D I A L Ó G Y O A& E WO ãom?O ºuìoch, ktorí dokáÏu ÏiÈ bez ucha na mobileO novinách, ktoré v USA ãítajú rozhodujúci ºudia na dôleÏit˘ch miestachO nepouãiteºnosti ºudí, ktorí si vypijúO prorokoch, ktorí sa zjavia, keì dozrie dobaO hercovi, ktor˘ sa stal tribúnom a z politika zasa ‰oumenomO tom, ãím ‰okoval podnikateº Tkáã moderátora HríbaO pºutí na zem poãas plesu v opereO tom, kto spracuje prezidenta Obamu na svoj obrazÎivotn˘ ‰t˘l kruto nastaven˘zamestnávateºmiako to bolo, preão, tak také detaily na t˘ch be-Ïiacich titulkoch, na tie ako keby nebol ãas ato uÏ ako keby nikoho ani nezaujímalo. KaÏd˘,koho stretnem, mi povie: Aké krásne ãasyboli pred mobiln˘m telefónom, ale zároveÀ povie,Ïe bez mobilu si uÏ Ïivot nevie ani predstaviÈ.A v‰etci sme takí, Ïe keì raz si zabudnememobiln˘ telefón a nemáme ho ão len polhodinu, tak sme z toho úplne nervózni, akokeby nám nieão i‰lo uniknúÈ – okrem zopárºudí, ktorí majú tú silu a dokáÏu ÏiÈ bez toho,aby mali ucho stále na mobile. Ale títo mienkotvornénoviny nevykúpia.E‰te donedávna sa zdalo, Ïe veºmi pevnou,ba neoddeliteºnou súãasÈou verejného alebospoloãen<strong>sk</strong>ého Ïivota civilizovaného ãlovekaje mienkotvorná tlaã. A zrazu v uplynul˘chmesiacoch do‰lo vo vyspelom zahraniãí i naSloven<strong>sk</strong>u k váÏnemu ohrozeniu existencienovín. Aj dlhé roky uznávan˘m americk˘mdenníkom klesá náklad a musia prepú‰ÈaÈzamestnancov. A na Sloven<strong>sk</strong>u sa niektorézasa usilujú zachrániÈ svoje zotrvanie natrhu t˘m, Ïe v˘razne menia svoju podobu,od informaãného a mienkotvorného denníka,ako doteraz chceli byÈ, k bulvárnosti. Jeto dôsledok finanãnej krízy, vpádu internetuaj do Ïurnalistickej ãinnosti alebo zmenypotrieb moderného ãloveka?Podºa môjho názoru hlavnou príãinou jezmena Ïivotného ‰t˘lu, ão zah⁄Àa v‰etko moÏné,napríklad aj existenciu mobilného telefónualebo existenciu internetu. Îijeme nepomerner˘chlej‰ie, ako sme Ïili voºakedy, a jednoduchov tejto r˘chlosti nie je ãas sa zastaviÈ atro‰ku rozm˘‰ºaÈ a vytváraÈ si nejakú mienku,lebo na to, aby vôbec vznikli nejaké názory, treba,aby si ºudia sadli, ako napríklad my dvajasedíme a rozprávame sa. LenÏe na to v tomtouponáhºanom svete jednoducho nie je ãas a dokonca,ão je zvlá‰È smutné, Ïe na to nie je ãasani u ºudí, ktorí tvoria tzv. intelektuálne ‰piãky.Aj tí sa naháÀajú, aj tí za deÀ musia stihnúÈmoÏno toºko, ão predt˘m stihli za t˘ÏdeÀ. Tak-Ïe kedy a kde by vznikali tie názory? KaÏd˘chce len strohú informáciu, o ktorej si uÏ pomyslíto alebo ono, a tú strohú informáciu naozajnájde ãi v teletexte, alebo na TA3, aleboaj na in˘ch staniciach – v âT24 to dokonca beÏídole pod obrazom, takÏe ãlovek si zapne niektorútelevíznu stanicu na 10 alebo na 5 minúta vlastne tam sa r˘chlo dozvie zásadné informácie:v Indii zomrelo 520 ºudí pri zemetrasení,v âíne boli záplavy, v Austrálii horí a BarackObama urobil tak˘ a onak˘ krok. A za 5minút uÏ vieme v‰etko. Nevieme veºmi súvislosti,ani niã podstatné, ale informácie v takejtej najholej‰ej podobe, Ïe vlastne len v podstateãítame titulky, tie dostaneme. Keì sa maniekto op˘ta: Vie‰ o tom, Ïe v Indii bolo zemetrasenie?– tak áno, viem. Ale Ïe uÏ kde to bolo,Znamená to teda, Ïe tlaã naozaj speje ksvojmu koncu a Ïe nemá nádej? Îe uÏ tedaranné alebo veãerné noviny s ãerstvou vô-Àou tlaãe nebudú príÈaÏlivou súãasÈou Ïivota?Tak v takej podobe, Ïe vyjde v denníku 8-stranov˘ elaborát na tému príãiny svetovejhospodár<strong>sk</strong>ej krízy, uÏ asi nie. MoÏno nieão takétouverejnia v nejakom úplne odbornom ãasopise,ktor˘ vyjde v náklade 800 kusov, ale vnormálnej dennej tlaãi asi nie je veºká ‰anca,Ïe by niekto ãítal 8-stranov˘ analytick˘ ãlánok.Musím v‰ak povedaÈ, aby som nebol jednostrann˘,Ïe u nás na Sloven<strong>sk</strong>u je na príãine ajveºmi mal˘ trh. Ale keì uÏ aj v Amerike je tentoproblém, tak to uÏ naozaj je zlé. Ja som sivÏdy myslel, Ïe tam noviny, ktoré sú nároãnej-‰ie, ãíta, samozrejme, omnoho menej ºudí, akoãíta bulvár, ale vzhºadom na poãet obyvateºovUSA aj t˘ch je v absolútnych ãíslach veºa. Anavy‰e to ãítajú rozhodujúci ºudia na dôleÏit˘chmiestach, teda tí, ktorí chcú dostaÈ najzávaÏnej‰ieinformácie, tí sa jednoducho dostanú kdôleÏit˘m informáciám aj cez drah‰iu inzerciu,hoci sa môÏe zdaÈ svojím spôsobom nelogické,aby bola drah‰ia inzercia v novinách smen‰ím poãtom ãitateºov, ale dajú na to peniaze,lebo sa im to inzerentom oplatí. Tovar, ktor˘mnohí z nich ponúkajú, nie je pre masovéhoãitateºa a masového konzumenta. Zobertesi totiÏ hocijakú firmu, no najmä niektorú zt˘ch väã‰ích, kto v nej rozhoduje o tom, aké telefónysa pre cel˘ podnik objednajú a aké autá77
D I A L Ó G Y O A& E Wsa kúpia? To sú takmer vÏdy jeden-dvaja ºudia,a preto je podstatné, akú inzerciu ãítajú práveoni, a nie sekretárky a upratovaãky a v‰etcimoÏní, ktorí sa v podniku vy<strong>sk</strong>ytujú vo väã‰ompoãte. Keì teda vieme ovplyvniÈ jednéhodvochºudí z t˘ch hlavn˘ch vo firme, tak to jedôleÏitej‰ie, ako keì ovplyvníme 100 sekretárok.TakÏe z tohto hºadi<strong>sk</strong>a moÏno ani nebolotaké nelogické, ak, ja neviem, Wall Street Journalmal omnoho drah‰iu inzerciu, neÏ iné denníky,povedzme The Sun, napriek tomu, Ïemal men‰í náklad. Na Sloven<strong>sk</strong>u je ten problém,Ïe tuná v‰etko prebieha v tak˘ch maliãk˘chãíslach – takÏe tu Ïivorí e‰te aj bulvár, ãouÏ je úplne smie‰ne.A nie je ‰anca na úspe‰né fungovanie nielentlaãe, ale aj in˘ch dôleÏit˘ch fenoménov, akby sa zmenil Ïivotn˘ ‰t˘l? Iste, to neznamená,Ïe budeme chcieÈ, aby sa obnovil úplnetak˘ spôsob Ïivota, ak˘ tu bol niekedy predtridsiatimi alebo päÈdesiatimi rokmi...... pred objavením mobiln˘ch telefónov...Skutoãne nie je moÏné, Ïe naraz sa ºudia zastavia,odhodia mobily a zrieknu sa internetu.Ale nemohli by ºudia predsa len naraztrochu zmúdrieÈ, alebo dospieÈ, Ïe by sa dostalido iného ‰tádia, do inej fázy svojhorozm˘‰ºania? NemôÏe sa staÈ zázrak, Ïe zaseby ºudia nadobudli úÏasn˘ pocit z toho, akosa povedzme Ïilo v mestách pred rokmi –ráno by si sadli do kaviarne, pokiaº by v˘slovnez nejakého dôvodu nemuseli beÏaÈ doroboty, sadli by si tam na hodinu, dali by sikávu, posedeli by si, preãítali noviny aleboby podebatovali s niek˘m zo svojho kruhu.Bolo by to nádherné...Ale keì je to nádherné, alebo keì by to bolonádherné, nie je nádej, Ïe ºudia sa raz zastaviaa aspoÀ ãasÈ z nich, aj keì nie v‰etci, veìto ani nie je treba, sa znovu vráti k takémutopokojnej‰iemu ‰t˘lu Ïivota?Neviem, do akej miery to v‰ak záleÏí od ºubovôletak˘chto kaviaren<strong>sk</strong>˘ch ºudí. Keì bolamoja dcéra zamestnaná v istej nadnárodnejspoloãnosti, tak bola v práci úplne cel˘ deÀ. I‰latam ráno o ôsmej a pri‰la veãer o siedmej odpondelka do piatku, a to e‰te cez víkend im organizovaliv‰elijaké spoloãen<strong>sk</strong>é programy.Síce to prezentovali, akoÏe sa to deje v rámcizábavy, lebo sa povedalo, Ïe si idú spoloãne zahraÈbejzbal alebo ja neviem ão, takÏe i‰li tamakoÏe spoloãne, ale de facto e‰te aj tam ich ‰kolili.TakÏe dá sa povedaÈ, Ïe pre firmu vlastnerobíte od rána do veãera viac-menej sedemdní v t˘Ïdni. Moja mama bola nedávno pár dnív nemocnici, keì my s manÏelkou sme boli odcestovaní.Dcéra vtedy povedala, Ïe keby e‰testále robila v tej supermodernej firme, tak bystarú mamu vlastne ani nemohla ísÈ pozrieÈ,lebo tam sú – ako to uÏ b˘va v nemocniciach– náv‰tevné hodiny len do piatej, a ona chodiladomov o siedmej. A aj obedÀaj‰ia prestávka,ktorú vo firme mali, tieÏ bola len striktnápol hodina. TakÏe Ïivotn˘ ‰t˘l je tak kruto nastaven˘v prvom rade od samotn˘ch zamestnávateºov.Ak by sme teda chceli nejakú v˘znamnej‰iuzmenu v masovej‰om meradle, takby sa v prvom rade museli tro‰ku zamyslieÈ na‰izamestnávatelia, v akom zhone musia ÏiÈ ichzamestnanci. Samozrejme, sú jednotlivci, ktoríakoby si sami organizovali ten ãas, a tí by siho mohli takto preorganizovaÈ, ako vravíme, aleto je len niekoºko jednotlivcov, ktorí – keìsme hovorili o nákladoch tlaãe – nezachrániaÏiadne noviny. To by museli naozaj v prvomrade zamestnávatelia pochopiÈ, Ïe keì niektorobí 12 hodín v kuse 7 dní v t˘Ïdni, tak to nieje dobré. Alebo by musela nastaÈ nejaká vzburazamestnan˘ch ºudí, lebo je to paradox – ãonie je niã ãudné, lebo Ïivot je pln˘ paradoxov–, Ïe sa máte zamyslieÈ nad t˘m, ako Ïijete –,ale ako a kedy sa nad svojím Ïivotom zamyslíte,keì vás práve ten Ïivot núti, aby ste sa naháÀali?âasto sa zastavíte aÏ vtedy, keì <strong>sk</strong>onãítenapríklad v nemocnici. NaháÀate sa, nemátena niã ãas, a tak potom dostanete infarkt, le-Ïíte v nemocnici – a potom uÏ naozaj musíteleÏaÈ. A aÏ v tom ‰tádiu, v tej situácii rozm˘-‰ºate znehybnen˘ na posteli nad svojím Ïivotom.A vtedy aj <strong>sk</strong>utoãne niektorí ºudia zmenilisvoj Ïivotn˘ ‰t˘l, prestali fajãiÈ, niektorí dokoncaaj predali svoje firmy... Ja sám poznámniekoºk˘ch ºudí, ktorí sa naháÀali, a zrazu, keìsa im nieão stalo, si povedali: Mám síce miliardy,ale naão sú mi, keì teraz mám poráÏku? Atak rad‰ej predal svoju firmu – poznám konkrétnetak˘ prípad – a zaãal sa venovaÈ viacsebe. A e‰te aj ìal‰ích poznám, ktorí buì veºmiobmedzili svoju osobnú úãasÈ vo svojich firmách,alebo ich úplne predali a dostali kopu pe-Àazí, a tie si teraz uÏívajú niekde na cestách posvete. No a v spoloãen<strong>sk</strong>om Ïivote tak˘m infarktomje v podstate veºká kríza, teda taká, akúzaÏívame aj teraz. A tak, paradoxne, moÏnokeby sa tá kríza, ktorá nás teraz trápi, nejakorozumne vyuÏila, a keby sme mali poãas nejalebo po nej tro‰ku ãas na zamyslenie, abysme pouvaÏovali nad t˘m, ão robíme, preão torobíme a ãi to dobre robíme, tak aj veºká krízaby mohla priniesÈ ºuìom nieão pozitívne.Najmä keby do‰lo k nejakému prehodnoteniuhodnôt, aby sme koneãne za dôleÏité povaÏovalito, ão je dôleÏité, a za menej dôleÏité to,ão je menej dôleÏité, lebo mám tak˘ pocit, Ïev súãasnosti je najväã‰ou krízou kríza hodnôta morálky. To, ão v r˘chlom slede Ïivotn˘ch situáciípovaÏujeme za veºmi dôleÏité, asi aÏtaké veºmi dôleÏité nie je, a naopak.Sú noviny, ktoré pravidelne uverejÀujú ºud<strong>sk</strong>˘a pracovn˘ v˘voj ºudí z podnikateº<strong>sk</strong>ejelity, teda najmä v˘znamn˘ch topmanaÏérovv úplne odli‰n˘ch podnikoch – a je zaujímavé,Ïe väã‰ina z nich sú ºudia v dosÈmladom veku, povedzme okolo tridsiatky,nanajv˘‰ tak nejako do ‰tyridsiatky. A v ichrozprávaní sa naozaj ãasto objavilo to, oãom ste pred chvíºou hovorili. Keì sa novinártoho manaÏéra p˘tal, ãi sa vo svojejfunkcii nejako zmenil, a keì sa zmenil, ão honajviac ovplyvnilo, tak presne toto hovoril:Ïe robil 7 dní do t˘ÏdÀa a kaÏd˘ deÀ aj 12hodín. AÏ naraz pri‰la chvíºa, keì dostal infarktalebo podobnú váÏnu chorobu, takÏemusel ísÈ do nemocnice – a tam sa stalo to,ão ste opísali vy. Bol síce ‰ikovn˘m manaÏérom,inak by sa na tak˘ vysok˘ post nedostal,lebo v súkromnom sektore na rozdiel odverejného sa predsa len vyÏadujú pozitívnepracovné schopnosti, k ãomu protekcia nepomáha.Ale keì tak leÏal a zam˘‰ºal sa,tak pri‰iel na to, Ïe jeho pocit nevyhnutnostirobiÈ deÀ i noc nespoãíva v tom, Ïe by jehonekoneãná fyzická prítomnosÈ v podnikubola nutná, ale veºmi ãasto v tom, Ïe si ne-vedel tak zorganizovaÈ ãas, aby robil sícev‰etko, ão treba, ale nejako inak, neÏ doteraz.Áno, lenÏe on je ten ‰éf, ktor˘ to môÏe preseba zmeniÈ, ale je otázka, ãi bol aÏ tak˘ múdry,Ïe zmenil potom aj Ïivoty svojich zamestnancov,a teda ãi t˘m zmenil aj ich Ïivotn˘ ‰t˘l,aby ani oni nerobili 12 hodín 7 dní v t˘Ïdni...Podºa toho, ão vraveli, takto viac-menej rozumneto zaãali braÈ aj pre svojich podriaden˘ch– pochopili, Ïe celú svoju firmu musiariadiÈ trochu inak. Iste to nemohlo vo veºkomovplyvniÈ ãítanie tlaãe, ale zaruãene toaspoÀ istej <strong>sk</strong>upine v˘konn˘ch ºudí umoÏnilozlep‰iÈ ich Ïivotn˘ rytmus.Ono, viete, v praxi to je tak, Ïe naozaj kaÏd˘,kto je v nemocnici, si povie, Ïe bude ÏiÈinak, a najmä zdrav‰ie, neÏ Ïil dovtedy, ale keìz nemocnice vyjde, koºk˘m a ako dlho tentokrásny plán vydrÏí? Lebo, bohuÏiaº, asi jepravdou aj v tej celospoloãen<strong>sk</strong>ej oblasti, o ktorejhovoríme, Ïe k˘m je zle, k˘m je – dajmetomu – kríza, tak budeme nad v‰eliãím rozm˘‰-ºaÈ, ale v tej chvíli, keì kríza pominie, ja sa veºmiobávam toho, Ïe sa znovu vrátime k zauÏívan˘mstereotypom, keìÏe ãlovek je raz tak˘,Ïe keì je zle, tak posºubuje v‰etko moÏné,hory-doly, ako sa hovorí, dá si rôzne záväzkya vymyslí najodváÏnej‰ie plány. A potom zase,keì sa zlé ãasy pominú, tak na v‰etky svojepredsavzatia zabudne. Veì asi v‰etci sme to za-Ïili, nie? Keì sme si vypili, veãer sme nadávalia du‰ovali sa, Ïe „uÏ nikdy nebudem piÈ,lebo je mi zle“, no a potom, keì ãlovek vytriezvie,na to zabudne – a potom to znovu zopakujee‰te niekoºko krát v Ïivote. Takí sme myºudia nepouãiteºní.Iné v˘chodi<strong>sk</strong>o nevidím, len to, Ïe musíniekto prísÈ, kto bude maÈ takú autoritu, abyho ºudia zaãali pozorne poãúvaÈ, a nielen poãúvaÈ,ale Ïe sa ão najviac z nich bude sna-ÏiÈ svoj Ïivot aj trochu usmerniÈ a zmeniÈpodºa strhujúcich slov takéhoto nejakého nev‰ednéhoãloveka. Len ani ja neviem, kto byto mal byÈ.Ja si neviem predstaviÈ, Ïe aj keby sa tak˘tov˘nimoãn˘ ãlovek objavil a Ïe by k masámhovoril ão aj anjel<strong>sk</strong>˘m hlasom, Ïe by ºudia zrazuzmenili svoj Ïivotn˘ ‰t˘l. Je to smutné, aleje to tak, Ïe nejaká zmena, najmä pozitívna,vÏdy súvisí s nejak˘m ne‰Èastím. Paºo Hammelb˘va v Devíne – v dedine pod hradom, medziDunajom a Moravou –, a on hovorí, Ïe preneho najkraj‰ie chvíle sú, keì je Devín zaplaven˘vodami z rieky, lebo je odrezan˘ od sveta,nemôÏu ísÈ nikde autom, a e‰te aj telefón jeim zbytoãn˘, lebo ão budú telefonovaÈ, keì ajtak nikde nemôÏu ísÈ. A Ïe potom, keì sú zaplavení,tak chodia od domu k domu v nejak˘chgumákoch, a tam si sadnú, popíjajú si vínko,lebo niã iné robiÈ nemôÏu, a preÏívajú svojímspôsobom veºmi príjemné idylické chvíle,ako hovoríme, keì túÏime po star˘ch ãasoch,lebo do‰lo na dedinu ne‰Èastie, Ïe Devín je zaplaven˘.Ale on je zároveÀ aj ºud<strong>sk</strong>˘ a súdrÏn˘.Alebo e‰te príklad je situácia tesne po vojnách.Vtedy sa ºudia vracajú k základn˘m hodnotám.âlovek sa pozrie okolo seba – a te‰í saz toho, Ïe Ïije. A Ïe svieti slnko a nevybuchujúbomby. Ale slnko svieti aj teraz, keì nie jevojna a ani bomby nevybuchujú, aj Ïijeme, alemy sa z to nete‰íme. Namiesto toho lietame s78
Change language