clxvii. – clxviii. číslo - home.nextra.sk

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K ANové technológie sa do Ïivota dostávajú vÏdy veºmi ÈaÏko, pretoÏe ich konkurencieschopnosÈ je spoãiatku nízkavzhºadom na vysoké investiãné náklady a nepripravenosÈ prostredia. Plnenie zámerov EÚ, dosiahnuÈ do roku2020 podiel obnoviteºn˘ch zdrojov energie (OZE) v priemere 20 % z celkovej spotreby, znamená pre Slovenskonasadenie nov˘ch technológií s pokrytím niωieho podielu, a to do 14 %. Na tento úãel sú v rozpoãte EÚ vyãlenenéprostriedky aj pre Slovensko vo forme podporn˘ch fondov, ktoré spolu s podporou z rozpoãtu SRmajú byÈ prideºované podºa miestnych pravidiel.Ing. Peter KáãerikDátum narodenia: 9. 1. 1961Miesto narodenia: TopoºãanyBydlisko: Zvolenská 11, 949 11 NitraStav: Ïenat˘, 2 detiVzdelanie:Základné: ZD· v Topoºãanoch 1967 – 1975a v Bojnej 1975 – 1976Stredné: Gymnázium v Topoºãanoch 1976 – 1980Odborné: EF SV·T Katedra automatizácie a regulácie,Technická kybernetika, odbor meracia technika 1980 – 1985Priebeh zamestnania:1985 – 1987 ZSE, ‰. p., Bratislava, Oddelenie dispeãerskeja riadiacej techniky, Odbor HDO, ako technik pre hromadnéa diaºkové ovládanie1987 – 1993 ZSE, ‰. p., Bratislava, Oddelenie dispeãerskeja riadiacej techniky, Odbor ochrán a automatík,ako riadiaci pracovník skupiny ochrán pracovisko Nitra1990 – 1993 Ïivnostník popri zamestnaní, revízie elektrick˘chzariadení NN, VN, VVN, montáÏne a údrÏbové práce1993 – 1994 LiV Elektra, spol. s r. o., ako vedúci montáÏí1994 – 1997 LiV Elektra, spol. s r. o., ako technick˘ riaditeº1997 – 1999 LiV Elektra, spol. s r. o., ako generálny riaditeº1999 – 2009 LiV Elektra, a. s., ako generálny riaditeºa predseda predstavenstva2008 – 2009 Bioenergetická spoloãnosÈ, a. s., Slovensko, akopredseda predstavenstvaJazykové znalosti:Rusk˘ jazyk aktívneNemeck˘ jazyk pasívneZáºuby:Vãelárstvo, hudba, ‰portHºadanie cestyk rozvoju zelenej energieZatiaº je realita taká, Ïe podpora je ÈaÏko prístupnáa jej získanie znamená v aktuálnom návrhuzákona o podpore OZE pre investora takúveºkú stratu na trÏbách, Ïe sa mu pomoc z eurofondovvôbec neoplatí prijaÈ. KeìÏe projektysú finanãne nároãné (3 – 5 mil. eur), na ich financovaniebanky nechcú dávaÈ úver vzhºadomna absenciu istoty návratnosti úveru. Situácia bysa mala zlep‰iÈ po dopracovaní zákona o podporeOZE Ministerstvom hospodárstva a predloÏenído parlamentu. Po jeho schválení by ajslovenská legislatíva garantovala viacroãnú v˘kupnúcenu z OZE (takmer celá Európa má v legislatívezakotvenú 15-roãnú garanciu v˘kupnejceny). Nákladová cena energie z OZE nie jekonkurencieschopná a tak bez tejto podporypovaÏujú banky projekty za rizikové.AKO SA (NE)DÁ POSTAVIË OZE?KaÏd˘ staviteº OZE musí vyrie‰iÈ niekoºkoúloh. Predov‰etk˘m nájsÈ lokalitu, kde je moÏnépostaviÈ zdroj. ZosúladiÈ svoj zámer so záujmamiostatn˘ch dotknut˘ch subjektov. Aknájde pochopenie a podporu v lokalite, musí savyrovnaÈ s územn˘mi záujmami obce. Ak zdrojpotrebuje pre svoju ãinnosÈ suroviny, musí zabezpeãiÈich trval˘ stabiln˘ prísun z malej vzdialenosti.S prípravou v˘stavby OZE sú spojenétechnické problémy, ktoré je potrebné vyrie‰iÈa k tomu treba prieskumy, merania a anal˘zy.E‰te nie je ani jasné ãi sa bude stavaÈ a uÏ je tumnoÏstvo nákladov, ktor˘ch pokrytie je v nedohºadne.Ak sú v˘stupy tejto úvodnej etapy priaznivé,zaãína sa proces získavania potrebn˘ch povolení.Od súladu s energetickou koncepciou SR,cez ekologické posúdenie aÏ po získanie stavebnéhopovolenia. Spracovanie t˘chto podkladovsprevádzajú ìal‰ie a e‰te vy‰‰ie náklady.Po získaní stavebného povolenia môÏe prísÈmedzihra, na konci ktorej je zmluva o nenávratnomfinanãnom príspevku ‰tátu s podporou európskychfondov. Tento príspevok v‰ak znamenázníÏenie v˘kupnej ceny energie. Jednoduch˘prepoãet ukáÏe investorovi, ãi toto zníÏenienediskvalifikuje získanie príspevku. OZE musína seba zarobiÈ a jeho financovanie musí byÈsplatené z príjmov za predaj energie. In˘ zdrojnemá.KaÏdé podnikanie si vyÏaduje úver. Jeho získanieje podmienkou aj pre zaãatie v˘stavbyOZE. Banky majú vlastnú metodiku pre posúdenieúspe‰nosti projektu. Metodika ich chránipred nenávratn˘mi úvermi a pri jej uplatÀovaníbanky vychádzajú z faktov. Ak je v˘kupnácena energie stanovovaná podºa súãasn˘ch zákonovSR (cez v˘nosy URSO) kaÏd˘ rok, takje to pre banku faktor, ktor˘ definuje, Ïe pre obdobienávratnosti (7 – 10 rokov) nie sú jasnétrÏby za energiu. Nepomáhajú argumentácie ostave v celej Európe. Banka posudzuje projektna Slovensku a vychádza z na‰ich podmienok.KaÏdoroãné stanovovanie ceny doposiaº prebiehalos jej kaÏdoroãn˘m nárastom. To znamenápre banku síce urãité pozitívne oãakávanie aj prebudúcnosÈ, ale len predpoklad, nie istotu. A kdenie je istota, je riziko. Riziková investícia je prebanku nezaujímavá a ak prejaví ochotu financovaÈju, tak len za cenu zhor‰enia podmienokpre klienta.QUI BONO?VyuÏitie podpory z eurofondov vytvára priestorpre rast slovenského HDP. Táto podpora slú-Ïi na na‰tartovanie na‰ej ekonomiky, no o niekoºkorokov skonãí. Jej nevyuÏitie znamenáspomalenie rozvoja ná‰ho hospodárstva.Niet inej moÏnosti ako sa vyrovnaÈ so zhor-‰ovaním stavu Ïivotného prostredia, len hºadaÈalternatívne zdroje energie. Raz tento trend zasiahneaj Slovensko a keì pri jeho financovanínevyuÏijeme moÏnosti poskytované eurofondmiteraz, tak si zaplatíme v‰etky náklady zvlastného neskôr.60