Î I V O T N É P R O S T R E D I EMnoÏstvo elektrozariadení kategórií 1 – 7 uveden˘ch na trh v SRKolektívne systémy (KS) 2005 2006 2007 2008* spolu 2005 – 2008(kg) (kg) (kg) (kg) (kg)Ekolamp 1 411 685 1 352 500 1 143 321 1 150 317 5 057 823Elekos 2 993 834 3 161 012 2 848 577 3 303 000 12 306 423Envidom 22 552 200 24 171 505 28 849 800 32 305 899 107 879 404Etalux 1 713 324 1 861 664 2 025 701 1 886 585 7 487 274ZEO 886 369 1 096 294 1 129 000 1 255 177 4 366 840SEWA 12 577 797 11 971 763 13 899 040 16 822 502 55 271 102KS spolu 42 135 209 43 614 738 49 895 439 56 723 480 192 368 866Ostatní 5 120 082 7 425 924 5 886 352 1 276 520 19 708 878Celkom spolu 47 255 291 51 040 662 55 781 791 58 000 000 212 077 744* zatiaº predbeÏné ãíslaPodiel elektrozariadení kategórií 1 – 7uveden˘ch na trh v SR v roku 20082 %Podiel elektrozariadení kategórií 1 – 7uveden˘ch na trh v SR v rokoch 2005 – 20089 %KS spoluOstatní98 %V poslednom ãase sa v médiách objavilisprávy, podºa ktor˘ch údajne zber, prepravua spracovanie elektroodpadu zabezpeãuje a financujene‰tátny Recyklaãn˘ fond. Podºaúdajov na stránke tohto fondu (zdrojwww.recfond.<strong>sk</strong>) bolo za roky 2002 aÏ 2004(obdobie platenia príspevkov do fondu) vyseparovan˘chspolu 4 037 ton elektroodpadu.Prevádzkové financovanie tohto zberu bolorie‰ené platbami v˘robcov a dovozcov spracovateº<strong>sk</strong>˘msubjektom. Nefinancoval hoteda v nijakom prípade ne‰tátny Recyklaãn˘fond. Prijaté príspevky do fondu za elektrozariadeniapredstavujú za roky 2002 – 2007sumu 308 703 107 Sk.Tento fond v období rokov 2002 – 2008 vydalz príspevkov v˘robcov a dovozcov (pozrivy‰‰ie) viac ako 200 mil. Sk na vybudovaniespracovateº<strong>sk</strong>˘ch kapacít, priãom pod-ºa ná‰ho názoru sa jedná v mnoh˘ch prípadocho technológie s veºmi drahou prevádzkoua v˘stupom, ktorého kvalita spôsobujeìal‰ie predraÏenie procesu spracovania vdôsledku zlej obchodnej realizovateºnosti v˘stupn˘chfrakcií. Aj preto je spracovanie nat˘chto technológiách dnes jedno z najdrah‰íchv celej Európe.Z porovnania uveden˘ch v˘sledkov ãinnostikolektívnych systémov v oblasti elektrav SR jasne vypl˘va, ako sú zdroje urãenéna zber a recykláciu vyuÏívané a aké v˘sledkypriná‰ajú.Predstavitelia fondu súãasne ‰íria dezinformácieo tzv. virtuálnych potvrdenkách, o nenapæÀanífondu v dôsledku údajného obchádzaniaa poru‰ovania legislatívy a o ak˘chsi2 mld. korún, ktoré vraj unikajú zo systému.Títo promotéri ne‰tátneho Recyklaãného fonduignorujú fakt, Ïe uÏ nie je predpoklad ìal-‰ieho napæÀania fondu, keìÏe uÏ splnil svojuKS spoluOstatní91 %historickú úlohu a <strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe do fonduprostriedky neplynú je v˘sledok trhovéhofungovania odpadového hospodárstva a naplneniaúãelu vzniku fondu tak, ako sa topredpokladalo a deklarovalo pri jeho vzniku.NenapæÀanie fondu prostriedkami nie je tedav nijakom prípade v˘sledkom „obchádzaniasystému“ a ani „neunikajú“ nijaké 2 mld. korún,ako sa snaÏia verejnosÈ zavádzaÈ predstaviteliafondu.Navy‰e v návrhu novely zákona o odpadochje zakomponovaná stopercentná povinnosÈplatieb do ne‰tátneho Recyklaãného fondupre v˘robcov a dovozcov elektrick˘ch aelektronick˘ch zariadení nespadajúcich podãasÈ 7 zákona (prakticky ide o profesionálnezariadenia vyuÏívané v˘luãne mimo domácností),ktorej ch˘ba akákoºvek logika a úãel.Pripadá nám nenáleÏité a nezdôvodniteºnépouÏiÈ takto zí<strong>sk</strong>ané prostriedky napr. na deklarovan˘rozvoj separovaného zberu, rozvojkapacít recyklácie, ãi zhodnotenie, keìÏe re-Ïim nakladania s t˘mito zariadeniami po<strong>sk</strong>onãení ich Ïivota u uÏívateºov (napríklad po10 rokoch uÏívania, keì peniaze v ne‰tátnomRecyklaãnom fonde uÏ dávno neexistujú)je jasne dan˘ zákonmi a uÏívateº musí prefinancovaÈlikvidáciu svojho zariadenia e‰teraz. Tak˘to zámer iba jednoznaãne spôsobízníÏenie konkurencieschopnosti sloven<strong>sk</strong>˘chsubjektov ich neopodstatnen˘m dodatoãn˘mfinanãn˘m zaÈaÏením.Ing. Jifií Mikulenkagenerálny riaditeº SEWA, a. s.Ing. Martin Ciranriaditeº ENVIDOMKolektívne systémy aktívne prispievajú k rozvoju systému zberu elektroodpadu aj formou organizovaniamobiln˘ch zberov v obciach a mestách.63
V L Á D AS RAj v stavebníctve dominujeúspora energiíMinister v˘stavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janu‰ek si so záujmom prezeral vystavované exponátyv sprievode komisára EU pre priemysel Guntera Verheugena a ministra dopravy, v˘stavby a rozvoja miest NemeckaWolfganga Tiefenseeho.Stavebn˘ priemysel zaÏíva ÈaÏké ãasy. Bankya investori sú opatrnej‰í a nov˘ch budovpribúda pomenej. Stavebníci sa zaãínajúorientovaÈ na energeticky úsporné budovy sr˘chlou finanãnou návratnosÈou.Zaãínajúca finanãná kríza tematicky poznaãilaaj 17. roãník BAU v Mníchove – tradiãn˘veºtrh stavebn˘ch hmôt, stavebn˘chsystémov a architektúry, ktor˘ sa koná kaÏdédva roky a patrí medzi najväã‰ie v Európe.Na v˘stave teda dominovala nielen téma<strong>sk</strong>æbenia modern˘ch technológií s úsporouenergií, ale aj otázka, ako pomôcÈ stavebníctvu,ktoré sa taktieÏ ocitlo v kríze. Od 12.do 19. januára prezentovalo na ploche 180000 ‰tvorcov˘ch metrov viac ako 1 800 v˘robcovzo 40 krajín svoje v˘robky a technológie.Niektorí vystavovatelia predstavili konkrétnekroky, ktoré v najbliωích mesiacochpodporia aj vlády t˘chto ‰tátov. V˘konn˘ riaditeºBAU 2009 Norbert H. Bargmann :“Novétrendy v stavebníctve sú v znamení úsporenergií. Poãas tejto finanãnej krízy nebude nikstavaÈ nové domy. V‰etci chcú <strong>sk</strong>ôr u‰etriÈ.“T˘mto témam boli venované aj poãetné konferencie,sympóziá a di<strong>sk</strong>usie, ktoré sú tradiãn˘misprievodcami stavbár<strong>sk</strong>eho veºtrhu. Dveveºtrhové fóra – BudúcnosÈ v˘stavby a MakroArchitektúra– boli zaujímavé predov‰etk˘mpre plánovaãov, architektov, developerova investorov. V‰etky predná‰ky boli simultánneprekladané z nemãiny do angliãtiny.Prístup na ktorékoºvek fórum bol súãas-Èou vstupenky na veºtrh BAU. V osobitn˘chv˘stavn˘ch odboroch boli témy budúcnostipredstavené formou ‰peciálnych ukáÏok akonapríklad : Trvalá stavba, Bezbariérová v˘stavba,Euro-vise okná a dvere, BudúcnosÈstavby z dreva a Talian<strong>sk</strong>y dizajn.Na v˘stave sa prezentovali aj sloven<strong>sk</strong>é firmySmreãina Hofatex, NORDIA z RuÏomberka,VASPO z Trenãian<strong>sk</strong>ej Turnej a Maslenz Badína, ktoré drÏali krok s konkurenciouaj v oblasti nízkoenergetick˘ch rie‰enía návrhov.Po prv˘krát v histórii tejto populárnej v˘stavysa dostalo cti zástupcovi Sloven<strong>sk</strong>a byÈspoluotvárateºom veºtrhu. Na 17. roãníku tobol minister v˘stavby a regionálneho rozvojaSR Marian Janu‰ek, ktorého partnermi pritomto slávnostnom akte boli komisár EU prepriemysel Gunter Verheugen, minister dopravy,v˘stavby a rozvoja miest NemeckaWolfgang Tiefensee a ãelní predstavitelia bavor<strong>sk</strong>ejvlády a v˘stavi<strong>sk</strong>a Messe Munchen.Sloven<strong>sk</strong>o a Nemecko patria v ostatn˘ch rokochmedzi európ<strong>sk</strong>u ‰piãku v rozvoji stavebnéhopriemyslu. Finanãná kríza ale spôsobila,Ïe sa pozitívny trend zaãína otáãaÈ. PretoNemecko prijalo viacero opatrení na zvrátenienepriaznivého v˘voja a ìal‰ie opatreniapripravuje. Minister dopravy, v˘stavby a rozvojamiest Nemecka Wolfgang Tiefensee :“Oãakávame mierny pokles v oblasti v˘stavbydomov a rovnako aj v priemysle. Neznamenáto v‰ak, Ïe sa s t˘m len tak ºahko zmierime.Na potlaãenie dôsledkov krízy mienimevyuÏiÈ práve ekologické nástroje. Ekologickéa úsporné technológie nie sú u násÏiadnou novinkou, ale tentoraz ich chcemepouÏiÈ na prestavanie budov, ktoré sú vovlastníctve ‰tátu. ·tát investuje peniaze doprestavby ‰kôl, úradov. Investície budú podmienenévyuÏívaním modern˘ch ekologick˘chtechnológií, ako aj technológií, ktoré prinesúv˘znamnú energetickú úsporu. ·tátnemusektoru to prinesie energetickú úsporu,sektoru stavebníctva prácua zároveÀ t˘m podporímeaj rozvoj modern˘ch technológií.“Ani Sloven<strong>sk</strong>o nechce v tejto oblasti zaostaÈ.Ministerstvo v˘stavby a regionálnehorozvoja SR vypracovalo Koncepciu energetickejhospodárnosti budov do roku 2010 sv˘hºadom do roku 2015, ktorú schválila ajvláda. Minister Marian Janu‰ek :“ Hlavn˘mzámerom koncepcie bolo vytvoriÈ podmienkypre postupné zlep‰ovanie energetickejhospodárnosti budov na Sloven<strong>sk</strong>u cez stanoveniecieºov, priorít a systémov˘ch krokov aich napæÀanie stanovením úsporn˘ch a motivaãn˘chopatrení, programov, úloh, ãím by samalo dosiahnuÈ v˘razné zníÏenie existujúcehopotenciálu moÏn˘ch úspor energie. Rozsahnovej v˘stavby bytov˘ch i nebytov˘chbudov od roku 1991 jasne ukazuje, Ïe rozhodujúcipotenciál moÏn˘ch úspor energie je vexistujúcich budovách, v ktor˘ch sa dlhodobozanedbávala údrÏba a opravy, ktoré nevyhovujúsúãasn˘m tepelnotechnick˘m poÏiadavkáma ich vlastníci sú väã‰inou menejsolventní. Energetické opatrenia sa nedajúrealizovaÈ bez potrebn˘ch finanãn˘ch podporn˘chmechanizmov. V rokoch 2009 a 2010 jepotrebné pripraviÈ dlhodob˘ program úãinn˘chinovatívnych opatrení úspor energie vbudovách spolu s formami ich podpory, takaby v˘stupy tohto programu v˘znamneovplyvnili zvy‰ovanie energetickej hospodárnostiv budovách po roku 2011 do roku2015 (2020). Do budúcnosti sa treba zameraÈna v˘stavbu budov s nízkou spotrebouenergie nielen z dôvodu neustáleho rastu cienenergie, ale treba maÈ na zreteli i energetickúbezpeãnosÈ, enviromentálnu udrÏateºnosÈa konkurencieschopnosÈ.VyuÏívanie efektívnychtechnológií nám dáva moÏnosti pri v˘stavbenízkoenergetick˘ch budov ba dokoncaenergeticky pasívnych budov dosahovaÈveºké úspory energií. Takéto stavby sú ale nároãnej‰iena projektovú prípravu, pouÏitiekvalitn˘ch materiálov a nezanedbateºná jerealizácia stavebn˘ch prác.“V˘stava BAU 2009 ponúkla prehliadkut˘ch najdokonalej‰ích technológií v stavebníctvea naãrtla aj v˘chodi<strong>sk</strong>á a rie‰enia problémov,do ktor˘ch stavbárov dostala finanãnákríza. Nás te‰í, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o sa na nej nestratiloa potvrdilo svoju konkurencieschopnosÈ.Dagmar Vaneãková,hovorkyÀa MVRR SR64