clx. číslo - home.nextra.sk

N Á R O D N Á R A D A S RmoÏností a aj v˘hod je v rukách profesionálovz regrutaãn˘ch stredísk, ale aj politikov.Máme podºa vás na dostatoãnej úrovni vybudovanémoderné letectvo na obranu vzdu‰néhopriestoru Slovenska?J. Richter: Pokiaº ide o obranu vzdu‰ného priestoruSR, tú máme plnohodnotne zabezpeãenúv rámci alianãného systému protivzdu‰nej obrany.Nedávno modernizované MiG-29 sú v súãasnostischopné plne pokryÈ v‰etky poÏiadavky súvisiaces ochranou vzdu‰ného priestoru SR avzdu‰ného priestoru NATO. Na‰e ozbrojené silydisponujú rôznorodou leteckou technikou s rôznouúrovÀou kvalitatívnych parametrov, niektorésegmenty sú uÏ na konci svojho technickéhoÏivota. Treba v‰ak povedaÈ, Ïe v prípade celkovejmodernizácie vzdu‰n˘ch síl ide o veºmi veºkúfinanãnú nároãnosÈ, ktorá v súãasnosti presahujefinanãné moÏnosti tohto ‰tátu. Preto je trebav oblasti modernizácie vojenského letectvasústrediÈ limitované zdroje na kºúãové priority.M. Fedor: Zabezpeãenie vzdu‰nej suverenity aochrana územia SR pred tzv. renegátom (unesenécivilné lietadlo s potenciálom zneuÏitia) nadzvukov˘mletectvom je úlohou, ktorú sa podarilonaplniÈ a nemusíme ÏiadaÈ spojencov o pomocv takejto mimoriadne citlivej otázke. ModernizovanéMIG-29 sú postaãujúce na zabezpeãenietohto cieºa.V akej miere sa pri v˘robe a v˘voji armádnejtechniky uplatÀuje domáci priemysel?J. Richter: Je strategick˘m záujmom kaÏdého‰tátu, aby sa svojimi kapacitami podieºal na vyzbrojovanívlastn˘ch ozbrojen˘ch síl. Preto v súlades Programov˘m vyhlásením vlády SR chcemepodporovaÈ rozvoj obranného priemyslu SRa jeho ão naj‰ir‰ie zapojenie do modernizácie aprezbrojenia OS SR. To vyÏaduje na jednej stranepoznaÈ objektívne poÏiadavky ozbrojen˘ch síla na druhej strane disponibilné kapacity slovenskéhoobranného priemyslu. Modernizáciaozbrojen˘ch síl je dlhodobá záleÏitosÈ exaktnezávislá na disponibiln˘ch finanãn˘ch zdrojochozbrojen˘ch síl. ZároveÀ na‰e ozbrojené silypredstavujú mal˘ trh, preto slovenské podnikypotrebujú expandovaÈ do zahraniãia, priãompredpokladom úspe‰ného predaja vojenskej technikydo zahraniãia je jej zavedenie v na‰ichozbrojen˘ch silách. Viem, Ïe rezort obrany prijímaopatrenia na podporu slovenského obrannéhopriemyslu. V roku 2007 bola schválenáStratégia vyzbrojovania, ktorá okrem iného definujepodmienky a základn˘ rámec podporyslovenskému obrannému priemyslu. V rámciprípravy projektov vyzbrojovania ministerstvoobrany hºadá moÏnosti zapojenia slovenskéhopriemyslu do procesu v˘voja a v˘roby poÏadovan˘chzbraÀov˘ch systémov. Prijatie novejúpravy ofsetov˘ch pravidiel vytvára tieÏ urãitúpríleÏitosÈ pre rozvoj domáceho obranného priemyslu.V˘zvou pre domáci obrann˘ priemysel jeparticipácia na mnohonárodn˘ch vyzbrojovacíchprojektoch. Základnou podmienkou v‰ak je,aby slovenské v˘robky spæÀali kvalitatívne kritériáa boli schopné obstáÈ v súÈaÏi. Za t˘mto úãelomsme uskutoãnili poslanecké prieskumy vtakmer v‰etk˘ch vojensk˘ch opravárensk˘chzávodoch a leteck˘ch opravovniach. ManaÏmentt˘chto podnikov tvorí aj súãasÈ delegácieministra obrany pri zahraniãn˘ch cestách.M. Fedor: Iste v neporovnateºne men‰ej miereako v minulosti. Súvisí to aj s re‰trukturalizáciuozbrojen˘ch síl, kedy do popredia vystupujúiné typy vojensk˘ch spôsobilostí. V súãasnostisa uplatÀujú najmä domáce opravárenské kapacity.Sú v‰ak aj svetlé v˘nimky a viacerí v˘robcoviadokázali preraziÈ aj do sveta. Do budúcnostije v‰ak urãite cestou spolupráca na medzinárodnejúrovni, zapájanie sa na‰ich producentovdo väã‰ích projektov. Netreba si stavaÈ vzdu‰-né zámky, ale ‰anca na uplatnenie sa viacer˘chsubjektov ná‰ho zbrojného priemyslu tu iste je.Bezpeãnostná politika ‰tátu má tieÏ svoje úlohy.Z akého základu vychádzajú?J. Richter: Poslaním bezpeãnostnej politiky SRje aktívne pôsobiÈ na bezpeãnostné prostredietak, aby chránila, podporovala, obhajovala, bránilaa presadzovala bezpeãnostné záujmy SR,ktoré vychádzajú zo základn˘ch demokratick˘chhodnôt definovan˘ch v Ústave SR. Z tohovypl˘va, Ïe základné úlohy bezpeãnostnej politikynemôÏu byÈ iné neÏ tie, ktoré spoãívajú v zaruãeníbezpeãnosti na‰ich obãanov, zabezpeãenípodmienok realizácie ich ºudsk˘ch a obãianskychpráv a harmonického rozvoja celej spoloãnosti.Ciele a úlohy bezpeãnostnej politiky ‰tátusú vyjadrené v Bezpeãnostnej stratégií SR,ktorú schválila NR SR v septembri 2005. Len dodám,Ïe základn˘m nástrojom na plnenie úlohbezpeãnostnej politiky je bezpeãnostn˘ systém‰tátu.M. Fedor: Tieto úlohy vychádzajú z Bezpeãnostnejstratégie SR. Cieºom je zaruãiÈ bezpeãnosÈobãanov a chrániÈ ich ºudské práva a základnéslobody, zaruãiÈ územnú celistvosÈ, zvrchovanosÈ,nedotknuteºnosÈ hraníc, rozvíjaÈ demokratické‰tátne zriadenie, právny ‰tát a trhovúekonomiku, posilÀovaÈ transatlantické strategicképartnerstvo, posilÀovaÈ efektívnosÈ medzinárodn˘chorganizácií, ktor˘ch je SR ãlenom,rozvíjaÈ dobré partnerské vzÈahy a v‰etky formyvzájomne v˘hodnej spolupráce s krajinami, sktor˘mi SR má spoloãné záujmy a prispievaÈ kposilÀovaniu a ‰íreniu slobody a demokracie, dodrÏiavaniaºudsk˘ch práv vo svete.Je zosúladená, podºa vás, ãinnosÈ medzi jednotliv˘mibezpeãnostn˘mi orgánmi?J. Richter: âinnosÈ orgánov a in‰titúcií ‰tátuzodpovedajúcich za oblasÈ bezpeãnosti je urãenána báze rozpracovania vecne príslu‰n˘chkoncepcií a ukotvená v príslu‰n˘ch v‰eobecnezáväzn˘ch právnych predpisoch, ktoré exaktnedefinujú ich pôsobnosÈ, kompetencie, ako ajmechanizmy vzájomnej spolupráce. Integrovanesú tieto ãinnosti vyjadrené v bezpeãnostnomsystéme ‰tátu, ktor˘ zabezpeãuje reálne riadeniea koordináciu v‰etk˘ch organizácií a in‰titúcií voblasti bezpeãnosti ‰tátu. Spolupráca medzi jednotliv˘mibezpeãnostn˘mi orgánmi sa samozrejmevyvíja, tak ako sa vyvíjajú aj v‰etky ìal-‰ie oblasti fungovania spoloãnosti. Bezpeãnostn˘systém je zloÏit˘ mechanizmus, ktor˘ je potrebnénepretrÏite kultivovaÈ a zdokonaºovaÈ.Pozitívom je, Ïe súãasn˘ bezpeãnostn˘ systémbol schopn˘ primerane reagovaÈ na rie‰enie krízov˘chsituácií v SR. ZároveÀ v‰ak boli identifikovanéaj niektoré problémové oblasti. Aj pretosa vláda SR vo svojom programovom vyhlásenízaviazala zlep‰iÈ fungovanie integrovanéhobezpeãnostného systému. Ako som informovan˘,v súãasnosti pracuje medzirezortná pracovnákomisia na príprave novej Koncepcie bezpeãnostnéhosystému SR, ktorá by reflektovala skutoãnosÈ,Ïe sme uÏ ãlenskou krajinou NATO aEÚ. Za dôleÏitú úlohu v integrovanej spoluprácibezpeãnostn˘ch zloÏiek pokladám prijatiejednotného zákona o spravodajsk˘ch sluÏbách.M. Fedor: V koordinácii vidím e‰te veºké moÏnostina zlep‰enie. Stále prevláda rezortizmus amoÏno aj prirodzené napätie medzi jednotliv˘mizloÏkami bezpeãnostného systému. Viacerísme predpokladali, Ïe vytvorenie postu podpredseduvlády pre bezpeãnosÈ zlep‰í koordináciuãinnosti t˘chto zloÏiek, no ako som uviedolstále vidím veºk˘ priestor na zlep‰enie v tejto oblasti.Stojí za úvahu zjednotiÈ niektoré úlohyministerstiev obrany a vnútra, napr. na rie‰enieúloh spojen˘ch s tzv. asistenãn˘mi úlohami.TaktieÏ je potrebné posilniÈ spoloãné vyuÏívaniekapacít v rámci vnútorného bezpeãnostnéhosektora.A ão sa t˘ka objemu financií pre ochranu(skôr obranu?) a bezpeãnosÈ, viete ho ovplyvniÈ?J. Richter: OblasÈ zaruãenia obrany a bezpeãnostije urãite veºmi dôleÏitá, ale zároveÀ ajveºmi finanãne nároãná. Urãite by si zaslúÏilaadekvátnej‰ie finanãné zdroje zvlá‰È z toho dôvodu,Ïe v uplynul˘ch rokoch investície do tejtooblasti nezodpovedali reálnym poÏiadavkáma potrebám, v dôsledku ãoho sa prehlbovalidlhodobé zdrojové deficity. Do NR SR som pretopredloÏil aj so svojimi kolegami Púãikom aKovarãíkom novelu zákona ã. 172/2004 Z. z. oprevode vlastníctva nehnuteºného majetku vovlastníctve SR na obec a VÚC. Ide nám hlavneo to, aby mohol byÈ odpredan˘ nepotrebn˘ nehnuteºn˘majetok, ktor˘ zbytoãne zaÈaÏuje rozpoãetMO SR a vzhºadom na zmenenú situáciuv náplni OS SR je uÏ nepotrebn˘. Je v‰ak trebatieÏ otvorene povedaÈ, Ïe je veºa ìal‰ích priorít,ktoré e‰te nástojãivej‰ie vyÏadujú dodatkové finanãnézdroje. Ide predov‰etk˘m o rie‰enie sociálnychdopadov reformn˘ch procesov na ekonomickynajslab‰ie skupiny obyvateºstva, je tov‰ak aj zdravotníctvo a ‰kolstvo. To neznamená,Ïe oblasÈ obrany sa dostáva na okraj ná‰hozáujmu. Budeme usilovaÈ o to, aby finanãnézdroje, ktoré budeme vyãleÀovaÈ v nastávajúcichrokoch napríklad pre rezort obrany, boli dostatoãnéna to, aby sa zabezpeãili úlohy spojené sobrannou ‰tátu a plnením medzinárodn˘ch záväzkov.Samozrejme to predpokladá jasné definovaniekºúãov˘ch priorít, hospodárnosÈ a efektívnosÈpri vyuÏívaní pridelen˘ch zdrojov, tedaaj odstraÀovanie existujúcich rezerv. A toto budemedôsledne vyÏadovaÈ od ministrov pri posudzovanínávrhu zákona o ‰tátnom rozpoãte vjednotliv˘ch rokoch. Záverom odpoviem konkrétne,áno, vieme ovplyvniÈ objem financií naobranu a bezpeãnosÈ, ale musíme re‰pektovaÈkºúãové priority vlády a reálne zdrojové moÏnostitohto ‰tátu.M. Fedor: Objem finanãn˘ch prostriedkov preoblasÈ obrany a bezpeãnosti sú súãasÈou kaÏdéhonávrhu ‰tátneho rozpoãtu. Rozhodnutie okoneãnej v˘‰ke pre jednotlivé kapitoly majú vposlednom ‰tádiu v rukách poslanci NRSR. Jedn˘mz nedostatkov, ktoré si musíme priznaÈ, jeaj to, Ïe SR sa zatiaº nedarí plniÈ záväzok vyãle-ÀovaÈ obrann˘ rozpoãet na úrovni 2% HDP. Samozrejme,otázku v˘davkov na obranu nemoÏnoodlúãiÈ od spôsobu ich pouÏitia. Jednoznaãnesa preukazuje trvalá potreba zefektívÀovaÈ pouÏitiefinanãn˘ch zdrojov urãen˘ch na obranu abezpeãnosÈ.20