clxvii. â clxviii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

N Á R O D N Á R A D A S RAj vyuÏívaním slneãnej a geotermálnejenergie by sa u‰etrilo väã‰ie mnoÏstvo klasick˘chenergetick˘ch zdrojov, ako je uhlie,ropa a zemn˘ plyn. Aká je perspektíva?O potenciáli vyuÏitia geotermálnej energiesme uÏ hovorili. Z celkového pohºadu predstavujeslneãná energia v rámci v‰etk˘chOZE na Slovensku najväã‰í potenciál. TechnickyvyuÏiteºn˘ potenciál slneãnej energiebol oficiálne stanoven˘ Ministerstvom hospodárstvaa predstavuje po biomase druh˘ najväã‰ítechnick˘ potenciál v rámci Slovenska.Slneãná energia teda reprezentuje aj v˘raznenevyuÏit˘ potenciál OZE. PerspektívavyuÏitia bude závisieÈ od vhodn˘ch podmienok,ako ekonomick˘ch, tak aj technick˘ch.DôleÏitá bude opäÈ podpora ‰tátu. Myslímsi, Ïe napr. dotácie na slneãné kolektory, tepelnéãerpadlá, pri jasne stanoven˘ch pravidlách,by podporili rozvoj vyuÏitia t˘chtozdrojov v individuálnych bytov˘ch v˘stavbách,‰etrenie energie v rôznych budovách ãibytov˘ch domoch. Viem si takisto predstaviÈaj oveºa ‰ir‰ie vyuÏitie geotermálnej energie.Prírodné danosti v niektor˘ch lokalitách Slovenskanám toto vyuÏitie priam núkajú. Aj terazje práve v ‰tádiu hºadania vyuÏitia úspe‰-n˘ vrt v Lipanoch. ëal‰ie moÏnosti sa núkajúnapr. pri Ko‰iciach i Pre‰ove. Súãasnéenergetické prostredie zamerané takmer v˘luãnena jadrovú energiu a dodávky plynu zRuska, ako aj ch˘bajúce stimuly, v‰ak silnovpl˘vajú na nízke vyuÏívanie OZE.V ktorom priemyselnom odvetví by samohli vyuÏívaÈ obnoviteºné zdrojoch ihneì?Hlavne v energetike, napr. zv˘‰ením podieluv˘roby elektrickej energie z OZE. MedziOZE, pomocou ktor˘ch by sa dala vyrábaÈelektrická energia, patrí hlavne vyuÏitie vodnéhopotenciálu, spaºovanie biomasy, vyuÏitievetra a v neposlednom rade i slnka. OZEsa taktieÏ môÏu vyuÏívaÈ na ohrev vody (najmä solárna energia), vykurovanie objektov(najmä geotermálne energia). Núkajú sa aj tepelné,ale aj kogeneraãné zdroje tepla i elektrickejenergie pri vyuÏití biomasy. Biomasamá znaãnú perspektívu vyuÏitia najmä v centrálnychvykurovacích systémoch, ale taktieÏpri spoluspaºovaní s fosílnym palivom vtepeln˘ch elektrárÀach a pri kombinovanejv˘robe elektriny a tepla. Je teda tieÏ alternatívoupre zniÏovanie spotreby fosílnych palívi pre zniÏovanie energetickej závislosti. Vov‰eobecnosti je teda ich hlavné vyuÏitie vov˘robe elektrickej energie a tepla. Znaãnérezervy vo vyuÏití v‰ak má aj ná‰ najv˘znamnej‰íOZE, teda vodná energia. Zatiaº ão vyspeléeurópske ‰táty vyuÏívajú potenciál vodn˘chtokov na 85 aÏ 90 %, Slovensko vyuÏívatento hydroenergetick˘ potenciál iba na cca57 %. Teda aj tu máme znaãn˘ priestor na roz-‰írenie vyuÏívania OZE.Dá sa pokladaÈ investovanie do obnoviteºn˘chzdrojov energií za dobrú investíciu?Urãite áno, ako ekonomicky tak aj spoloãensky.Nehovoriac uÏ o pozitívnom vplyvena Ïivotné prostredie, pri ‰ir‰om vyuÏívaníinovácií a technológií budúcnosti. Akzhrniem, uÏ jednotlivo spomínané v˘hody, investíciedo OZE priná‰ajú najmä diverzifikáciuzdrojov energií a zníÏenie energetickej závislostivo väzbe na zníÏenú potrebu dovozuenergií, od fosílnych palív poãnúc, aÏ po dovozplynu ãi surovín pre v˘robu palív a pohonn˘chhmôt. OZE sú, podºa môjho názoru,aj energiami budúcnosti, zvlá‰È z hºadiskaochrany Ïivotného prostredia, ktoré nie jelen spoloãn˘m problémom Slovenska, ba aniEurópy, ale na‰ej zemegule.Ktoré krajiny EÚ najviac vyuÏívajú obnoviteºnézdroje energií?Vo v‰eobecnosti sa dá povedaÈ, Ïe najviacvyuÏívajú OZE práve najviac rozvinuté krajiny.Veºkú perspektívu vyuÏitia biomasy prevykurovanie reflektovali najmä ·védsko aDánsko, sa najviac vyuÏíva biomasa vo formepeliet. Záujem o tento trh sa v‰ak r˘chlorozrastá aj v Rakúsku, Fínsku, Taliansku a Nemecku.Z európskeho pohºadu napr. v oblastislneãnej energie, ako zdroja tepla sú v˘raznevpredu Nemecko, Grécko a Rakúsko, vovyuÏití slneãnej elektroenergie je to predov‰etk˘mNemecko. Prím pri vyuÏívaní veternejenergie majú Nemecko a ·panielsko, privyuÏívaní biopalív je to opäÈ Nemecko a s odstupomFrancúzsko, Taliansko, ·védsko a·panielsko. Prírodné danosti na‰ej krajiny,snáì okrem vyuÏiteºného vetra, núkajú pre vyuÏitieOZE mnoho. V ich vyuÏívaní v‰ak máSlovensko ão doháÀaÈ.Sme na zaãiatkudiverzifikaãn˘ch zmienMá bohaté skúsenosti z ekonomiky a obchodu. Od roku 2004 pracovala ako vedúca exportného oddeleniav akciovej spoloãnosti Zentiva International Hlohovec, kam pri‰la po deväÈroãnom pôsobení vo funkciifinanãnej a daÀovej poradkyne generálneho riaditeºa akciovej spoloãnosti Slovakofarma v Hlohovci.Od roku 1993 do 1995 bola riaditeºkou a konateºkou spoloãnosti Transtrade, s .r. o., Bratislava.Dva roky predt˘m bola vedúcou slovenskej poboãky ‰panielskej obchodnej spoloãnosti Compensaciony Comercio so sídlom v Barcelone. Rozhovor, ktor˘ so ‰tátnou tajomníãkou Ministerstva zahraniãn˘chvecí SR Oºgou ALGAYEROVOU pripravila Izabela Nagyová, sa zaãína pri téme obchodnej diplomacie.Jej v˘znam práve v období hospodárskej krízy nadobúda e‰te naliehavej‰í rozmer.Ako by ste hodnotili doteraj‰ie kroky slovenskejdiplomacie v ekonomickej oblastivo vzÈahu k slovensk˘m firmám?Ekonomick˘ rozmer diplomacie je neoddeliteºnousúãasÈou zahraniãnej politiky SR. Akby som sa mala jednoducho definovaÈ, ão rozumiemepod pojmom ekonomick˘ rozmerdiplomacie, sú to jednak v‰etky aktivity slovenskejzahraniãnej sluÏby, ktoré pomáhajúpresadzovaÈ slovenské ekonomické záujmy vzahraniãí – jednak tie ãinnosti, ktoré pomáhajúprílevu zahraniãného kapitálu do SR,ktoré majú zv˘‰iÈ energetickú bezpeãnosÈkrajiny, ale aj komplexná agenda zahraniãnejrozvojovej pomoci SR.Tieto aktivity sa usilujeme koordinovaÈ sostatn˘mi ekonomick˘mi rezortmi, s podnikateºsk˘mizväzmi i obchodn˘mi komorami.Dôraz kladieme predov‰etk˘m na prístupnosÈekonomick˘ch informácií pre slovensképodniky o moÏnostiach rozvoja exportu,na prezentácie, ale aj komplexnej‰ie poradenstvoo makroekonomick˘ch tendenciáchv jednotliv˘ch regiónoch sveta. V ãase v˘raznéhoposilÀovania väzby medzi vnútornou avonkaj‰ou hospodárskou politikou, v ãasenastupujúcej hospodárskej krízy, to vnímameako na‰u prioritnú úlohu.Ako sa darí SR prostredníctvom zastupiteºsk˘chúradov realizovaÈ ekonomickú dimenziudiplomacie?Finanãná a nastupujúca globálna hospodárskakríza urãuje aj priority ãinnosti ministerstvai zastupiteºsk˘ch úradov v zahraniãí.Do centra rezortu diplomacie na tentorok staviame pomoc pri prekonávaní azmierÀovaní dôsledkov hospodárskej krízy.Tejto úlohe podriaìujeme aj prípravu za-73
V L Á D AS Rhraniãn˘ch aktivít na‰ich ústavn˘ch ãinite-ºov.Pomáha nám v tom aj nová organizaãná‰truktúra ministerstva a vytvorenie Sekciehospodárskej spolupráce a rozvojovej pomoci.Zameriavame sa na komplex úloh spojen˘chs ekonomickou bezpeãnosÈou ‰tátu sdôrazom na energetickú bezpeãnosÈ, na plnenieúloh v oblasti rozvojovej pomoci. To zvy-‰uje kredit SR v zahraniãí a vytvára priestorpre vstup slovensk˘ch podnikov do teritórií,ktoré sú prijímateºmi slovenskej rozvojovejpomoci. V súãasnosti mobilizujeme na‰e kapacity,aby sme pomohli v ão najvy‰‰ej mierezabezpeãiÈ zdroje EÚ na diverzifikáciuenergetick˘ch trás ãi na rie‰enie dôsledkovhospodárskej krízy v SR. To samozrejme vy-Ïaduje aj zmenu tradiãného profilu diplomata,ktor˘ bude musieÈ byÈ ãoraz viac schopn˘orientovaÈ sa v ekonomickej problematike abude k tomu i cieºavedome veden˘.Slovensko je naìalej závislé od dovozuenergií z Ruskej federácie. Aké ponauãeniesi odná‰a slovenská diplomacia z nedávnejplynovej krízy?Áno, Slovensko je jednostranne závislé nadovoze ropy a zemného plynu z Ruskej federácie,preto je zraniteºné. Aj keì na‰e dávnej-‰ie anal˘zy poukazovali na túto hrozbu, strategickázávislosÈ sa nedá zmeniÈ za pár mesiacov.V tomto zmysle aj nedávnu plynovúkrízu v dôsledku problémov v rusko-ukrajinsk˘chvzÈahoch vnímame ako memento. Necitliv˘modstavením tretích krajín od dodávokplynu si obaja hlavní aktéri krízy vzali zarukojemníkov korektn˘ch a platiacich európskychklientov. Problém t˘m získal i politick˘a bezpeãnostn˘ európsky rozmer. Krízav˘znamne spochybnila dôveryhodnosÈ na-‰ich v˘chodn˘ch partnerov. Teraz sme na zaãiatkuradu systémov˘ch diverzifikaãn˘chzmien, ktoré ur˘chlia niektoré regionálneprepojenia prepravnej infra‰truktúry s Maìarskom,Rakúskom, uvaÏujeme aj o budúcomvyuÏití európskeho plynovodu Nabucco, prípadnei dodávok skvapalneného plynu z juÏnéhosmeru. Od EÚ oãakávame, Ïe prispejek financovaniu ìal‰ích diverzifikaãn˘ch rie-‰ení. OceÀujeme, Ïe aj poãas nedávnej krízysme sa mohli oprieÈ o ústretov˘ a solidárnyprístup na‰ich priateºov v âeskej republike,Nemeckej spolkovej republike, Francúzsku,Maìarsku i Poºsku.S ktor˘mi krajinami má Slovensko podpísanúdohodu o strategickom partnerstve?Mohli by ste mi priblíÏiÈ najmä tie dohody,ktoré vytvárajú podmienky pre silnej-‰iu spoluprácu v oblasti energetiky?Predseda vlády SR Robert Fico a prezidentFrancúzskej republiky Nicolas Sarkozy podpísaliv septembri 2008 v ParíÏi Politickú deklaráciu,implementaãn˘ Akãn˘ plán o strategickompartnerstve medzi SR a FR a Dohoduo spolupráci medzi SR a FR o rozvoji mierovéhovyuÏívania jadrovej energie. Dohoduvnímame ako konkrétny príklad spolupráce venergetike v kontexte strategického partnerstvas Francúzskom. Strategické partnerstvodefinuje záujem vlád oboch krajín vytvoriÈ reciproãnepriaznivé politicko-ekonomické prostrediena rozvoj vzÈahov v oblastiach spoloãnéhozáujmu na najbliÏ‰ích päÈ rokov.âo môÏe Slovensko stratiÈ a ão získaÈ vdôsledku rozvíjajúcej sa krízy na svetov˘chfinanãn˘ch trhoch v podmienkach globalizácie?Ako som uÏ uviedla, svetová ekonomikaprechádza turbulentn˘m obdobím. V‰etkyrozhodujúce ekonomiky opakovane korigujúodhady ekonomického rastu. Niektoré sa uÏdostali za hranicu prepadu, do recesie. Navy-‰e, nemoÏno s istotou predpovedaÈ, ako dlhobude kríza trvaÈ, a aké budú jej dôsledky.SR má silne proexportne orientovanú ekonomiku,takÏe zníÏená v˘roba i spotreba na-‰ich hlavn˘ch ekonomick˘ch partnerov v EÚsa nevyhnutne dot˘ka aj slovenského hospodárstva.Stratíme dobre rozbehnutú dynamikuhospodárskeho rastu, stratíme ãasÈ trhov aveºmi pravdepodobne i ãasÈ technologickyprekonanej v˘roby. Najbolestivej‰ia budestrata mnoh˘ch pracovn˘ch miest, ão automatickyznamená zníÏenie Ïivotného ‰tandardupre mnohé rodiny. Zmiernenie sociálnychdopadov krízy bude pre túto vládu absolútneprioritné.Kríza v‰ak poskytuje ‰ancu na masívnumobilizáciu v‰etk˘ch zdrojov a inovaãnéhopotenciálu, aká by poãas konjunktúry nebolamoÏná. Poãas krízy je psychologicky ºah‰ierealizovaÈ hlboké zmeny v ‰truktúre ekonomikys perspektívou podstatného ozdravenia.Ako si stojí Slovensko s plnením svojich záväzkovv oblasti rozvojovej pomoci?Slovensko poskytuje rozvojovú pomoc uÏod roku 2003. Dodnes poskytlo prostriedkyv objeme 276 miliónov eur. Praktick˘m v˘sledkomtejto pomoci za obdobie 2004 –2007 je 223 realizovan˘ch rozvojov˘ch projektovv 16 prioritn˘ch krajinách v hodnote25,7 miliónov eur. Realizovaná pomoc zviditeºnilaSR, prehæbila na‰e väzby s partnersk˘mikrajinami, otvorila dvere na etablovanieslovensk˘ch subjektov v zahraniãí a vytvorilanové in‰titucionálne a expertné kapacityna Slovensku. Poskytovanie rozvojovejpomoci SR vyhodnotila konferencia Slovenskoa rozvojová pomoc: v˘zvy a skúsenosti,ktorú sme organizovali u nás na ministerstvekoncom januára tohto roku.V˘‰ku finanãn˘ch prostriedkov na rozvojovúpomoc urãite ovplyvní ekonomická kríza.Slovensko v roku 2005 ako nov˘ ãlen EÚprijalo záväzok, Ïe sa bude usilovaÈ o zv˘‰enieobjemu prostriedkov na oficiálnu rozvojovúpomoc na 0,17 percenta hrubého národnéhodôchodku v roku 2010 a 0,33 percentahrubého národného dôchodku v roku 2015.Tento cieº sa zdá byÈ v kontexte teraj‰ej krízyi napriek zvy‰ovaniu príspevku zo ‰tátnehorozpoãtu príli‰ ambiciózny. Osobitne dôleÏit˘je pre nás efektívnej‰í spôsob vyuÏitiaposkytovanej pomoci. Preto sme vypracovalinovú Strednodobú stratégiu rozvojovejpomoci SR na roky 2009 – 2013, ktorú plánujemepredloÏiÈ na rokovanie vlády vo februáritohto roku.S ak˘m v˘sledkom sa skonãilo stretnutiepolitick˘ch predstaviteºov EÚ v ParíÏi v polovicijanuára k otázke rie‰enia krízy vautomobilovom priemysle, na ktorom stesa zúãastnili?V rámci Celonárodného panelu pre automobilov˘priemysel, ktor˘ sa uskutoãnil 20.januára 2009, a na ktorom sa zúãastnili predstaviteliaviacer˘ch európskych krajín a Európskejkomisie, zdôraznil predseda vládyFrancúzska Francois Fillon potrebu poskytnúÈ‰tátnu pomoc v‰etk˘m aktérom automobilovéhopriemyslu na zv˘‰enie jeho konkurencieschopnosti.Okrem vytvorenia strategickéhoinvestiãného fondu vo v˘‰ke 300 miliónoveur na podporu zariadení do automobilovpre pomoc subdodávateºom, prisºúbil Fillonfrancúzskym automobilkám pomoc päÈ aÏ‰esÈ miliárd eur na krátkodobé financovaniev˘roby. Firmy sa v‰ak musia zaviazaÈ, Ïe kìal‰ej delokalizácii v˘roby nedôjde, a v tomprípade dostanú aj ‰tátne garancie pôÏiãiek napodporu vedy a v˘skumu. Tieto opatrenia saoficiálne potvrdili podpísaním protokolu odohode o zriadení Fondu na modernizáciu v˘robcovautomobilov predstaviteºmi ‰tátu azástupcami automobilového priemyslu právev rámci tohto stretnutia. Mala som moÏnosÈaktívne vystúpiÈ v rámci diskusie predstaviteºovkrajín EÚ, ktoré sú lídrami v automobilovompriemysle. Informovala som o situáciiv tomto sektore a o dopadoch finanãnej ahospodárskej krízy naÀ, ako aj o podporn˘chopatreniach zo strany vlády SR.74
Page 10:
V L Á D AS RKºúãov˘m je ekonom
Page 18 and 19:
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N Td
Page 20 and 21:
S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K
Page 22 and 23:
Foto - archív JAVYSbezpeãiÈ núd
Page 24 and 25: S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K
Page 34 and 35: V L Á D AS REliminácie následkov
Page 36 and 37: M I N I S T E R S T V O H O S P O D
Page 44 and 45: · T Á T N E H M O T N É R E Z E
Page 46 and 47: V L Á D AS RNa zaãiatok roka 2009
Page 48 and 49: V L Á D AS Rho plynu zo zahraniãn
Page 60 and 61: S L O V E N S K É B A N Í C T V O
Page 64 and 65: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 67 and 68: N Á R O D N Á R A D A S RSvetová
Page 69 and 70: N Á R O D N Á R A D A S RNa celko
Page 71 and 72: N Á R O D N Á R A D A S Rplynáre
Page 73: N Á R O D N Á R A D A S REurópsk
Page 77 and 78: N Á R O D N Á R A D A S Rféra v
Page 79 and 80: D I A L Ó G Y O A& E Wsa kúpia? T
Page 81 and 82: D I A L Ó G Y O A& E Wzem, tak to
Page 83 and 84: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 85 and 86: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 87 and 88: P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 95 and 96: S U P E R M O N I T O Rpo tom, ako
Page 97 and 98: S U P E R M O N I T O RPKO? Miesto
Page 99 and 100: S U P E R M O N I T O R‰enej neza
Page 101 and 102: S U P E R M O N I T O Rciálne a zd
Page 103 and 104: S U P E R M O N I T O R***Rok 2009
Page 105: S U P E R M O N I T O REÚ sme pred
show all

clxvii. â clxviii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

clxvii. â clxviii. ÄÃslo - home.nextra.sk