G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Eanalytikmi, pretoÏe kaÏd˘ autor mal ambíciuvysloviÈ komplexné a originálne názory –, pozmene obsahu a formy tejto sobotnej polud-Àaj‰ej politickej relácie tento záujem poklesol,pretoÏe jej hlavní aktéri vniesli do nej buìmy‰lienkovo-názorovú prázdnotu, veºmi charakteristickúpre znaãnú ãasÈ sloven<strong>sk</strong>˘ch politikov,alebo prepiatu opatrnosÈ súvisiacu sich zaviazanosÈou svojmu straníckemu sekretariátua berúcu do ohºadu psychické zázemieich priaznivcov a voliãov. Publicisti-komentátoriboli oveºa slobodnej‰í.Nik sa nerozpakuje oznaãiÈ niektoré denníky– Pravda, Sme, Hospodár<strong>sk</strong>e noviny –za „mienkotvorné“. KaÏd˘ re‰pektuje takétopostavenie vyhranenej ãasti tlaãe a jej popredn˘chreprezentantov. Ale ak majú nimi byÈspomínané noviny a niektoré t˘Ïdenníky vcelku, musia nimi byÈ aj v jednotlivostiach, anajmä vo v˘konoch svojich najvyzretej‰íchnovinárov. A nimi sú – alebo by mali byÈ – naprvom mieste analytici, hoci – podãiarknime– naozaj nie sú jediní. V˘znamn˘ podiel nacharaktere dobr˘ch novín môÏu maÈ povedzmeÏurnalisti „vy‰etrovací“, ale aj kontaktovíalebo moderujúci. Nijaké presne stanovenépoÏiadavky v tomto smere nemajú zmysel,a najmä poãetnosÈ autorov alebo rôznorodosÈt˘chto <strong>sk</strong>upín nemusia byÈ zárukoucelkovej dokonalosti alebo ãitateº<strong>sk</strong>ej príÈa-Ïlivosti. Veºk˘ vplyv na kvalitatívne rozvrstveniea ãitateº<strong>sk</strong>˘ záujem má aj praktickásituácia jednak sloven<strong>sk</strong>ého novinárstva ajednak konkrétneho periodika. Ak ‰iroko ìalekonieto jediného Ïurnalistu, ktor˘ by dokázalviesÈ zmysluplné a odkr˘vajúce rozhovorya ktor˘ by dokázal respondenta priviesÈk otvoren˘m a názorovo vyhranen˘m vyjadreniam,tak v danej chvíli asi nebude rozumnéoãakávaÈ, Ïe rozhovory budú patriÈ k najreprezentatívnej‰ímzloÏkám <strong>sk</strong>úman˘ch novín.Súãasne treba zdôrazniÈ, Ïe kaÏd˘ mienkotvorn˘denník, ale aj t˘Ïdenník (Îurnál, T˘ÏdeÀ,Slovo), ba v˘nimoãne aj mesaãník (Extraplus), musí vynaloÏiÈ maximálne úsilie, abymal medzi svojimi intern˘mi ãi extern˘mi autormiaspoÀ dvoch-troch zrel˘ch a dôveryhodn˘chkomentátorov, ktorí dokáÏu zaujaÈ jadroãitateºov daného periodika. Inak sa mienkotvornosÈdenníka zaãne rozpl˘vaÈ do in˘chpolôh, povedzme zaãne prevaÏovaÈ – v súladeso zi<strong>sk</strong>ov˘mi záujmami majiteºov novín –prepiate mnoÏstvo praktick˘ch informáciívyslovene úÏitkového a podenkového charakteru,napríklad prehºad daní, obchodn˘ch organizácií,vysok˘ch ‰kôl, ba aj záhradkár<strong>sk</strong>ealebo zdravotnícke návody, ãím sa môÏesplniÈ násilná poÏiadavka na ist˘ poãet ãitateºov,ale spoloãen<strong>sk</strong>á hodnota a dôveryhodnosÈtakéhoto denníka zreteºne klesá. Takútotendenciu moÏno badaÈ v denníku Pravda.Majiteºom moÏno staãí k pocitu úspechu nákladnovín, ale z dlhodobej‰ieho hºadi<strong>sk</strong>adobrého mena novín je to viditeºn˘ ústup.Myslím, Ïe keby e‰te viac obmedzili aleboúplne zru‰ili priestor t˘m niekoºk˘m komentárov˘ma rozhovorov˘m publicistom, ktoríe‰te pí‰u a tvoria (Dani‰, Kopcsay, Jancura,Fekar Jenãíková), tak by pre podstatnú ãasÈ ãitateºovPravda úplne prestala byÈ Pravdou.Denník Sme sa zasa v posledn˘ch mesiacochusiluje rozkonáriÈ bázu, ktorú tvoriadvaja dlhoroãní kmeÀoví komentátori MariánLe‰ko a Peter Schutz (a popri nich aj ·tulajter),pomerne ‰irok˘m kruhom ìal‰ích aoãividne menej <strong>sk</strong>úsen˘ch analytikov, ãímv‰ak – keìÏe tí ponúkajú väã‰inou oveºa povrchnej‰iea menej originálne pohºady na rôzneaspekty reality – rozrieìujú názorov˘ náporna vedomie ãitateºa a najmä ho v˘raznezov‰edÀujú a zo‰edivujú. Pokiaº vieme, Le‰-ko a Schutz nemajú nijaké funkãné postaveniev redakcii denníka Sme, sú naplno komentátormi.V poslednom období predov‰etk˘m‰éfredaktor a jeho zástupcovia sa pravdepodobnedomnievajú, Ïe redakãné funkcie ichoprávÀujú alebo priamo nabádajú, aby sa zásadnevyjadrili k rôznym politick˘m a spoloãen<strong>sk</strong>˘msituáciám, a preto húfne vstupujú donázorovej rubriky. LenÏe funkcia nie je anitrocha zárukou, Ïe ich text prijme ãitateº akopodnet na vlastné uvaÏovanie, naopak, jehopovrchnosÈ a formálna ÈarbavosÈ zaradenímmedzi komentáre a glosy prinesie pocit rozãarovanostialebo dokonca aÏ zrady. Zaiste,mlad˘m novinárom treba daÈ priestor na hºadanievlastnej Ïurnalistickej tváre, formy a‰t˘lu, ale treba veºmi citlivo a premyslenenájsÈ miesto, kde tento typ tvorby nespochybnízákladné smerovanie denníka. Dôsledkomakejkoºvek nepremyslenosti alebo nekritickosti(a ãi e‰te presnej‰ie nesebakritickosti)manaÏérov denníka môÏe viesÈ k tomu, ÏeSme prestane byÈ denníkom intelektuálne nároãnej‰íchãitateºov, ako donedávna bol, apotom sa uÏ neobyãajne ÈaÏko bude redakciapokú‰aÈ obnoviÈ pôvodnú dôveru.Pritom Sme sa dlhodobo mohlo opieraÈ ostabilitu a kompetentnosÈ názorov˘ch ãlánkovspomínan˘ch dvoch osobností. Le‰ko predstavujevysok˘ ‰tandard faktograficky bezpeãnepodopret˘ch osobn˘ch úvah autora apreto zvlá‰È znepokojuje politické elity, leboz jeho pevn˘ch postojov sa len ÈaÏko dá vy-‰myknúÈ. Schutz je moÏno e‰te originálnej‰í,e‰te viac sa vyh˘ba schematick˘m úvahám ahodnoteniam, ale od samého zaãiatku svojejkomentátor<strong>sk</strong>ej praxe devalvuje svoje anal˘zyviditeºn˘m podceÀovaním formy, teda jazykového‰t˘lu svojich komentárov. Len jedenpríklad z poslednej doby. Formulácia„Otec deväÈroãného Jakuba, z vraÏdy ktoréhoje podozriv˘ sloven<strong>sk</strong>˘ pedofil...“ je ÈaÏkoospravedlniteºn˘m gramatick˘m nepodarkom.Nepochybne na prvom mieste je plnohodnotn˘rozbor nejakej situácie. A ten Schutzoviväã‰inou nemoÏno uprieÈ. Ale jeho pôsobivosÈ– ako to platí v akejkoºvek tvorivejoblasti, ktorá pouÏíva slovo – je v˘razneovplyvnená ‰tylisticky vysoko precizovan˘mspôsobom komunikácie s ãitateºom. ËaÏkopochopiÈ, preão intelektuálne zdatn˘ novinárãasto ignoruje formu svojej v˘povede.T˘Ïdenník Îurnál bazíruje na jedinom autorovikomentárov, ktor˘m je Peter JavÛrek.V tomto prípade dochádza k zaujímavémuúkazu. JavÛrek bol dlh‰í ãas komentátorom vdenníku Sme, kde sa popri Le‰kovi a Schutzoviãasto strácal v akejsi bezv˘raznosti. Dôveranovej redakcie a postavenie jedinéhoanalytika ho vytrhla z beÏnej postojovej konfekãnostia dala mu punc v˘razného posudzovateºadenn˘ch udalostí. NemoÏno povedaÈ,Ïe by uÏ priam vyrástol na unikátnu osobnosÈ,dozrievanie trvá dlh‰í ãas, ale na‰iel si správnupolohu pravidelného viac ãi menej prenikavéhooznaãovateºa a hodnotiteºa pozitívnycha negatívnych javov, ãím vytrháva t˘Ïdenníkz polohy v‰edného ãítania a najviac sapriãiÀuje o osobitosÈ obsahu kaÏdého ãísla.In˘ ojedinel˘ fenomén moÏno pozorovaÈ vãasopise T˘ÏdeÀ. Ten jednak na pravidelné,väã‰inou zhrnujúce komentáre pouÏíva dobrésluÏby Petra Schutza, jednak uverejÀuje obsahovooceneniahodné komentáre dvochtrochin˘ch autorov, ktorí v‰ak len zriedkavonieãím unikátnym vzru‰ia ãitateºa, keìÏe faktografickáopisnosÈ dominuje nad v˘nimoãn˘mialebo originálnymi my‰lienkami. Z beÏnejprodukcie sa v‰ak úplne vymykajú v úlohesvoj<strong>sk</strong>˘ch glos ãi aÏ komentárov pôsobiacevyhrotené editorialy ‰éfredaktora ·tefanaHríba. Práve tie sa totiÏ svojou expresívnos-Èou a nekompromisnosÈou stávajú pre mnoh˘chãitateºov strhujúcim záÏitkom, oveºaunikátnej‰ím neÏ ãlánky, ktoré majú oficiálnypunc anal˘z.MoÏno uzavrieÈ, Ïe komentáre a podobnéÏánre vlastne len vtedy spæÀajú svoje poslanie,keì zasahujú do politiky, keì sa ich zásluhoumnohé problematické javy z verejnéhoÏivota nekompromisne hodnotia a keì sado istej miery podieºajú na ich eliminácii (napríkladodstúpením alebo odvolaním pôvodcuzávaÏného negatívneho úkazu), a zase keìsa iné elementy – pozitívne – do politiky vracajú.Komentátori si nenárokujú podiel namoci, ale majú v˘znamnú spoluúãasÈ na spôsobejej uplatÀovania, na jej ústavnosti, na jejkvalifikovanosti a na jej spoloãen<strong>sk</strong>ej a obãian<strong>sk</strong>ejkorektnosti. Tam, kde konãí dosahobãanov, tam majú moÏnosÈ aspoÀ slovnezasiahnuÈ Ïurnalistickí analytici, ktorí predsalen majú – zväã‰a – ‰ir‰í rozhºad, viac vedomostía informácií a väã‰iu ‰tylistickú zdatnosÈneÏ radoví obãania. Je pravda, Ïe popredn˘chpolitikov – povedzme v parlamente –volia a teda vyberajú obãania, hoci sú pritomlimitovaní politick˘mi stranami, ktoré zostavujúkandidátky. LenÏe obdobne si obãaniavyberajú aj Ïurnalistov t˘m, Ïe si kupujú noviny,do ktor˘ch tí pí‰u, Ïe sledujú internetovéstránky s ich textami a ãasto aj reagujú nane, alebo Ïe pozerajú ãi poãúvajú tie relácie,na ktor˘ch sa podieºa ten ãi onen novinár.V˘nimoãne nepriaznivú pozíciu v sloven<strong>sk</strong>ejÏurnalistike uÏ dlh˘ ãas predstavuje väã-‰ina moderátorov televíznych di<strong>sk</strong>usií. Akby v takomto prípade politici – koaliãní ajopoziãní – zaujali spoloãné stanovi<strong>sk</strong>o a odmietliby prísÈ do nedeºnej di<strong>sk</strong>usie v STV, nikby nemal právo im to zazlievaÈ. Realizácia t˘chtodi<strong>sk</strong>usií zrejme nemá v Európe páru.Ak divák oãakáva, Ïe mu tieto relácie po<strong>sk</strong>ytnúnové informácie, nové postoje politikov kudalostiam, nové pohºady na problémové arozporuplné situácie, alebo Ïe di<strong>sk</strong>usia a dokoncaaj prudká polemika mu umoÏní vytvoriÈsi hlb‰í názor na základe viet, ktoré hostiavyslovia, tak musí byÈ väã‰inou veºmi <strong>sk</strong>laman˘.Nejde totiÏ v pravom slova zmysle odi<strong>sk</strong>usie zainteresovan˘ch politick˘ch ãinite-ºov, ale v popredí je systematické preru‰ovanieplynulého sledu v˘meny názorov moderátorom,ktor˘ hostí ‰kolácky núti, aby namiestodi<strong>sk</strong>usie medzi sebou odpovedali nasériu otázok, ktorú si pre nich on pripravil aako by naplnenie tohto scenára bolo pre publicistunezmeniteºn˘m príkazom, bez ohºaduna to, ãi pri jeho u<strong>sk</strong>utoãÀovaní neprekryjesvojím nekompromisn˘m postupom nieão65
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Ezaujímavé, ão sa chystá niektor˘ z úãastníkovk danej téme povedaÈ. Pritom si treba uvedomiÈ,Ïe dramaturgovia zrejme preto ku kaÏdejtéme poz˘vajú najmenej dvoch – a vÏdy straníckya ideologicky protichodn˘ch – hostí,aby práve k sporom medzi odli‰n˘mi názormimohlo dôjsÈ. K siln˘m podnetom sú moderátorihluchí – najdôleÏitej‰ie je „vyãerpaÈ“v‰etky vopred stanovené témy a nie to, nakoºkosa hostia vyjadrujú k podstate problémovalebo nakoºko chcú reagovaÈ na nieão, ãooponenti pred nimi vyslovili a ão môÏe byÈ prediváka najzaujímavej‰ie. Tak˘mto znetvorenímdi<strong>sk</strong>usie moderátor nedehonestuje lenseba samého, nespochybÀuje ão len základnéatribúty Ïivej publicistiky, ale súãasne dostávado postavenia mimo hry aj pozvan˘chhostí. Divák napokon ani uÏ nie je schopn˘odhadnúÈ, ãi bezv˘znamnosÈ alebo nedokonãenosÈv˘povedí jednotliv˘ch úãastníkov vypl˘vaz ich osobn˘ch daností, alebo z toho,Ïe najmä 30-roãn˘ moderátor Branislav Závod<strong>sk</strong>˘veºmi obmedzuje voºn˘ priebeh di<strong>sk</strong>usiea znemoÏÀuje hosÈom, aby naplno vyslovilito, ão povaÏujú za najpodstatnej‰ie v súvislostis preberanou témou. A keìÏe ãasto ideo Ïivotne dôleÏité témy, nedopovedané my-‰lienky – ãasto preru‰ené tesne pred vrcholn˘mbodom hosÈovej v˘povede – môÏu vyvolaÈnesprávne reakcie v divákoch a maÈteda <strong>sk</strong>resºujúci vplyv na verejnú mienku. Ztohto aspektu je to veºmi nebezpeãné.Ak v zahraniãn˘ch televíziách vidíme, Ïenároãné politické di<strong>sk</strong>usie vedú naj<strong>sk</strong>úsenej-‰í, ãasto celkom pre‰edivení Ïurnalisti (aleboÏurnalistky), na Sloven<strong>sk</strong>u to kompetentníãinitelia zverili úplne mlad˘m publicistom,ktor˘m zaruãene ch˘bajú profesionálne i Ïivotné<strong>sk</strong>úsenosti, a preto sa nemoÏno ãudovaÈ,Ïe v˘sledkom je trápna prázdnota so stopamipo krãmov˘ch ‰arvátkach. ObdivovaÈmoÏno len odvahu t˘chto nezrel˘ch Ïurnalistov,s ktorou si sadajú k mikrofónom, pred kamery,pred divákov a vedºa politikov, z ktor˘chpredsa len aspoÀ ãasÈ sú individuality so<strong>sk</strong>úsenosÈami a s primeranou autoritou. Kritickej‰ímladí Ïurnalisti sami cítia, Ïe tentotrend je demobilizujúci a spochybÀujúci spo-ºahlivosÈ vysloven˘ch my‰lienok. MartinDanko zo spoloãnosti Penta Investments, ktor˘zí<strong>sk</strong>al cenu t˘Ïdenníka Trend Top a titul„hovorca roka 2008“, kon‰tatuje: „U nás ajnovinárãinu, aj hovorcovstvo vykonávajú prevaÏneºudia, ktorí majú do tridsaÈ rokov. Zatiaºão v Amerike ãi na Západe je beÏné, Ïe napríkladserióznu politickú ‰ou moderujú ºudia,ktorí majú päÈdesiat rokov.“ (Pravda 19. 6.)Daniel Krajcer v TV Joj a Zlatica Pu‰károváv TV Markíza majú nepochybne predsalen ‰ir‰í rozhºad a cit pre zaujímavosÈ toho,ão sa a ako hovorí, v koneãnom dôsledku v‰aktieÏ zostávajú – a stále viac – verní trendomsvojich médií, takÏe aj ich di<strong>sk</strong>usie sú <strong>sk</strong>ôr pokusomo zábavnú hru, neÏ o spoloãen<strong>sk</strong>y závaÏnéa dôleÏité tvrdenia. Pu‰kárová uÏ do-‰la aÏ do ‰tádia, v ktorom ignoruje nielensvoju osobnostnú integritu, ale aj zmysel prevkus, keì v závere takmer kaÏdej relácie si jusama zhodnotí a ocení ako „veºmi dobrú di<strong>sk</strong>usiu“,ãím vychváli nielen jej dvoch úãastníkov,ale aj seba samotnú: „Di<strong>sk</strong>usia bolanaozaj veºmi dynamická...“ (27. 4.), „Bola toveºmi zaujímavá di<strong>sk</strong>usia...“ (18. 5.), „Di<strong>sk</strong>usiabola vynikajúca... (1. 6.) alebo „Totobola naozaj zaujímavá di<strong>sk</strong>usia...“ (8. 6.).Takúto pochvalu vysloví najãastej‰ie vtedy,keì sa hostia v priebehu dialógu dostanú dohádky charakteristickej <strong>sk</strong>ôr pre spomínanúkrãmu, neÏ pre seriózne di<strong>sk</strong>usné ‰túdio, o akésa sprvu usilovali e‰te aj komerãné médiá, napríkladaj samotná TV Markíza, k˘m ju riadilPavol Ru<strong>sk</strong>o. Spoloãen<strong>sk</strong>á a aj politickáhodnota relácie „Na telo“ je ãím ìalej, t˘mobmedzenej‰ia.Fyzicky a ãasovo mimoriadne nároãná jeinvestigatívna Ïurnalistika. Novinár<strong>sk</strong>e vy‰etrovaniepoliticky pochybn˘ch a neraz ajtrestn˘ch ãinov, ktoré sa nejako viaÏu na politicképrostredie a priamo na politikov, sivyÏaduje, aby tak˘to publicista ovládal aspoÀniektoré kriminalistické techniky, aby ovládaltrestn˘ zákon, ale aj psychológiu ºudí z najodli‰nej‰iehospoloãen<strong>sk</strong>ého a rodinného zázemia– a na mimoriadne vysokej úrovni ajtechnickú v˘stavbu reportáÏe, jej kompozíciu,ktorá plasticky odhalí pred ãitateºom alebo poslucháãomsled jednotliv˘ch ãinov, ich prípravui vykonanie, a aby súãasne dal priestorv‰etk˘m aktérom daného príbehu. Pritom salen veºmi zriedkavo stane, aby práve politiciocenili spoloãen<strong>sk</strong>˘ v˘znam a dosah tohtotypu novinár<strong>sk</strong>ej produkcie. Podpredseda vládyDu‰an âaploviã je príjemnou v˘nimkou:„Investigatívni novinári pomáhajú odhaºovaÈkorupciu. Ja som za to vìaãn˘ a keì takéto informáciedostaneme, rie‰ime ich.“ (HN 17.6.)E‰te aspoÀ okrajovú pozornosÈ venujmerozhovorom. Tie totiÏ v niektor˘ch ãíslachúplne zaplavujú mienkotvorné denníky. Pritomto Ïánri ‰kála novinár<strong>sk</strong>ej profesionalityje naj‰ir‰ia, od dialógov, ktoré smerujú k podstatn˘mzápletkám a komplikáciám súvisiacims témou rozhovoru alebo s problémamivypl˘vajúcimi z praxe respondenta, ale ajodhaºujú mentálne a charakterové zázemie zaujímavejosobnosti, aÏ po najtrápnej‰ie povrchnéotázky novinára, ktoré len odráÏajú nejakúzväã‰a v‰eobecne známu realitu a neprekraãujúúroveÀ, s akou by sformuloval otázkyhociktor˘ uvaÏujúci stredo‰kolák. Kompetentnípredstavitelia redakcie sú pravdepodobnepresvedãení, Ïe rozhovor pripomínajúci uÏsvojou formou umelecké texty dramatické jezárukou vy‰‰ej zaujímavosti neÏ monologick˘ãlánok, hoci, samozrejme, je to zásadn˘omyl. Rozhovor si vyÏaduje rovnakú novinár<strong>sk</strong>uzdatnosÈ ako hociktor˘ in˘ Ïáner, baobvykle aj väã‰iu, znásobenú prinajmen‰ompotrebou psychickej pripravenosti ÏurnalistukomunikovaÈ s in˘m ãlovekom, a najmä na-Àho pohotovo, vecne a rozumne reagovaÈ.Takisto zrejme mnohí publicisti sú presvedãení,Ïe rozhovor musí kaÏd˘ zvládnuÈ – uÏlen preto, Ïe v podstate kaÏd˘ ãlovek dennevedie desiatky dialógov a tak má v˘menunázorov v krvi. Rozhovor je krásny, ba aÏvzru‰ujúci Ïáner, ale má desiatky remeseln˘chpoÏiadaviek na toho, kto sa opováÏi cez dialógodkr˘vaÈ názory a postoje úplne rôznorod˘chºudí. O to sa povedzme v denníku Smeusilujú Tina âorná alebo Karol Sudor rozhovormi,ktoré sa najviac vymykajú Ïurnalistickejkonvenãnosti.Sloven<strong>sk</strong>ej Ïurnalistike viditeºne ch˘bastredná generácia, ktorá v in˘ch krajináchpredstavuje <strong>sk</strong>upinu dozrievajúcich osobností.Veºmi mnohí mladí novinári totiÏprv neÏ stihnú dozrieÈ, podºahnú lukratívnymponukám staÈ sa povedzme hovorcamina ministerstvách alebo v miliardov˘chfirmách, a t˘m aj prestávajú byÈ autentick˘minovinármi. NemoÏno sa v‰akãudovaÈ súãasnému Ïalostnému stavu, akkvalitn˘ novinár dostane desatinu honorárualebo platu prezentátora primitívnej‰ou. Treba sa váÏne obávaÈ o spoloãen<strong>sk</strong>úvyzretosÈ sloven<strong>sk</strong>ého novinárstva a o ‰ancu,Ïe primeraná <strong>sk</strong>upina novinárov zostanedôstojn˘m partnerom politick˘ch, aleaj umeleck˘ch ãi ‰portov˘ch osobností.Zdá sa, Ïe najväã‰ím ohrozením sloven<strong>sk</strong>ejtlaãe nie je ani tak internet – hoci iste aj ten–, ale stále väã‰í nedostatok Ïurnalistick˘chindividualít a autorít. Nevidno nikoho,kto by si nie zajtra, ale uÏ dnes s primeranouúrovÀou sadol do televíznych di<strong>sk</strong>usn˘ch‰túdií, a nikoho, kto bude pozajtra,keì odídu Le‰ko, Schutz, Kotian, Dani‰alebo JavÛrek, písaÈ povedzme komentáretak, aby mali patriãn˘ re‰pekt aj u obãanov,aj u verejn˘ch ãiniteºov.Ernest Weidler,publicista66