clxvii. – clxviii. číslo - home.nextra.sk

V L Á D AS Rniekoºko osobitostí. Ide o komplexnú dokument,ktor˘ pod gesciou MH SR vypracovalkolektív vy‰e 100 odborníkov a ‰pecialistov zenergetick˘ch ãi akademick˘ch kruhov a ktor˘ministerstvo poskytlo na verejnú i odbornúdiskusiu.âo môÏe zabrániÈ väã‰iemu vyuÏívaniu plynovoduNabucco? MôÏe to byÈ práve politickásituácia?Je potrebné vyrie‰iÈ základn˘ problém. âizdroje plynu na prepravu t˘mto plynovodombudú dostatoãné. Teda ãi na zaãiatku potrubias oznaãením vstup, bude dosÈ plynu. To dnesÏiaº nie je isté. K tomu sa pridáva aj ìal‰í problém.Politick˘ ... pretoÏe Turecko uÏ teraz zaãínapoliticky vyuÏívaÈ budúcu závislosÈ EÚ odplynovodu Nabucco a kladie si podmienky,ktoré so samotn˘m projektom, jeho v˘stavboualebo technick˘mi otázkami nesúvisia.Ako je to s finanãnou garanciou, pri predpokladevyuÏívania plynovodu Nabucco?Mal by politickú podporu ‰tátov Únie?Projekt Nabucco je zaraden˘ aj medzi prioritnéenergetické projekty EÚ, ktor˘m budevenovaÈ pozornosÈ vrátane investícií na ichprípravu a realizáciu. Negatívny vplyv na rozhodnutiamôÏe maÈ finanãná kríza. Na druhejstrane, práve budovanie tak˘chto veºk˘ch projektov,ktoré v koneãnom efekte podporia domácuspotrebu a vytvoria pracovné miesta,môÏe byÈ veºmi dobr˘m rie‰ením a v˘hodnoualternatívou. V prospech hovorí aj skutoãnosÈ,Ïe projekty takéhoto charakteru ovplyvniaenergetickú bezpeãnosÈ na dlhé desaÈroãia.Preto si myslím, Ïe by mala byÈ dostatoãná politickávôºa na to, aby zúãastnené tranzitné‰táty v úzkej spolupráci s celou EÚ alokovalidostatok zdrojov, aby sa projekty typu Nabuccoprípadne Adria LNG stali realitou. Boloby veºmi dobré, keby do‰lo aj k skráteniu ãasuv˘stavby a finalizácie oproti pôvodn˘m plánom.Na druhej strane Slovensko samotné nieje v stave projekt takéhoto rozsahu a v˘znamupresadiÈ. Bez konsenzu na európskej úrovni sanieão také sotva podarí. Nakoniec, spomeÀmesi na sporné a nekonkrétne v˘sledky medzinárodnejkonferencie o projekte Nabucco, ktorása konala nedávno v Budape‰ti.Turkménsky prezident Berdymuchammedovsa verejne vyjadril, Ïe nové rozsiahle lo-Ïisko, ktoré sa na‰lo práve v Turkménsku,môÏe poskytnúÈ plyn Európe – nie je moÏnéaj takéto rie‰enie?Podºa na‰ich informácií Turkmenistan spolus AzerbajdÏanom a Kazachstanom sa dohodlis Ruskom na v˘stavbe nového spoloãnéhoplynovodu okolo Kaspického mora, ktor˘ bymal slúÏiÈ najmä pre export plynu smerom doRuska. Myslím si, Ïe Európa musí, a urãite ajbude, monitorovaÈ a posudzovaÈ aj alternatívudodávok plynu z tejto oblasti. Ani oblasÈ strednejÁzie a ani Irán v‰ak z mnoh˘ch hºadísk nedávajúpevné garancie, Ïe dohodnuté zmluvnépodmienky sa budú bezozvy‰ku dodrÏiavaÈ.No aj to môÏe byÈ postupom ãasu inak. V súãasnostimá alebo vyvoláva cel˘ projekt stálemnoho otázok, na ktoré sa odpovede len hºadajú.Hovorilo sa aj o plynovode Adria, ktor˘ byv prípade, Ïe by sa predæÏila jeho, trasa moholzásobovaÈ aj Slovensko. Je to moÏné?Plynárensk˘ projekt Adria LNG by umoÏnildodávky plynu do Európy z Líbye, AlÏírska,Kataru a pod. Nejde v‰ak o klasick˘ plynovod,ale o tzv. LNG projekt ( Liquefied NaturalGas). V tomto prípade sa vyÈaÏen˘ zemn˘plyn pri zdroji skvapalní, potom sa lodnoudopravou – tankermi prepraví k lodnému terminálupre LNG, kde sa mu na osobitn˘chtechnologick˘ch zariadeniach opäÈ vráti plynnéskupenstvo. Po tejto procedúre sa plyn uÏnatlaãí do klasick˘ch plynovodov vybudovan˘chna pevnine a transportnou sieÈou sa dostanedo krajiny urãenia. S vybudovaním termináluAdria LNG sa uvaÏuje na pobreÏí Chorvátskas t˘m, Ïe touto cestou by mal prúdiÈ plynnajmä pre Taliansko, ·panielsko a Francúzsko.Pri tomto projekte by sa dala vyuÏiÈ ajãasÈ existujúcej infra‰truktúry.Projekt Adria LNG bol predmetom nedávnychrokovaní podpredsedu vlády Du‰ana âaploviãas podpredsedníãkou vlády ChorvátskaJadrankou Kosorovou. Otvorená téma pokraãujev t˘chto dÀoch aj v rámci 1. zasadnutiaMedzirezortnej konzultaãnej komisie Ministerstvahospodárstva SR a Ministerstva hospodárstva,práce a podnikania ChR. Osobnesom o Àom niekoºko ráz v Záhrebe rokoval spredstaviteºmi chorvátskej exekutívy i zástupcamipríslu‰n˘ch energetick˘ch firiem. OsobitosÈoutohto projektu je, Ïe umoÏÀuje nielen diverzifikáciuzdrojov, ale aj diverzifikáciu trás.Do terminálov tohto typu by sa mohol prepravovaÈaj skvapalnen˘ rusk˘ plyn.Ako je to so zásobami plynu na Slovensku?Poãas núdzového stavu v zásobovaní plynomsa objavovali rozporné správy o stave zásoba ÈaÏobnom v˘kone z podzemn˘ch zásobníkovzemného plynu pre potreby Slovenskav SR a na území âR v Doln˘ch Bojanoviciach.Ukázalo sa, Ïe vzhºadom na reálne vlastníckevzÈahy ‰tát nemá dostatoãné informácie o tom,ako sa vyuÏívajú zásobníky, ani dostatoãn˘vplyv na nakladanie so zásobami v nich a najmäna vyuÏívanie ÈaÏobn˘ch kapacít. Doterazto nebolo problémom, pretoÏe Slovensko sae‰te nikdy v histórii neocitlo v situácii, Ïe bymuselo ÈaÏiÈ cel˘ objem na kaÏdodenné zásobovanieplynom zo zásobníkov. Plyn z tohtozdroja sa vyuÏíval len na vykr˘vanie rozdielovv spotrebe a v dodávkach a to v˘luãne vzimnom vykurovacom období. Úrad pre reguláciusieÈov˘ch odvetví vyuÏijúc svoje kompetencievyÏiadal od prevádzkovateºov podzemn˘chzásobníkov podrobnej‰ie údaje, z ktor˘chvyplynulo, Ïe skladovací objem zásobníkov vSR a zásobníka v Doln˘ch Bojanoviciach v âRje 3 miliardy 326 miliónov m 3 a maximálmydenn˘ ÈaÏobn˘ v˘kon je 48 035 000 m 3 .Z anal˘zy údajov sa v‰ak zistili aj niektorénezrovnalosti. SPP, a. s., sa v roku 2008 vzdalzmluvnej skladovacej kapacity a v˘konov vprospech zahraniãn˘ch firiem, ão spôsobilo, Ïeaj v ãase vyhláseného stavu núdze sa zemn˘plyn zo zásobníkov dodával mimo územiaSlovenskej republiky. Dodávky plynu zo zásobníkovdo zahraniãia prakticky znemoÏnilivyuÏitie potenciálnej moÏnosti ÈaÏby zemné-46