clxvii. – clxviii. číslo - home.nextra.sk

D I A L Ó G Y O A& E Wzem, tak to nie je trestné, za to ma nikto v podstatenemôÏe zavrieÈ. Ale jednoducho to nebudemrobiÈ, lebo to nie je slu‰né. Na druhejstrane sa beÏne toleruje, ak niekto v rámci politikyalebo podnikania – obrazne povedané –pºuje na zem, pretoÏe to nie je trestné, len neslu‰né.Tu by musel nastaÈ radikálny zlom,aby sa pºutie na zem v politike, v ekonomike,v podnikaní – v rôznych formách verejného Ïivota– povaÏovalo uÏ za neprijateºné, ãiÏe abysa neslu‰né konanie, o ktorom sa vie, Ïe do vyspelejspoloãnosti nepatrí, zo spoloãenského Ïivotavylúãilo a aby sa netvrdilo, Ïe keì nieãonie je trestné, tak preão by to podnikateº alebopolitik nerobil...Zdá sa, Ïe v ne‰Èastnom 20. storoãí prevaÏovalialebo mali väã‰í vplyv na ºudstvo i najednotliv˘ch ºudí negatívne osobnosti, akoboli Hitler a jeho spolupútnici, a oveºa menejtaké, ako bol kedysi v 15. storoãí MajsterJan Hus alebo v prvej polovici minuléhostoroãia Mahátma Gándhí. NemôÏemedúfaÈ, Ïe nejak˘ hlboko mravn˘ a presvedãivohovoriaci ãlovek vstúpi do vedomia ºudítohto veku?Ja skôr som náchyln˘ veriÈ, alebo dúfaÈ, v pôsobenieverejnej mienky, neÏ v silu nejakéhojednotlivca. Myslím si, Ïe spoloãenská elita byneslu‰ného jedinca, ktor˘ nedodrÏiava pravidláhry, mala spomedzi svojich radov jednoduchovyvrhnúÈ. Ale veºk˘ problém je v tom, Ïekto u nás tvorí spoloãenskú elitu. âasto sú toºudia, ktor˘m má slu‰n˘ ãlovek problém ajruku podaÈ. Poãetná ãasÈ bohat˘ch ºudí v tejtodobe do‰la k svojim bohatstvám nie veºmi korektn˘mspôsobom – naozaj ãesÈ v˘nimkám,pretoÏe urãite sú aj takí, ktorí sa dostali k svojmumajetku bezúhonne –, ale väã‰ina do‰la knemu moÏno nie protizákonne, ale na hrane zákona.A keì toto sú bohatí ºudia na Slovensku,tak v praxi to funguje tak, Ïe tá neãestná väã-‰ina vyvrhne zo svojich radov tú ãestnú men-‰inu, napríklad preto, aby zbytoãne nekládli nepríjemnéotázky. MoÏno bude musieÈ prísÈ druhá,tretia generácia, ktorá uÏ zabudne na hriechysvojich star˘ch rodiãov a zaãne inak nielenuvaÏovaÈ, ale aj konaÈ, a nebude uÏ vo vlekusvojich star˘ch otcov. Lebo ãlovek v princípe,podºa mÀa, chce, aby nejaká morálka platila,len keì on sám ju mnohokrát poru‰il, takveºmi ÈaÏko bude kázaÈ morálku. To uÏ zase toºkocitu snáì v sebe má, Ïe si povie: Tak keì jasom urobil takéto a takéto veci – teraz nechcemnikoho menovaÈ, aj keì, samozrejme,vedeli by sme obidvaja veºmi r˘chlo povedaÈnejaké, a vcelku známe mená –, keì som urobilto a to, tak ja nemôÏem byÈ ten, ão bude kázaÈo morálke! A tak je rad‰ej ticho, a dá svojedeti ‰tudovaÈ do ·vajãiarska alebo do Anglicka,a kdekade do sveta, a tak dúfa, Ïe z jeho rodinybude ãestná rodina. A v tomto úÏasnompokrytectve je cel˘ problém. V‰etci, ktorí smevideli film Krstn˘ otec, veºmi dobre to poznáme,lebo celá mafiánska rodina Corleonovcovvlastne po niãom inom tak netúÏila, neÏ po tom,aby sa stala slu‰nou rodinou so slu‰n˘m podnikaním.Ale Corleonemu sa to stále a stále nedarilo,lebo stále ho ten mafiánsky spôsob Ïivotastiahol späÈ. A tu u nás, podºa mÀa, tí, ãodo‰li tieÏ v‰elijak˘mi mafiánskymi alebo polomafiánskymimetódami k miliardov˘m majetkom,chcú, aby sa ich rodina v priebehuniekoºk˘ch rokov stala slu‰nou rodinou, a najmäaby ju za takú povaÏovala verejnosÈ. Lenãi sa im to podarí, je otázne, lebo môÏu dopadnúÈtak, ako rodina Corleonovcov, pretoÏe prostredie,v ktorom zaãali bohatnúÈ, ich vÏdystiahlo späÈ. Tá snaha oãistiÈ sa v‰ak u nich vÏdyje a aj bude.Viete, keì tak o tom rozm˘‰ºam aj z hºadiskapriebehu histórie, aspoÀ tej, ktorú dovidímespätne od dne‰ka po jej zaãiatok, takfakticky v priebehu tisícok rokov sa vyskytla– aspoÀ ako mi moja pamäÈ pripomína –iba jedna jediná taká mravne úplne ãistáosobnosÈ, Ïe mohla klásÈ na ºudí aj najprísnej‰iepoÏiadavky. LenÏe tá, aspoÀ podºav‰eobecne uznávaného posúdenia, ani nebolaãlovekom, ale Bohom. V podstate JeÏi‰Kristus jedin˘ nemá Ïiadne ‰kvrny na svojejdu‰i, lenÏe jeho vplyv na okolie – aspoÀv dobe, keì Ïil – sa poãítalo na smie‰ne desiatkyºudí. A tak ãi bol t˘m, kto by bolmravne oãistil izraelsk˘ ºud, z ktorého pochádzala medzi ktor˘m Ïil, to je naozajÈaÏké povedaÈ. Ja viem, Ïe po niekoºk˘ch storoãiachjeho vplyv aÏ zázraãne narástol, aleto rad‰ej teraz na tejto malej ploche nerozoberajme,lebo korene roz‰írenia kresÈanstvav Európe a potom aj v ostatnom svetesa nedajú len tak ºahko definovaÈ a charakterizovaÈ.Ale hneì povedzme ìalej, ão sa s ním stalo...Nedopadol dobre: ukriÏovali ho.TakÏe ºudstvo nezmenil ani on...Trvalo potom dlho, dlho, dlho, k˘m sa kres-Èanstvo presadilo svetovo, v podstate niekoºkostoroãí. KresÈanstvo vlastne zaãalo byÈ zaujímavéaÏ okolo roku – neviem presne – niekedyokolo rokov 700-800, najmä za panovaniacisára Karola Veºkého a jeho rí‰e... V christianizáciiv‰ak dosiahol v˘znamnej‰í pokrok –podºa niektor˘ch historikov – aÏ vtedy, keì pre-‰iel k politike krviprelievania a násilného obracaniana vieru. Najviac odolávali kresÈanstvuSasi, tak potom Karol Veºk˘ zhromaÏdil v‰etk˘chhlavn˘ch predstaviteºov jednotliv˘chkmeÀov – ãi ão to tam mali. Oni si mysleli, Ïedo‰li na poradu, ale on ich v‰etk˘ch pochytala povraÏdil. Karol Veºk˘ teda dosÈ brutálnenútil chudákov Sasov ku kresÈanstvu, ak sidobre pamätám, v jeden deÀ ich dal vo VerdenepopraviÈ aÏ 4 500. Rozhodne to nebol naj-‰Èastnej‰í spôsob ‰írenia kresÈanstva, ale dnessi môÏeme povedaÈ, Ïe vtedy boli také ãasy.Preskoãme e‰te na záver do na‰ej najhorúcej‰ejsúãasnosti. Kto bude maÈ, podºa vás,väã‰í vplyv na tvár americkej politiky: Obamaako osobnosÈ, ako individualita, alebo tí,ão ho budú ovplyvÀovaÈ? To sa asi nedáúplne oddeliÈ, ale v podstate sa p˘tam na to,ãi v Àom samotnom je nejaká vnútorná sila,ktorá ho bude drÏaÈ pri jeho ideáloch a víziách,takÏe pôjde za nimi a bude sa snaÏiÈ,aby sa ão najviac zrealizovali, alebo ãi hoskôr ovplyvnia jeho poradcovia, ministri aostatní politici z jeho okolia?T˘m, Ïe nepoznám Obamu osobne, ani jehookolie, ani pomery v Bielom dome, tak to bysom si asi netrúfal povedaÈ. Ale keì berieme lennejakú v‰eobecnú analógiu, tak tí poradcovia,samozrejme, väã‰inou dostanú svojho ‰éfatam, kde ho chcú maÈ, lebo ich je veºa a sú toväã‰inou profesionáli, takÏe iste majú na to spô-soby, ako kaÏdého prezidenta a aj ministra dostaÈtam, kde chcú. A keì to tro‰ku posuniemna Slovensko, tak dostaÈ aj kaÏdého premiératam, kde chcú. TakÏe ja osobne si myslím, Ïenakoniec aj Obamu svojím spôsobom spracujúna svoj obraz, ale to vlastne, ako som naznaãil,platí o kaÏdom v˘znamnom verejnom ãiniteºovi.A ani premiéra som nespomenul úplnelen tak náhodou alebo okrajovo. Vyzerá síceako pevn˘ stæp, ktor˘m len tak ºahko nikto nepohne,ale podºa mnoh˘ch indícií si myslím, Ïeani on nie je celkom samostatn˘ a Ïe tieÏ podlieharôznym vplyvom svojho okolia.âo si myslíte o tom, Ïe Obama menovalsvoju ÈaÏkú súperku Clintonovú na tak˘dôleÏit˘ post, ak˘m je ministerka zahraniãia?Neviem, ale ja som to bral ako úplne beÏn˘politick˘ Èah, ktor˘ dokonca vyuÏívali e‰te ajniektorí riaditelia STV, keì po tom, ako vyhralikonkurz na riaditeºa, tak t˘ch porazen˘chkandidátov postrkali kdekade. Ja som to bralako naozaj veºmi pragmatick˘ krok, lebo kebyObama nevzal k sebe do vlády Clintonovú, takv rámci svojej strany by mal proti sebe neustáleveºmi aktívne opoziãné krídlo. TakÏe jemúdre kaÏdého potenciálneho vodcu opozíciezamestnaÈ nejakou funkciou, aby mal plnéruky práce s nároãn˘m rezortom a aby nev⁄taldo mÀa. Veì len si predstavte Obamu, keby toneurobil – tak by neustále blízko neho bola minimálnejedna nespokojná Clintonová, ktorá bychodila a chodila, mala by veºa ãasu, cestovalaby po Spojen˘ch ‰tátoch a ‰tvala by protiObamovi v rámci svojej strany. Tak je múdrej-‰ie, keì je ministerkou zahraniãn˘ch vecí,bude maÈ robotu a nebude ‰tvaÈ proti nemu. Nemyslímsi teda, Ïe ona je tam preto, lebo by juObama aÏ tak obdivoval, alebo tak si ju váÏil– jednoducho odstavil moÏnú silnú kritiãku vrámci svojej strany. A pokiaº ide o Àu ako o ministerku,ja si myslím, Ïe ona normálnu robotu,ktorá sa od nej Ïiada, odvedie na slu‰nejúrovni, veì uÏ je dlho v politike. Inak, touto nomináciousa nestalo, myslím, niã mimoriadne.Jednoducho tu uplatnil Obama staré Macchiavelihozákony, ktoré naozaj stále platia – Ïekoho nevie‰ poraziÈ, s t˘m sa spoj. Obama judokonca aj porazil, ale aj tak sa s Àou spojil.Napokon, v politike nikdy nie je isté, ãi steniekoho definitívne porazili.Áno, a preto je lep‰ie si ho zobraÈ k sebe, neÏho nechaÈ mimo svojho okruhu. Minule sompozeral film o tom, ako nastúpil na anglick˘trón Juraj VI., a tam vystupoval aj WinstonChurchill. KrẠJuraj VI. ho poÏiadal, aby zobraldo svojej vlády nejakého ãloveka, ktor˘v‰ak predt˘m Churchilla kritizoval. Churchillbol skutoãne veºk˘ duch, a tak na kráºovu ponukualebo poÏiadavku zareagoval takto: „Jaho zoberiem do vlády úplne bez problémov,lebo je taká stará indiánska zásada, Ïe rad‰ejbudem maÈ niekoho vo svojom stane, aby cikalmimo stanu, ako ho nechaÈ mimo stanu, aon mi potom bude cikaÈ do stanu. Tak toto urobilv podstate aj Obama, Ïe rad‰ej si zobralClintonovú do svojho stanu, aby cikala mimojeho stanu, ako keby ju nechal mimo stanu aona by potom cikala do stanu.S Oliverom Andrásym uvaÏovalErnest Weidler80