· T Á T N E H M O T N É R E Z E R V Y S RZásoby energetick˘ch surovínSloven<strong>sk</strong>ej republikyton ropy a domáca ÈaÏba je 25-tisíc ton ºahkosi vypoãítame, Ïe domáca roãná ÈaÏba bynestaãila ani na dvojdÀové spracovanie rafinérie.Podobná situácia je i v spotrebe a domácejÈaÏbe zemného plynu. Roãná spotrebazemného plynu Sloven<strong>sk</strong>ej republiky je pribliÏne5,7 mld. m 3 , ale jeho domáca ÈaÏba jepribliÏne 60 miliónov m 3 , ão je priemernáspotreba na 3,5 dÀa.Ropa a zemn˘ plyn sú vlastne strategickésuroviny z hºadi<strong>sk</strong>a potrieb národného hospodárstvaSloven<strong>sk</strong>ej republiky, no vlastnégeologické zásoby sú diferencované.Ak˘ v˘voj predpokladáte?Sloven<strong>sk</strong>á republika v roku 2004 bola prijatáza ãlena Európ<strong>sk</strong>ej únie (EÚ) a v roku2007 sa stala ãlenom Medzinárodnej energetickejagentúry (IEA). KeìÏe takmer v‰etky‰táty Európ<strong>sk</strong>ej únie sú závislé od dovozuenergetick˘ch surovín, pri predvstupov˘chrokovaniach sa Sloven<strong>sk</strong>á republika muselazaviazaÈ plniÈ Smernicu Európ<strong>sk</strong>ej rady, ktoráurãuje na zv˘‰enie energetickej bezpeãnostikrajín Únie vybudovaÈ a trvalo udrÏiavaÈ núdzovézásoby ropy alebo ropn˘ch produktovna úrovni minimálne 90 dní ãistej priemernejroãnej spotreby ropy alebo ropn˘ch produktov.Sloven<strong>sk</strong>á republika tento cieº dosiahla vroku 2008 a k 31. decembru 2008 mala núdzovézásoby ropy a ropn˘ch produktov na 91dní ãistej priemernej roãnej spotreby.Plynová kríza, ktorá zasiahla Európu, alehlavne Sloven<strong>sk</strong>ú republiku zaãiatkom tohtoroku prinútila krajiny Európ<strong>sk</strong>ej únie ako iSloven<strong>sk</strong>ú republiku zamyslieÈ sa nad problémomrie‰enia plynovej krízy. Predpokladása, Ïe v najbliωom období prijme Európ<strong>sk</strong>arada smernicu, ktorá bude urãovaÈ krajinámEuróp<strong>sk</strong>ej únie udrÏiavaÈ trvalo núdzové zásobyi plynu.ëal‰ím spôsobom ako ãeliÈ energetick˘mkrízam v jednotliv˘ch krajinách Európ<strong>sk</strong>ejúnie je poprepájanie energetick˘ch sietí (ropovodova plynovodov) Európy, aby sa v prípadepotreby mohli obísÈ niektoré nespoºahlivékrajiny, cez ktoré prechádzajú hlavnéenergetické tepny.Veºmi dôleÏité bude v ìal‰om období vyuÏitiejadra, ãím sa dá dosiahnuÈ najekologickej‰iaa najlacnej‰ia v˘roba elektrickej energie.Na zníÏenie spotreby fosílnych palív (ropya zemného plynu) sa treba zameraÈ na ‰etreniea vyuÏívanie nov˘ch technológií ich spracovania,ako i zí<strong>sk</strong>avania energie z in˘chzdrojov (solárna energia, tepelné ãerpadla,zí<strong>sk</strong>avanie bioplynu z odpadu a podobne).Sú dostatoãne dobudované potrebné rezervné<strong>sk</strong>ladovacie kapacity na ropu a ropnéprodukty, ako aj podzemné zásobníkyzemného plynu?Núdzové zásoby ropy a ropn˘ch produktovsa <strong>sk</strong>ladujú na základe zmlúv v <strong>sk</strong>ladovacíchtermináloch Transpetrolu a Slovnaftu, ktoréboli v minulosti za t˘mto úãelom vybudovanéna území Sloven<strong>sk</strong>ej republiky. Situáciuv‰ak ãiastoãne <strong>sk</strong>omplikovala nepremyslenáa chybná privatizácia t˘chto spoloãností.Skladovacie kapacity zatiaº postaãujú na <strong>sk</strong>ladovaniepredpísan˘ch núdzov˘ch zásob.DrÏanie núdzov˘ch zásob plynu zatiaº Európ<strong>sk</strong>aúnia nepredpisuje, ale mnohé ãlen<strong>sk</strong>ékrajiny uÏ zaãali s ich budovaním. Na územíSloven<strong>sk</strong>ej republiky sú veºmi kvalitné podzemnézásobníky na <strong>sk</strong>ladovanie zemnéhoplynu v objeme 2,7 mld. m3. Ak by sa iba 60% t˘chto kapacít vyuÏívalo na <strong>sk</strong>ladovanienúdzov˘ch zásob plynu, dal by sa u<strong>sk</strong>ladniÈplyn na 81 dní priemernej dennej spotrebyzemného plynu Sloven<strong>sk</strong>ej republiky. Îiaº, itieto podzemné zásobníky boli sprivatizované.Spoloãnosti, ktoré ich sprivatizovali ichvyuÏívajú na <strong>sk</strong>ladovanie plynu za komerãn˘chpodmienok pre zahraniãné spoloãnosti.Vytvárajú sa vhodné podmienky na financovanietvorby a <strong>sk</strong>ladovania núdzov˘chzásob strategick˘ch energetick˘ch surovín?Núdzové zásoby ropy a ropn˘ch produktovsú v zmysle zákona 170/2001 Z. z. o núdzov˘chzásobách ropy alebo ropn˘ch produktocha rie‰ení stavu ropnej núdze financovanézo ‰tátneho rozpoãtu. Za tvorbu a udrÏiavanienúdzov˘ch zásob zodpovedá Správa‰tátnych hmotn˘ch rezerv Sloven<strong>sk</strong>ej republiky.Pridelené financie v rozpoãte pre kapitolutrvalo nepostaãujú na plnenie tejto dôleÏitejúlohy. Preto Správa ‰tátnych hmotn˘ch rezervSloven<strong>sk</strong>ej republiky navrhuje financovanietvorby a udrÏiavania núdzov˘ch zásobropy a ropn˘ch produktov, ako i núdzov˘chzásob plynu rie‰iÈ systémovo, ako sa rie‰ia vin˘ch krajinách Európ<strong>sk</strong>eho spoloãenstva(Maìar<strong>sk</strong>o, Nemecko, ·paniel<strong>sk</strong>o a in˘ch).Aké sú v ìal‰om období úlohy Správy ‰tátnychhmotn˘ch rezerv Sloven<strong>sk</strong>ej republiky?·tátne hmotné rezervy predstavujú jeden zdôleÏit˘ch prvkov zdrojovej základne hospodárstvaSloven<strong>sk</strong>ej republiky pri rie‰ení krízov˘chsituácií. Delia sa na hmotné rezervy,mobilizaãné rezervy a pohotovostné zásoby.V roku 2008 predloÏila Správa ‰tátnych hmotn˘chrezerv Sloven<strong>sk</strong>ej republiky na zasadanievlády koncepciu rozvoja na roky 2009 aÏ2011, ktorú vláda schválila. Cieºom prijatejkoncepcie je prispôsobiÈ vytváranie a hospodárenieso ‰tátnymi hmotn˘mi rezervami objektívnympoÏiadavkám a vytvoriÈ predpokladypre efektívny v˘kon ãinností zabezpeãovan˘chúloh s úãelovo urãen˘mi majetkov˘mihodnotami spravovan˘mi Správou ‰tátnychhmotn˘ch rezerv Sloven<strong>sk</strong>ej republiky.Tieto poÏiadavky vypl˘vajú zo súãasnéhostavu ‰tátnych hmotn˘ch rezerv a zmienbezpeãnostného prostredia zaãlenením Sloven<strong>sk</strong>ejrepubliky do Európ<strong>sk</strong>ej únie a Medzinárodnejenergetickej agentúry pri OECD. Vzáujme ochrany bezpeãnosti Sloven<strong>sk</strong>ej republikyje potrebné dbaÈ o zniÏovanie zraniteºnostiekonomiky vytváraním zásob ‰tátnychhmotn˘ch rezerv s prispôsobením tohto procesupoÏiadavkám platn˘m v EÚ. Na odstránenierizík, ohrození a rie‰enie krízov˘ch situáciíBezpeãnostná stratégia Sloven<strong>sk</strong>ej republikyukladá vytváraÈ primerané rezervy.Prioritou Správy rezerv je i naìalej ãinnosÈspojená s tvorbou a udrÏiavaním núdzov˘chzásob energetick˘ch surovín (ropy a ropn˘chv˘robkov, ako i plynu) a rie‰ením stavu energetickejnúdze.Na základe situácie z posledn˘ch rokov saukazuje, Ïe vzhºadom na klimatické zmeny,orientovanie sa poºnohospodár<strong>sk</strong>ej produkciez potravinár<strong>sk</strong>ych komodít do oblasti biopalíva rastúce potreby obyvateºstva bude potravínubúdaÈ. Z tohto dôvodu sa oãakáva, Ïe trhs prebytkami potravinár<strong>sk</strong>ych komodít sautlmí. Dostatoãné zásoby ‰tátu by sa tak mohliefektívne rie‰iÈ prostredníctvom zásobhmotn˘ch rezerv v spolupráci s Ministerstvompôdohospodárstva Sloven<strong>sk</strong>ej republiky.Hmotné rezervy by v tomto systémemohli predstavovaÈ stabilizaãn˘ prvok s garantovan˘mminimálnym mnoÏstvom <strong>sk</strong>ladovan˘chzásob.V oblasti mobilizaãn˘ch rezerv v ìal‰omobdobí je prioritnou úlohou dobudovanie aroz‰írenie pracovi<strong>sk</strong>a zabezpeãujúceho „Doktrínukrvnej bezpeãnosti ‰tátu“, ktorá bolaschválená Radou obrany ‰tátu na 29. zasadaníRady obrany ‰tátu v roku 1999. Správa rezervv spolupráci s Ministerstvom obrany SRna Hematologicko-transfúznom oddeleníÚstrednej vojen<strong>sk</strong>ej nemocnice v RuÏomberkuvybudovala zariadenie na prípravu a<strong>sk</strong>ladovanie hlboko mrazen˘ch erytrocytov akrvn˘ch derivátov na zásahy pri váÏnych popáleninách,‰okov˘ch stavoch a hromadn˘chúrazoch. Takéto pracovi<strong>sk</strong>á sú v Európe lentri (Praha, Brusel, RuÏomberok).Pohotovostné zásoby tvoria poloÏky nevyhnutnépre zabezpeãenie preÏitia osôb poãasnajdramatickej‰ieho obdobia mimoriadnejudalosti, poloÏky a technické prostriedkypre zabezpeãenie akcieschopnosti zásahov˘chjednotiek a pre ostatné záchranné ãinnosti.Sú urãené ako nevyhnutná pomoc v obdobímimoriadnej situácie pre uspokojenie základn˘chÏivotn˘ch potrieb obyvateºstva napostihnutom území, ktoré stratilo moÏnosÈzabezpeãovaÈ svoje základné Ïivotné potreby,poãas prv˘ch troch dní po vzniku krízovej situácie.Toto sú v struãnosti priority a úlohy preSprávu ‰tátnych hmotn˘ch rezerv na ìal‰ieobdobie.43
N Á R O D N Á R A D A S RAko sa aktívne zúãastÀovaÈna medzinárodnej politikeAj o plnení úloh, ktoré vypl˘vajú z ãlenstva v medzinárodn˘ch organizáciách a následnemodelujú zahraniãnú politiku, sa s Borisom ZALOM, predsedom Zahraniãného v˘boru NR SR,ktor˘ má bohaté <strong>sk</strong>úsenosti v spomínanej oblasti, rozprávala redaktorka Anna Komová.Ako predseda Zahraniãného v˘boru NR SRspoloãne s ãlenmi v˘boru robíte aj kontrolyna Ministerstve zahraniãn˘ch vecí. Ako ãasto,kto je iniciátorom a aké aktuálne otázkyste rie‰ili v poslednom ãase?S predchádzajúcim ministrom zahraniãn˘chvecí Jánom Kubi‰om, ‰tátnou tajomníãkou OºgouAlgayerovou a Dianou ·trofovou sme malidobré a zabehané pracovné vzÈahy. Od formálnychaÏ po neformálne. Nemalo by sa to meniÈ.âasto nበv˘bor poz˘va ministra a to ku konkrétnymtémam, obãas zasa ãlenovia v˘boru chodiana ministerstvo, a to vÏdy s konkrétnou témou.Minister Kubi‰ bol veºmi zhovorãiv˘ a ochotn˘prísÈ referovaÈ o kaÏdej svojej zahraniãnejpracovnej ceste, ãi o rokovaní v organizáciách.MoÏno v tom bude pokraãovaÈ aj jeho nástupca.·tátna tajomníãka Algayerová je zasa veºmiaktívna v oblasti rozvojovej pomoci a tu jejúlohy nezávidím.Je podºa vás dostatoãne aktívna na‰a zahraniãnápolitika, a v ãom by mala byÈ viditeºnej‰ia?To nie je jednoduchá otázka, lebo kaÏd˘máme svoje osobitné predstavy. Ale, podstatnéje, Ïe zvládame pre Sloven<strong>sk</strong>o také Ïivotne dôleÏitéprocesy ako bol vstup SR do Schengenu,prijatie Lisabon<strong>sk</strong>ej zmluvy a teraz eura. Ak siuvedomíme, tu uÏ ne‰lo o formálne prijatie doEÚ, ale o ÈaÏk˘ proces prispôsobenia Sloven<strong>sk</strong>anov˘m ‰tandardom, po ktor˘ch sme so závisÈoupokukovali dlhé desaÈroãia. Som rád, Ïe cel˘ tentoproces ukonãíme práve v ãase 20. v˘roãia novembrov˘chudaloti 1989 – nie plané ideologickéfrázy o novembri, ale naplnenie reálnych tú-Ïob, ktoré ºudia s novembrom ´89 spájali, to jena‰a politika.âo je pre obyvateºov Sloven<strong>sk</strong>a smerom k zahraniãiunajdôleÏitej‰ie a ako si treba upev-ÀovaÈ pozíciu v medzinárodn˘ch ‰truktúrach?Dá sa povedaÈ, Ïe Sloven<strong>sk</strong>á republikamá v poslednom desaÈroãí pevnej‰iu pozíciuvo svete?Urãite áno, veì sme ãlenmi NATO a EÚ avstupom do eurozóny sme aj v elitnom klube.Aj na‰a pozícia v ãase ekonomick˘ch turbulenciíje stabilnej‰ia, obãan sa cíti bezpeãne aj pokiaºide o jeho vklady ãi pracovné miesto. V orgánochEÚ navrhujeme rie‰enia, a to úspe‰ne,zoberte si energetiku, alebo naposledy sloven<strong>sk</strong>˘návrh na emisné kvóty, ktor˘ bol prijat˘ aoceÀujú ich v‰etky novoprijaté krajiny EÚ.Pravda, pôsobíme aj v ìal‰ích organizáciách: nezabudnime,Ïe sme aktérmi v desiatkach mierov˘chmisií, ão zlep‰uje Ïivot v príslu‰n˘chkrajinách miliónom obyvateºov. Som rád, Ïe saSloven<strong>sk</strong>o nedalo na cestu izolacionizmu, zahºadenostido seba, ale Ïe sa aktívne zúãastÀujememedzinárodného Ïivota. No a nezabudnime naOSN, tam sme uÏ tradiãne veºmi aktívni.âo si myslíte, Ïe treba v˘raznej‰ie podporiÈv medzinárodn˘ch vzÈahoch ão by prospelopredov‰etk˘m Sloven<strong>sk</strong>u?Sloven<strong>sk</strong>o je malá krajina a tak v medzinárodnejpolitike musí konaÈ koordinovane sosvojimi spojencami. Urãite vyrie‰enie izrael<strong>sk</strong>o-palestín<strong>sk</strong>ehokonfliktu je najdôleÏitej‰ie,jeho nerie‰enie povzbudzuje teroristické aktivity.Poìme na sloven<strong>sk</strong>o-maìar<strong>sk</strong>é vzÈahy, ktorésú ãasto di<strong>sk</strong>utované. Ako by ste hodnotili aktuálnusituáciu?V‰etko zlé je na nieão dobré, hovorí prísloviea tak moÏno trocha napätej‰ia di<strong>sk</strong>usia ukazujeaj nové cesty. Myslím, Ïe na maìar<strong>sk</strong>ej stranemusí e‰te prebehnúÈ zloÏit˘ proces vysporadúvaniasa s minulosÈou, Maìari sa budú musieÈvo svojej du‰i zbaviÈ svojich m˘tov a tieÀov minulosti.Ak si predstavovali, Ïe EÚ je cestou kvytvoreniu akéhosi bezhraniãného maìarstva,pom˘lili sa a to bude ìal‰í orie‰ok pre ich sebavedomie.Zdravé maìar<strong>sk</strong>é prem˘‰ºanie môÏebyÈ zaloÏené len na váÏení si vlastnej krajiny akodemokratickej republiky a nie sny o VeºkomUhor<strong>sk</strong>u. Paradoxom je, Ïe si ãasÈ Maìarov neuvedomuje,Ïe práve aÏ pádom Uhor<strong>sk</strong>a saotvoril priestor pre demokratické Maìar<strong>sk</strong>o.Nostalgia za minulosÈou bola vÏdy protidemokratickáa vÏdy na Àu Maìari doplatili. No a na‰emilé Sloven<strong>sk</strong>o sa môÏe na tento proces nepochybnepozrieÈ aj z veºkorysého nadhºadu. Iste,máme poãetnú maìar<strong>sk</strong>ú komunitu, v‰etky men-‰inové práva sú zabezpeãené, ão aj medzinárodnéspoloãenstvo uznáva. Îiadne reálne konfliktysa na zmie‰anom území nedejú, obãania na-Ïívajú v pokoji. OceÀujem v tejto súvislosti aktivitupredsedu parlamentu Pavla Pa‰ka, ktor˘na rozhovoroch s predsedníãkou maìar<strong>sk</strong>éhoparlamentu Katalin Szilyovou inicioval spoloãnérokovania v˘borov oboch parlamentov.Ak sa to podarí, bude to veºk˘ krok vpred, to tue‰te nebolo. No musím zasa so zatrpknutosÈoupovedaÈ, uÏ niekoºkokrát som svojmu maìar<strong>sk</strong>émukolegovi navrhol rokovanie a vÏdy ho odmietol.Tak uvidíme, ako to bude teraz.Do akej miery sa podºa vás prejaví svetová finanãnákríza v medzinárodn˘ch vzÈahoch sozameraním na Sloven<strong>sk</strong>o?Myslím, Ïe sa neprejaví.Vidíte aj ìal‰ie moÏnosti v upevÀovaní spolupráces medzinárodn˘mi organizáciami vrámci Európ<strong>sk</strong>ej únie?âlenstvo Sloven<strong>sk</strong>a v EÚ v˘razne zv˘‰ilona‰u prestíÏ a váhu na medzinárodnej scéne.Ako predseda v˘boru to zaÏívam na vlastnejkoÏi, keì sa desiatky diplomatov hlásia na prijatiea prirodzene témou nie je Sloven<strong>sk</strong>o, aleto ãi vieme podporiÈ ich pozície a návrhy vrámci EÚ alebo NATO. Sloven<strong>sk</strong>o sa stalo medzinárodn˘mhráãom, ktorého sila nie je viazanána jeho veºkosÈ, ale na na‰u rolu, ktorú hrámev EÚ, sme Sloven<strong>sk</strong>o a zároveÀ celá EÚ.Ako vnímate bezvízov˘ styk, ktor˘ nám Spojené‰táty americké umoÏnili od 17. novembraminulého roku? V ãom sú pozitíva a naopak?USA mali voãi nám najponiÏujúcej‰í spôsobvydavania víz. Iste to pociÈovala aj Bushova administratívaa tak to na konci jeho vládnutiazmenili. To je pre sloven<strong>sk</strong>˘ch obãanov dobre.No zatiaº je vstup do USA viazan˘ na administratívneúkony obãas ãasovo nároãné. Nie je toto, ão my v Európe chápeme ako bezvízov˘styk, bezstarostn˘ pohyb z krajiny do krajiny.Iste sa pod to podpísala aj americká protiteroristickávojna a to treba akceptovaÈ, bezpeãnosÈobãanov je urãite najdôleÏitej‰ia.Brusel oãakáva od novozvoleného americkéhoprezidenta, Ïe sa upevnia vzÈahy s Európou.Aké rozhodnutia sú neodkladné prespomínané oãakávanie od obidvoch strán?Uvidíme, aké ciele si Obamova administratívapostaví. Clintonová si tieÏ musí zostaviÈ prioritya verte, Ïe to nebude ºahké. Potom uvidíme,do akej miery sa budú vedieÈ zbaviÈ typick˘chrepublikán<strong>sk</strong>ych predsudkov. Verím, Ïespolupráca s Európou bude uωia, no ale veì veºmir˘chlo to uvidíme, ako ìaleko sa posunie rie-‰enie palestín<strong>sk</strong>o-izrael<strong>sk</strong>ého konfliktu.44