clx. číslo - home.nextra.sk

· T Á T A P R Á V OK aproximácii národnej legislatívyãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie(pokraãovanie)RAKÚSKONárodnostné zloÏenie: 7,43 mil. (98%) Rakú‰anova 6 oficiálne uznan˘ch men‰ín:30-tis. Chorvátov, po 20-tis. Slovincov,Maìarov, Rómov, 10-tis. Slovákov a 8,5-tis. âechovÚradné jazyky: nemãinaÚstava: âl. 8 „Nemãina je ‰tátnym jazykomrepubliky bez ujmy práv, ktoré jazykov˘mmen‰inám zaruãujú spolkové zákony.“Základn˘ zákon o v‰eobecn˘ch právachâl. 4, ods. 3 „Slobodu vysÈahovania obmedzuje‰tát len brannou povinnosÈou.“ods. 4 „VysÈahovalecké poplatky je moÏnévyberaÈ len na základe reciprocity.“âl. 19, ods. 1 „V‰etky národnosti v ‰táte súrovnoprávne a kaÏdá národnosÈ má neporu‰iteºnéprávo na uchovanie svojej národnostia svojho jazyka a právo na starostlivosÈo ne.“ods. 2 „RovnoprávnosÈ v‰etk˘ch jazykov‰tátu je v ‰kole, na úradoch a vo verejnomÏivote ‰tátom uznávaná.“ods. 3 „V krajinách ob˘van˘ch viacer˘minárodnosÈami, sa verejné ‰kolské zariadeniaupravia tak, aby bez uÏitia nátlaku,kaÏdá z t˘chto národností získala potrebnéprostriedky k v˘uãbe druhého jazyka vkrajine.“âl. 7 Práva slovinskej a chorvátskej men-‰inyods. 2 „Nárok na základnú ‰kolskú v˘chovuv slovinskom a chorvátskom jazyku a naprimeran˘ poãet vlastn˘ch stredn˘ch ‰kôlsa uznáva; v tejto súvislosti sa upraviaplány ‰kolskej v˘chovy a zriadi sa oddelenie‰kolského dozoru pre slovinské a chorvátske‰koly.“ods. 3 „V správnych a súdnych okresochKorutánska, Burgenlandu a ·tajerska soslovinsk˘m, chorvátskym alebo zmie‰an˘mobyvateºstvom sa pripú‰Èa slovinsk˘ alebochorvátsky jazyk ako úradn˘ jazyk dodatoãnek nemãine. V t˘chto okresoch sa uvádzajúnázvy a nápisy topografickej povahytieÏ v slovinskom alebo chorvátskom jazykurovnako ako v nemãine.“ods. 4 „Rakúski ‰tátni obãania slovinskeja chorvátskej men‰iny v Korutánsku, Burgenlandea ·tajersku sa podieºajú na kultúrnych,správnych a súdnych zariadeniachv t˘chto oblastiach na základe rovnak˘chpodmienok ako ostatní rakúski ‰tátni obãania.“Iné: Zahraniãní krajania majú právo voliÈosobne na ZÚ alebo pomocou po‰ty.RUMUNSKONárodnostné zloÏenie: Rumuni (89,4%),Maìari (7,1%), Nemci (1,5%), iní (1,7%)(Slovákov je 23-tisíc a ‰tatistiky uvádzajú410-tisíc Rómov)Úradné jazyky: rumunãinaÚstava: âl. 4, ods. 1 „Základom ‰tátu je jednotarumunského ºudu a solidarita jehoobãanov.“ods. 2 „Rumunsko je spoloãnou nedeliteºnouvlasÈou v‰etk˘ch svojich obãanov, bezrozdielu rasy, národnosti, etnického pôvodu,jazyka, náboÏenstva, pohlavia, názoru,politickej príslu‰nosti, majetku alebo sociálnehopôvodu.“âl. 6, ods. 1 „·tát uznáva a garantuje právona uchovanie, rozvoj a prejav etnickej,kultúrnej, jazykovej a náboÏenskej identityosobám, ktoré patria k národnostn˘mmen‰inám.“Iné: Po vstupe do EÚ sa obãania EEP môÏuvoºne pohybovaÈ a pracovaÈ v Rumunsku,ústava priznáva obãanom EÚ rovnaké právaako majú obãania Rumunska;Vo verejnej správe a v súdnictve je dovolenépouÏívanie jazykov národn˘ch a etnick˘chmen‰ín;Zákon ã. 150/1998 o podpore poskytovanejrumunsk˘m komunitám na celom svete;Zahraniãní krajania majú právo voliÈ osobnena ZÚ;Zákon ã. 84/1995 o vzdelávaní – zv˘hodneniapre osoby rumunského pôvodu zo zahraniãia.SLOVENSKONárodnostné zloÏenie: Slováci (85,8%), Maìari(9,7%), Rómovia (1,7%), âesi (0,8%),Rusíni, Ukrajinci, Rusi, Nemci, Poliaci a iní(2%)Úradné jazyky: slovenãinaÚstava: âl. 6, ods. 2 „PouÏívanie in˘ch jazykovneÏ ‰tátneho jazyka v úradnom stykuustanoví zákon.“âl. 7a „Slovenská republika podporuje národnépovedomie a kultúrnu identitu SlovákovÏijúcich v zahraniãí, podporuje ichin‰titúcie zriadené na dosiahnutie tohtoúãelu a vzÈahy s materskou krajinou.“âl. 12, ods. 2 „Základné práva a slobody sazaruãujú na celom území Slovenskej republikybez ohºadu na pohlavie, rasu, farbu pleti,jazyk, vieru a náboÏenstvo, politické ãi inézm˘‰ºanie, národn˘ alebo sociálny pôvod,príslu‰nosÈ k národnosti alebo etnickej skupine,majetok, rod alebo iné postavenie. NikohonemoÏno z t˘chto dôvodov po‰kodzovaÈ,zv˘hodÀovaÈ alebo znev˘hodÀovaÈ.“ods.3 „KaÏd˘ má právo slobodne rozhodovaÈo svojej národnosti. Zakazuje sa akékoºvekovplyvÀovanie tohto rozhodovania av‰etky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodÀovaniu.“âl. 23, ods. 1 „Sloboda pohybu a pobytusa zaruãuje.“ods. 2 „KaÏd˘, kto sa oprávnene zdrÏiavana území Slovenskej republiky, má právototo územie slobodne opustiÈ.“ods. 4 „KaÏd˘ obãan má právo na slobodn˘vstup na územie Slovenskej republiky.Obãana nemoÏno nútiÈ, aby opustil vlasÈ anemoÏno ho vyhostiÈ.“·tvrt˘ oddiel. Práva národnostn˘ch men‰ína etnick˘ch skupínâl. 33 „Príslu‰nosÈ ku ktorejkoºvek národnostnejmen‰ine alebo etnickej skupine nesmiebyÈ nikomu na ujmu.“âl. 34 ods. 1 „Obãanom, tvoriacim v Slovenskejrepublike národnostné men‰inyalebo etnické skupiny, sa zaruãuje v‰estrann˘rozvoj, najmä právo spoloãne sin˘mi príslu‰níkmi men‰iny alebo skupinyrozvíjaÈ vlastnú kultúru, právo roz‰irovaÈ aprijímaÈ informácie v ich materinskom jazyku,zdruÏovaÈ sa v národnostn˘ch zdru-Ïeniach, zakladaÈ a udrÏiavaÈ vzdelávaciea kultúrne in‰titúcie. Podrobnosti ustanovízákon.“ods. 2 „Obãanom patriacim k národnostn˘mmen‰inám alebo etnick˘m skupinám saza podmienok ustanoven˘m zákonom zaruãujeokrem práva na osvojenie si ‰tátnehojazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku,právo pouÏívaÈ ich jazyk v úradnom styku,právo zúãastÀovaÈ sa na rie‰ení vecí t˘kajúcichsa národnostn˘ch men‰ín a etnick˘chskupín,“ods. 3 „V˘kon práv obãanov patriacich knárodnostn˘m men‰inám a etnick˘m skupinámzaruãen˘ch v tejto ústave nesmieviesÈ k ohrozeniu zvrchovanosti a územnejcelistvosti Slovenskej republiky a k diskrimináciijej ostatného obyvateºstva.“67