘‰enia efektivity inovaãn˘ch regionálnychpolitík.Ako vnímate vzÈah regionálnej politiky a‰tátu?Aj keì sú samosprávne kraje autonómne vrozhodovaní, ‰tát sa nesmie zbaviÈ zodpovednostia v prípade potreby pomôcÈ zaostalej‰ímregiónom. Je v záujme ‰tátu vyrovnávaÈregionálne rozdiely. Nakoniec, je to aj súãasÈouProgramového vyhlásenia vlády. âo sat˘ka regionálnej politiky, sú vypracované ajzásady regionálnej politiky, ktoré definujúv˘chodiská, ciele, princípy i nástroje regionálnejpolitiky, aj s väzbou na regionálnu politikuEurópskej únie. Viem, Ïe tieto zásadyboli vypracované v ãase, keì sme sa nezaoberalifinanãnou a hospodárskou krízou, alepo prijatí balíãka ekonomick˘ch opatrení samôÏu staÈ, po poznaní konkrétnej situácie vregiónoch, pomocníkom pri zniÏovaní hospodárskychrozdielov jednotliv˘ch regiónov.Aj keì smev˘znamn˘m hráãom...PribliÏne 20 % spotreby plynu Európskej únie prechádza cez Slovensko, no 98 % spotreby kryjeme dovozom.Dlhodobá zmluva s Gazpromom sa konãí na budúci rok. Ako ìalej a aké sú moÏnosti, sa p˘tala redaktorkaAnna Komová ãlena V˘boru NRSR pre hospodársku politiku, poslanca Tibora GLENDU.Monitoruje sa ponuka a dopyt plynu z hºadiskadlhodob˘ch trendov v˘voja plynárenstva?Monitorovanie dodávok plynu je dôleÏitéz hºadiska zabezpeãenia bezpeãnej a spoºahlivejdodávky zemného plynu v dostatoãnomobjeme pre v‰etky segmenty odberateºov. Vtejto súvislosti sa najväã‰í dôraz venuje monitorovaniuúrovne oãakávanej budúcej spotrebya dostupn˘ch dodávok plynu a to za úãelomrovnováhy ponuky a dodávky plynu najednej strane a dopytu a spotreby plynu nastrane druhej.Monitoring ponuky a dopytu z dlhodobéhohºadiska sa samozrejme vykonáva aj unás. Na strane dodávateºov je monitoring nevyhnutn˘pre plánovanie investícii do plynárenskejinfra‰truktúry, ako aj do v˘skumunov˘ch loÏísk zemného plynu.Podºa predbeÏn˘ch anal˘z Európskej úniesa oãakáva nárast dodávok zemného plynu vroku 2030 zo súãasn˘ch cca 500 mld. m 3 /rokna 780 mld. m 3 /rok, priãom moÏno oãakávaÈpokles ÈaÏby v krajinách Európskej únie takmero 100 mld. m 3 /rok v roku 2030.Z pohºadu Slovenska sa predpokladomspotreby a dopytu po plyne venuje aj v minulomroku vládou schválená Stratégia energetickejbezpeãnosti. Spotreba plynu na Slovenskudo roku 2013 by mala byÈ zhruba nadne‰nej úrovni, nakoºko realizované úspornéopatrenia spôsobujú pokles spotreby plynu.Tento pokles bude pravdepodobn˘ vykryt˘rastom produkcie nov˘ch investorov, i keì zpohºadu súãasnej situácie a hospodárskej krízyje to tieÏ minimálne v krátkodobom horizonteotázne.Sú predpoklady a vhodné podmienky nazapojenie Slovenska do medzinárodn˘ch69