clx. číslo - home.nextra.sk

NL EÁ TR O M D – N SÁ V RE AT DO AMS Rtov prezrádzali o siln˘ch záÏitkoch. My smesi zjedli mäso z alpaky a veºa originálnej zeleniny,medzi ktorou vyãnievala veºká farebnáa sladká kukurica, rastúca iba v Peru (jedálnylístok sme poãas pobytu obohacovali uÏlen rybami a miestnymi polievkami). Návratk údolnej vlakovej stanici – aj za cenu napät˘chnervov – sme za dvadsaÈ minút ‰Èastnezvládli. S Machu Picchu sme sa lúãili pohºadomz pomaly sa rozbiehajúceho vlaku. Unisonopovedané – zaÏili sme nieão úÏasné. Fotografie,aj nakrútená kazeta nám to budúdlho pripomínaÈ.Nazca – divotvornáobrazáreÀV Peru sme videli v‰etko podstatné, ãonajviac priÈahuje turistov. Ktovie, ãi sa e‰teniekedy sem vypravíme, preto vyhºadávamepri cestách za exotikou ão najbohat‰í program.DvanásÈ i viac hodín denne na nohácha v dopravn˘ch prostriedkoch. ManÏelky byto nezvládli. Preto na‰e kaÏdoroãné v˘jazdysú „pánskou jazdou“. Pú‰È Nazca patrí k ìal-‰ím cestovateºsk˘m klenotom. Záhadné ãiary,obrazce, nazvané geoglyfy náhodne objavilpilot pred vy‰e osemdesiatimi rokmi, tedauÏ po objavení Machu Picchu. Nakoniec saukázalo, Ïe podobné zárezy do zeme, kame-Àov, jask˘À, na pú‰ti, v horách i na konãiarochsú aj v âile, Argentíne a Ekvádore. Nik vierohodnenezdôvodnil ich pôvod. Aj keì ‰vajãiarskyliterát Erich von Däniken uplatnilteóriu stretu civilizácií, ìal‰í fantasti popridávalipikantné odhady, vedci a bádatelia argumentujúsvojimi anal˘zami, hovoriac o miestnejkultúre, málokto z turistov chápe, preãoãiary majú dæÏku aÏ päÈdesiat kilometrov,preão niektoré konãiare sú zarovnané, preãosú tu okrem tridsiatich zvierat a rastlín aj obrazceneidentifikovateºn˘ch tvorov. Preãoniektoré vidno iba zo vzduchu? Na‰a skupinkanechcela prísÈ o Ïiadny záÏitok, preto smesi objednali malé lietadielko a te‰ili sa a t⁄plizároveÀ. Dva t˘Ïdne pred na‰ím príchodomsa podobné zrútilo s francúzskymi turistamia tragédia stále rezonovala v Nazce. Nakoniecv‰etko vy‰lo nad oãakávanie. Prehliadkov˘ letv krásnom poãasí za 30 dolárov vo v˘‰kedvesto, maximum tristo metrov trval zhrubapol hodiny, ale videli sme úÏasné najväã‰ienáãrty, obrazce, geometrické útvary na svete.Fotografovali a snímali sme jedna radosÈ.Jeden ukazuje na opicu, in˘ zvolá: tam je kolibrík,tam lama, ja vidím kondora, neskôr pavúka.V‰etko neÏivé, naveky zakreslené dopú‰te. Skratka, bolo to nieão, ão inde neuvidíte.Jedn˘m slovom – úchvatné. Pritom vekt˘chto v˘tvorov neznámych tvorcov sa odhadujena obdobie narodenia Krista. Podºa vedcovhlavne vìaka suchej pú‰tnej klíme atomu, Ïe zemetrasenia postihujú susedné oblasti,ale Nazcu sa akoby zázrakom obchádzajú(len tak mimochodom, neìaleké mesteãkobolo po zemetrasení v roku 1996 spolovicezrovnané so zemou). Od roku 1995 je natrvalozapísaná v zozname svetového kultúrnehoa prírodného dediãstva. SprievodkyÀa náspo v˘lete vo vzduchu (s nami krúÏili ìal‰iedve lietadlá) chcela zaviesÈ e‰te do podzemia.âas v‰ak súril, preto sme pohrebisko v ‰tvorcov˘chjamách, v ktor˘ch sú aj mumifikovanídomorodci dávnoveku, niekde iba lebky,kosti, ale ãasto aj keramické nádoby ãi úlomkyz nich, aj látky, amulety, spoznali iba zozakúpen˘ch prospektov.„Bolo by tu toho viac, ale vykrádaãi hrobovto najcennej‰ie dávno vykradli a rozpredali,“vysvetlila nám Alenka. Teraz pamiatkychránia ozbrojení stráÏcovia. Príliv devízod turistov ich zaplatí a krajina získava cenn˘zdroj na rozvojové programy. Aj predaj suvenírovvyná‰a. Presvedãili sme sa o tom nav‰etk˘ch miestach, ktoré sme nav‰tívili. ËaÏkoodolaÈ originalitám, ku ktor˘m inde neprídete.Nakúpil som za hrsÈ amuletov, aby sompreniesol kultúru potomkov Inkov aÏ do srdcaEurópy. Niektorí kupovali e‰te rôzne minerályãi kamene, hoci mali dosÈ ìaleko od drahokamov,ako ich ponúkal predavaã. K dispozíciiboli aj keramické v˘tvory, ale sámsom sa presvedãil, Ïe je to hákliv˘ suvenír.Majiteºka jednej z re‰taurácií v Lime, dozvediacsa, Ïe ma hosÈa ministra, mi podarovalanádhern˘ kúsok historickej ceny, ktor˘sa, Ïiaº, rozbil...Na spiatoãnej ceste sme postretli desiatkydomorodcov. Hoci Ïijú v chudobn˘ch pomeroch,viac-menej z turistického ruchu, stále sausmievajú a prená‰ajú dobrú náladu. Hocivám nerozumejú, ponúkajú drobnosti na predaja radi sa odfotografujú. V˘let do pú‰te Nazcaznamenal dlh‰ie odboãenie, ale nebanovalisme. Spoznali sme ìal‰í originálny kútzemegule.Titicaca – svetová raritaPeru je obdarené viacer˘mi raritami.Okrem Machu Picchu a Nazca je ním aj Titicaca.Posvätné jazero Inkov. Alenka námprezradila, Ïe podºa reãi miestnych indiánovto ãarovné slovíãko znamená „cínové pole“.Ne‰lo nám to veºmi do hlavy, ale podºa vysvetlenia,pohnútkou k názvu bola farba obrovskejvodnej plochy. Najvy‰‰ie poloÏené jazeropovestné stálou teplotou 13°C je vskutkusiv˘m sladkovodn˘m morom. Je dlhé takmer200 km, ‰iroké 100 km. Cestovali smeza ním aÏ k hraniciam Peru s Bolíviou a ‰tveralisa do v˘‰ky 3 812 m. Vy‰‰ie nenájdetenikde na svete jazero podobn˘ch parametrov.Spomínam si na nádheru Plitvick˘chjazier z filmu Poklad na striebornom jazere.Teraz bol som svedkom podobnej nádhery.Titicacu z jednej strany stráÏia Andy, z opaãnejkráºovské Kordillery. Obrovské jazeronapájajú daÏde, ktor˘ch tu spadne hojne azhruba z tretiny aj rieky, ktoré privádzajúvodu z okolit˘ch hôr. Sprievodca nám vysvetlil,Ïe pri roztápaní sa snehu a ºadovcov samenia na mohutné riavy. V ãase najväã‰íchzráÏok hladina stúpne o jeden a pol aÏ dvametre. Jedin˘ odtok predstavuje rieka Desagnadero.Titicaca znamenala pre domorodcov záchranuÏivota. Usilovali sa preÏiÈ lovom a pestovanímplodín. Navy‰e viaceré dostali zokolit˘ch hôr. Inkovia sem pri‰li zhruba predtisíc rokmi a zostali aÏ do zániku svojej civilizácie.V súãasnosti tu Ïije indiánsky kmeÀUru, ale oblasÈ jazera je napriek nadmorskejv˘‰ke husto osídlená, keìÏe voda a vlahaumoÏÀujú efektívne pestovaÈ plodiny. „Niektoréurodia aj dvakrát za rok,“ vysvetlil námsprievodkyÀa.OblasÈ, v ktorej Ïije 60 druhov vtákov a 14druhov r˘b, je od roku 1978 národnou prírodnourezerváciou. MÀa najviac zaujali obydliapriamo na vode. Domorodci sa s nimi poriadnenatrápia, ale sú spokojní. Ob˘vanéostrovãeky na vode zvané Los Uros sú z trstiny,ktorú volajú totoru a rastie v plytk˘chmiestach jazera. Z totoru sa robia zväzky, ‰irokézhruba meter a pospájané udrÏia na sebeaj obydlia zmontované takisto z totoru, ajºudí aj dobytok. Sú ukotvené, ale ich ÏivotnosÈje nanajv˘‰ deväÈ mesiacov, lebo trstinapodlieha hnilobe. Pracovití domorodci medzit˘msi postavia nov˘ Ïivotn˘ priestor. Na‰asprievodkyÀa nás zaviedla medzi nich. Boliusmievaví, pozvali nás do kuchyne a ponúkliich plackou. Nemohli sme odmietnuÈ, hociv skromn˘ch pomeroch hygienu sotva moÏnogarantovaÈ. Ochutnali sme a vzápätí zapilina‰ím liekom. Ten nesklamal... K˘m mysme tieto jedineãné obydlia nav‰tívili na parníku,miestni pouÏívajú improvizované loìky,zmontované – ako inak – z totoru. SlúÏiaim na lov r˘b aj na prepravu k brehom. Napriekobmedzen˘m moÏnostiam a maximálneskromn˘m pomerom boli miestni ºudiazdraví a ‰Èastní. Vláda im prispieva na Ïivotpodporou, ktorú priná‰a cestovn˘ ruch. AjUNESCO prostredníctvom rozvojov˘ch programovdotuje Ïivot tunaj‰ích indiánov.Na obzore TibetMali sme za sebou ìal‰í z jedineãn˘ch dnípod Andami, v zemi potomkov Inkov a ‰panielskychdobyvateºov. Po desiatich dÀoch, vktor˘ch sme spoznali e‰te slávne hlavné mestoInkov Cusco a druh˘ najhlb‰í kaÀon na sveteColca (dæÏka 100 km, hæbka 3 200 m – Cotahuasije e‰te o 400 m hlb‰í), sa vo mne ozvalaznáma túÏba – po domove. Za dlhé rokycestovania som si vypestoval reflex, Ïe po desiatichdÀoch intenzívnej‰ie myslím na domov,rodinu, prácu. Bol som rád, keì som sas najbliωími zvítal a mohol im sprostredkovaÈkrásu diaºav. A viem, Ïe s odstupom zopármesiacov sa ozve ìal‰í reflex a v kruhupriateºov zaãneme ho uspokojovaÈ. Kam nabudúce?Tibet zostal na prvom mieste. Alecestovateºsk˘ ãervík mi ne‰epkáva, Ïe ãakajúìal‰ie divy sveta – jordánska Petra, TádÏMahál v indickej Agre ãi JeÏi‰ Kristus v Riode Janeiro.Marian JANU·EKFoto: autor56