clx. číslo - home.nextra.sk

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Ezaujímavé, ão sa chystá niektor˘ z úãastníkovk danej téme povedaÈ. Pritom si treba uvedomiÈ,Ïe dramaturgovia zrejme preto ku kaÏdejtéme poz˘vajú najmenej dvoch – a vÏdy straníckya ideologicky protichodn˘ch – hostí,aby práve k sporom medzi odli‰n˘mi názormimohlo dôjsÈ. K siln˘m podnetom sú moderátorihluchí – najdôleÏitej‰ie je „vyãerpaÈ“v‰etky vopred stanovené témy a nie to, nakoºkosa hostia vyjadrujú k podstate problémovalebo nakoºko chcú reagovaÈ na nieão, ãooponenti pred nimi vyslovili a ão môÏe byÈ prediváka najzaujímavej‰ie. Tak˘mto znetvorenímdiskusie moderátor nedehonestuje lenseba samého, nespochybÀuje ão len základnéatribúty Ïivej publicistiky, ale súãasne dostávado postavenia mimo hry aj pozvan˘chhostí. Divák napokon ani uÏ nie je schopn˘odhadnúÈ, ãi bezv˘znamnosÈ alebo nedokonãenosÈv˘povedí jednotliv˘ch úãastníkov vypl˘vaz ich osobn˘ch daností, alebo z toho,Ïe najmä 30-roãn˘ moderátor Branislav Závodsk˘veºmi obmedzuje voºn˘ priebeh diskusiea znemoÏÀuje hosÈom, aby naplno vyslovilito, ão povaÏujú za najpodstatnej‰ie v súvislostis preberanou témou. A keìÏe ãasto ideo Ïivotne dôleÏité témy, nedopovedané my-‰lienky – ãasto preru‰ené tesne pred vrcholn˘mbodom hosÈovej v˘povede – môÏu vyvolaÈnesprávne reakcie v divákoch a maÈteda skresºujúci vplyv na verejnú mienku. Ztohto aspektu je to veºmi nebezpeãné.Ak v zahraniãn˘ch televíziách vidíme, Ïenároãné politické diskusie vedú najskúsenej-‰í, ãasto celkom pre‰edivení Ïurnalisti (aleboÏurnalistky), na Slovensku to kompetentníãinitelia zverili úplne mlad˘m publicistom,ktor˘m zaruãene ch˘bajú profesionálne i Ïivotnéskúsenosti, a preto sa nemoÏno ãudovaÈ,Ïe v˘sledkom je trápna prázdnota so stopamipo krãmov˘ch ‰arvátkach. ObdivovaÈmoÏno len odvahu t˘chto nezrel˘ch Ïurnalistov,s ktorou si sadajú k mikrofónom, pred kamery,pred divákov a vedºa politikov, z ktor˘chpredsa len aspoÀ ãasÈ sú individuality soskúsenosÈami a s primeranou autoritou. Kritickej‰ímladí Ïurnalisti sami cítia, Ïe tentotrend je demobilizujúci a spochybÀujúci spo-ºahlivosÈ vysloven˘ch my‰lienok. MartinDanko zo spoloãnosti Penta Investments, ktor˘získal cenu t˘Ïdenníka Trend Top a titul„hovorca roka 2008“, kon‰tatuje: „U nás ajnovinárãinu, aj hovorcovstvo vykonávajú prevaÏneºudia, ktorí majú do tridsaÈ rokov. Zatiaºão v Amerike ãi na Západe je beÏné, Ïe napríkladserióznu politickú ‰ou moderujú ºudia,ktorí majú päÈdesiat rokov.“ (Pravda 19. 6.)Daniel Krajcer v TV Joj a Zlatica Pu‰károváv TV Markíza majú nepochybne predsalen ‰ir‰í rozhºad a cit pre zaujímavosÈ toho,ão sa a ako hovorí, v koneãnom dôsledku v‰aktieÏ zostávajú – a stále viac – verní trendomsvojich médií, takÏe aj ich diskusie sú skôr pokusomo zábavnú hru, neÏ o spoloãensky závaÏnéa dôleÏité tvrdenia. Pu‰kárová uÏ do-‰la aÏ do ‰tádia, v ktorom ignoruje nielensvoju osobnostnú integritu, ale aj zmysel prevkus, keì v závere takmer kaÏdej relácie si jusama zhodnotí a ocení ako „veºmi dobrú diskusiu“,ãím vychváli nielen jej dvoch úãastníkov,ale aj seba samotnú: „Diskusia bolanaozaj veºmi dynamická...“ (27. 4.), „Bola toveºmi zaujímavá diskusia...“ (18. 5.), „Diskusiabola vynikajúca... (1. 6.) alebo „Totobola naozaj zaujímavá diskusia...“ (8. 6.).Takúto pochvalu vysloví najãastej‰ie vtedy,keì sa hostia v priebehu dialógu dostanú dohádky charakteristickej skôr pre spomínanúkrãmu, neÏ pre seriózne diskusné ‰túdio, o akésa sprvu usilovali e‰te aj komerãné médiá, napríkladaj samotná TV Markíza, k˘m ju riadilPavol Rusko. Spoloãenská a aj politickáhodnota relácie „Na telo“ je ãím ìalej, t˘mobmedzenej‰ia.Fyzicky a ãasovo mimoriadne nároãná jeinvestigatívna Ïurnalistika. Novinárske vy‰etrovaniepoliticky pochybn˘ch a neraz ajtrestn˘ch ãinov, ktoré sa nejako viaÏu na politicképrostredie a priamo na politikov, sivyÏaduje, aby tak˘to publicista ovládal aspoÀniektoré kriminalistické techniky, aby ovládaltrestn˘ zákon, ale aj psychológiu ºudí z najodli‰nej‰iehospoloãenského a rodinného zázemia– a na mimoriadne vysokej úrovni ajtechnickú v˘stavbu reportáÏe, jej kompozíciu,ktorá plasticky odhalí pred ãitateºom alebo poslucháãomsled jednotliv˘ch ãinov, ich prípravui vykonanie, a aby súãasne dal priestorv‰etk˘m aktérom daného príbehu. Pritom salen veºmi zriedkavo stane, aby práve politiciocenili spoloãensk˘ v˘znam a dosah tohtotypu novinárskej produkcie. Podpredseda vládyDu‰an âaploviã je príjemnou v˘nimkou:„Investigatívni novinári pomáhajú odhaºovaÈkorupciu. Ja som za to vìaãn˘ a keì takéto informáciedostaneme, rie‰ime ich.“ (HN 17.6.)E‰te aspoÀ okrajovú pozornosÈ venujmerozhovorom. Tie totiÏ v niektor˘ch ãíslachúplne zaplavujú mienkotvorné denníky. Pritomto Ïánri ‰kála novinárskej profesionalityje naj‰ir‰ia, od dialógov, ktoré smerujú k podstatn˘mzápletkám a komplikáciám súvisiacims témou rozhovoru alebo s problémamivypl˘vajúcimi z praxe respondenta, ale ajodhaºujú mentálne a charakterové zázemie zaujímavejosobnosti, aÏ po najtrápnej‰ie povrchnéotázky novinára, ktoré len odráÏajú nejakúzväã‰a v‰eobecne známu realitu a neprekraãujúúroveÀ, s akou by sformuloval otázkyhociktor˘ uvaÏujúci stredo‰kolák. Kompetentnípredstavitelia redakcie sú pravdepodobnepresvedãení, Ïe rozhovor pripomínajúci uÏsvojou formou umelecké texty dramatické jezárukou vy‰‰ej zaujímavosti neÏ monologick˘ãlánok, hoci, samozrejme, je to zásadn˘omyl. Rozhovor si vyÏaduje rovnakú novinárskuzdatnosÈ ako hociktor˘ in˘ Ïáner, baobvykle aj väã‰iu, znásobenú prinajmen‰ompotrebou psychickej pripravenosti ÏurnalistukomunikovaÈ s in˘m ãlovekom, a najmä na-Àho pohotovo, vecne a rozumne reagovaÈ.Takisto zrejme mnohí publicisti sú presvedãení,Ïe rozhovor musí kaÏd˘ zvládnuÈ – uÏlen preto, Ïe v podstate kaÏd˘ ãlovek dennevedie desiatky dialógov a tak má v˘menunázorov v krvi. Rozhovor je krásny, ba aÏvzru‰ujúci Ïáner, ale má desiatky remeseln˘chpoÏiadaviek na toho, kto sa opováÏi cez dialógodkr˘vaÈ názory a postoje úplne rôznorod˘chºudí. O to sa povedzme v denníku Smeusilujú Tina âorná alebo Karol Sudor rozhovormi,ktoré sa najviac vymykajú Ïurnalistickejkonvenãnosti.Slovenskej Ïurnalistike viditeºne ch˘bastredná generácia, ktorá v in˘ch krajináchpredstavuje skupinu dozrievajúcich osobností.Veºmi mnohí mladí novinári totiÏprv neÏ stihnú dozrieÈ, podºahnú lukratívnymponukám staÈ sa povedzme hovorcamina ministerstvách alebo v miliardov˘chfirmách, a t˘m aj prestávajú byÈ autentick˘minovinármi. NemoÏno sa v‰akãudovaÈ súãasnému Ïalostnému stavu, akkvalitn˘ novinár dostane desatinu honorárualebo platu prezentátora primitívnej‰ou. Treba sa váÏne obávaÈ o spoloãenskúvyzretosÈ slovenského novinárstva a o ‰ancu,Ïe primeraná skupina novinárov zostanedôstojn˘m partnerom politick˘ch, aleaj umeleck˘ch ãi ‰portov˘ch osobností.Zdá sa, Ïe najväã‰ím ohrozením slovenskejtlaãe nie je ani tak internet – hoci iste aj ten–, ale stále väã‰í nedostatok Ïurnalistick˘chindividualít a autorít. Nevidno nikoho,kto by si nie zajtra, ale uÏ dnes s primeranouúrovÀou sadol do televíznych diskusn˘ch‰túdií, a nikoho, kto bude pozajtra,keì odídu Le‰ko, Schutz, Kotian, Dani‰alebo JavÛrek, písaÈ povedzme komentáretak, aby mali patriãn˘ re‰pekt aj u obãanov,aj u verejn˘ch ãiniteºov.Ernest Weidler,publicista66