clxvii. – clxviii. číslo - home.nextra.sk

N Á R O D N Á R A D A S RNa celkov˘ rast a rozvoj ‰tátu má vplyv aj zharmonizovanie v˘voja jednotliv˘ch regiónov a tak v regionálnej politikedo roku 2013 zostáva v popredí napríklad podpora zo spoloãn˘ch fondov. No na celkov˘ rast majú vplyv viaceréfaktory. Viac v rozhovore s poslancom NRSR za SMER-SD Pavlom GOGOM a redaktorkou Annou Komovou.Aby sa nestrácala schopnosÈkonkurencieAko by ste hodnotili súdrÏnosÈ medzi regiónmipri súãasnom stave prehlbujúcej sakrízy?Ak by som mal hodnotiÈ súdrÏnosÈ jednotliv˘chregiónov v tejto hospodárskej situácii,nie som si ist˘, Ïe by to bolo celkom objektívne.Priznám sa, neviem aké kontakty vãase prehlbujúcej sa krízy nadviazali medzisebou jednotlivé regióny. UÏ som sa jedenkrátvyjadril, Ïe cítim medzi regiónmi ist˘druh egoizmu a nemyslím, Ïe by sa vytrácalz ich Ïivota. Samozrejme, Ïe na oficiálnejúrovni sa vymieÀajú skúsenosti, av‰ak súãasnáhospodárska situácia je pre nich, ale aj prenás nieãím nov˘m, s ãím sa musíme vyrovnaÈ.Rozvoj kaÏdého regiónu závisí od miestnejsamosprávy, od toho, ako si jednotlivémiestne a regionálne parlamenty príjmu programekonomického a hospodárskeho rozvoja.Av‰ak záver minulého roka urãite zasiaholdo ich plánov. Myslím, Ïe problémy, ktoré zastihlijednotlivé krajiny v ãase finanãn˘ch ahospodárskych pádov a zasiahli aj na‰e regióny,budú maÈ ekonomické dôsledky, aj keì nechcemvyvolávaÈ negatívne my‰lienky, noverím, Ïe sa z nich postupne dostaneme. Verímv pracovitosÈ a odhodlanosÈ na‰ich ºudípremôcÈ ÈaÏkosti spojené s hospodárskymv˘vojom, ktor˘ tu nastal. BohuÏiaº, nie na‰ouvinou.Nemá dne‰ná doba vplyv na regionálnukonkurencieschopnosÈ?Neviem, ãi je táto otázka správne poloÏená.Viete, konkurencieschopnosÈ podnikov, firiema spoloãností je zdravá v ãase zdravejekonomiky. Ak sa vyvíja a rozmáha v˘robaa v jednotliv˘ch krajoch nachádzame Ïivotaschopnúkonkurenciu, je to dobré. Av‰ak, aksa zatvárajú podniky rovnakého zamerania,tak ich predchádzajúca zdravá konkurencieschopnosÈneprinesie veºa nového. Skôr naopak,úsilie o rozvoj a záchranu podnikumôÏe maÈ opaãn˘ efekt. Nájdu podniky zdravúmotiváciu v ãase, keì o ich v˘robky nieje záujem, nejdú na odbyt? V ãom si majú navzájomkonkurovaÈ? Ak postupne zniÏujúv˘robu, nútia zamestnancov pracovaÈ na poloviãn˘úväzok, myslíte, Ïe hºadajú moÏnostirozvoja? Skôr sa snaÏia o zachovanie tradiãnejv˘roby, zachovanie v˘robného programua budú ãakaÈ na postupné oÏivenietrhov. Ak v‰ak vedenie podnikov nedokáÏeobhájiÈ svoj v˘robn˘ proces, dochádza k zatvoreniuv˘robn˘ch prevádzok. KonkurovaÈsi v tom, kto predá viac v˘robkov v ãase krízy,nie je zdravé. Je to skôr o záchrane, a ãastoaj o zaplatení základn˘ch odvodov, ãi uÏmzdov˘ch alebo v˘robn˘ch nákladov.Aké zmeny treba podºa vás presadzovaÈ vjednotliv˘ch regiónoch, aby sa ºah‰ie spoloãneodolávalo globálnej kríze?Neexistuje jednoduch˘ návod, ako postupovaÈpri rie‰ení globálnej krízy v jednotliv˘chregiónoch. KaÏd˘ región má svoje ekonomickéa hospodárske osobitosti. Aj kaÏd˘región je rozdielne hospodársky vyspel˘. âomá robiÈ región, ktor˘ má rozvinut˘ priemysel- mal by si ho udrÏaÈ. âo má robiÈ región,ktor˘ má niωí priemyseln˘ potenciál – malby si ho tieÏ udrÏaÈ. Ale za akú cenu? V ãomsi budú konkurovaÈ, v hospodárskom raste?Asi ne. Skôr v tom, kto sa udrÏí na trhu. A aksa udrÏí, tak je to v˘sledok jeho silnej konkurencieschopnostiv predchádzajúcom období.Nie som prognostik ani ekonóm, ktor˘ bymal zázraãnú paliãku na ºah‰ie zvládnutieglobálnej krízy v regiónoch, ale okrem ekonomick˘chopatrení súãasnej slovenskej vládya zákonov, ktoré boli prijaté v zr˘chlenomlegislatívnom konaní v NR SR, by mali zohraÈdôleÏitú úlohu samosprávy, od samosprávnychkrajov po jednotlivé regionálne amestské. Preto vítam aj fakt, Ïe ZMOS sa dohodolna spoloãnom postupe s vládou SR apokúsi sa v rámci svojej kompetencie vypracovaÈprogram ‰etrenia na najbliωie dva roky,tak, ako o tom hovorí aj Memorandum podpísanémedzi obidvomi subjektmi.Myslíte si, Ïe Memorandum o spoluprácimôÏe priniesÈ v súãasnom stave pomoc vrozvoji regiónov, prípadne k zníÏeniu dopadovkrízy na regióny?Memorandum o spolupráci pri rie‰ení dopadovfinanãnej a hospodárskej krízy na slovenskúspoloãnosÈ bolo podpísané po dohodedvoch siln˘ch partnerov. Myslím, Ïe smev‰etci pochopili, Ïe aj Slovensko musí ãeliÈdopadom celosvetovej finanãnej a hospodárskejkrízy. To sa samozrejme prejaví aj v regiónoch,preto by bolo dobré, aby sa vytvoriloúsilie o väã‰iu súdrÏnosÈ miestnych a regionálnychsamospráv. SúdrÏnosÈ by malanahradiÈ vzájomnú konkurenciu. EliminovaÈv‰etky dopady na rozvoj miest, udrÏiavaÈ stupeÀhospodárskeho a ekonomického v˘vojabez sociálnych dopadov na obyvateºstvo budeÈaÏké, ale treba takéto opatrenia prijaÈ. Ak tobude potrebné, treba zvolaÈ mimoriadne zastupiteºstváa znovu prejsÈ príjmovú a v˘davkovúpoloÏku samosprávnych rozpoãtova prehodnotiÈ ju podºa konkrétneho v˘voja vjednotliv˘ch regiónoch. Ist˘ zákonn˘ rámec,ktor˘ by dopomohol k eliminovaniu hospodárskejkrízy, dala vláda SR i NR SR, ktoráprijala nielen balíãek ekonomick˘ch opatrení,ale aj niekoºko zákonov v skrátenom legislatívnomprocese, so zreteºom na udrÏanienajmä sociálnych istôt ºudí na Slovensku.Dne‰ná doba je pomerne hektická a tak budepotrebná spolupráca na kaÏdom kroku. Spoluprácanesmie skæznuÈ do improvizácie, alemusí sa vytvoriÈ ‰iroká zhoda názorov a opatrení.âo treba najviac v súãasnom stave podporovaÈpre udrÏateºn˘ rozvoj regiónov?Skúste to zov‰eobecniÈ.UÏ som niektoré naznaãil v súvislosti sprijat˘mi ekonomick˘mi zákonmi v NR SR.Otázkou zostáva, ako sa budú postupne transformovaÈdo konkrétneho Ïivota. Naznaãilsom aj potrebu sadnúÈ si na úrovni samospráva rie‰iÈ vlastnú rozpoãtovú politiku.Mnohé rezervy sú urãite v efektívnosti ãerpaniafondov EÚ, ktoré by mohli byÈ nápomocnépri podpore zamestnanosti. Jednoznaãnebude treba dávaÈ pozor na obozretnú finanãnúpolitiku, na stabilitu verejného sektoru anebáÈ sa v rámci moÏností podporovaÈ aj vytváraniesociálnych podnikov a pod. Nechcemsa uÏ vracaÈ k Memorandu medzi vládou SRa ZMOS-om, ale ak sa dohodnuté ukazovatelea podmienky budú uplatÀovaÈ v praktickomÏivote, do veºkej miery to napomôÏeeliminovaÈ negatívne dôsledky hospodárskeja finanãnej krízy. Kríza nie je len u nás, mácelosvetov˘ záber. Nedá sa odhadnúÈ jej trvanie.Do akej miery zasiahne do zdrav˘ch koreÀovna‰ej ekonomiky, budeme vidieÈ v najbliωíchmesiacoch. ªudí na Slovensku v‰aktreba povzbudzovaÈ, a nie vytváraÈ ãiernescenáre. Ekonomick˘ rast a prekonávaniekrízy je spoloãn˘m cieºom t˘chto dní.Ak˘ vplyv má európska územná spoluprácana rozvoj Slovenska a jeho udrÏateºnosÈ68