M I N I S T E R S T V O F I N A N C I ÍS Rspoloãnosti a zohºadÀovaÈ oprávnené záujmyobãanov, podnikateº<strong>sk</strong>ej sféry a verejnej správyvo vzÈahu k obãanom, ão si bezpodmieneãnevyÏaduje vytvorenie nov˘ch legislatívnychnástrojov s následnou úpravou uÏ jestvujúcicha nevyhovujúcich zákonov, dorie‰eniekompetencií, technicko-organizaãn˘ch a finanãn˘chzáleÏitostí, hierarchiu a spôsob riadenia,vzdelávanie a i.Základn˘ stav ste pomenovali. Aké strategickéciele stanovuje dokument Národnástratégia pre informaãnú bezpeãnosÈ v SR?Na zabezpeãenie a udrÏanie potrebnej úrovneinformaãnej bezpeãnosti stanovuje dokumenttri strategické ciele, ktor˘mi sú, po prvé,prevencia, t. j. zaistenie adekvátnej ochranynárodnej informaãnej a komunikaãnej infra-‰truktúry SR, aby sa v maximálnej moÏnejmiere predchádzalo bezpeãnostn˘m incidentom,po druhé, pripravenosÈ, t. j. zaistenieschopnosti efektívne reagovaÈ na bezpeãnostnéincidenty, minimalizovaÈ ich následky aminimalizovaÈ ãas potrebn˘ na obnovu ãinnostiinformaãn˘ch a komunikaãn˘ch systémovpo bezpeãnostn˘ch incidentoch a po tretie,udrÏateºnosÈ, t.j. dosiahnutie, udrÏiavaniea roz‰irovanie kompetencie Sloven<strong>sk</strong>a v oblastiinformaãnej bezpeãnosti.Budovanie povedomia a kompetentnosti vinformaãnej bezpeãnosti je v˘znamné ajpreto, Ïe veºa bezpeãnostn˘ch incidentovsúvisí s nedostatoãnou odbornou úrovÀoua znalosÈami správcov informaãn˘ch systémov,pouÏívateºov, ale aj riadiacich pracovníkovv oblasti informaãnej bezpeãnosti.Z uvedeného dôvodu treba zrejme rie-‰iÈ otázku kvalifikácie a vzdelávania…Vytváranie bezpeãného prostredia je úlohou‰tátu. ·tát musí vytváraÈ vhodné podmienkyspolupráce medzi v‰etk˘mi zúãastnen˘mistranami, ktor˘mi sú celá verejná správa plusakademick˘ a súkromn˘ sektor vrátane jednotlivcov.Ide predov‰etk˘m o tvorbu legislatívnehorámca, tvorbu ‰tandardov v oblasti informaãnejbezpeãnosti a koordináciu ich vydávania,vypracovávanie strategick˘ch dokumentov,metodick˘ch materiálov, stanoveniekompetencií, povinností a zodpovednosti.Zefektívnením riadenia informaãnej bezpeãnostije koordinácia ochrany aktív organizáciía zároveÀ vytvorenie efektívneho systémuich riadenia. DôleÏit˘m predpokladomje monitorovanie stavu bezpeãnosti, vyhodnocovaniea po<strong>sk</strong>ytovanie ‰tatistík bezpeãnostn˘chincidentov pre potreby v‰etk˘chcieºov˘ch <strong>sk</strong>upín.Zaistenie dostatoãnej ochrany ‰tátnej informaãneja komunikaãnej infra‰truktúry a informaãneja komunikaãnej infra‰truktúry podporujúcejkritickú infra‰truktúru ‰tátu, spoãívav tom, Ïe ‰tát ako vlastník informaãn˘ch a komunikaãn˘chsystémov je povinn˘ zabezpeãiÈich primeranú ochranu tak, aby ich naru-‰ením nevznikli ‰kody, resp. tieto ‰kody boliminimalizované. Ide predov‰etk˘m o systémyspadajúce do kritickej infra‰truktúry ‰tátu,zabezpeãujúcej chod ‰tátu, sluÏby v priemysle,v energetike, zdravotníctve a sociálnomzabezpeãení, doprave, bankovníctve apod.Národná a medzinárodná spolupráca znamenáaktívne sa zapájaÈ do ãinnosti kºúãov˘chmedzinárodn˘ch organizácií ENISA, OECD,CERT, ISO, NATO a pod. Na roz‰irovanie národnejkompetencie je treba analyzovaÈ kvalifikaãnépotreby SR v oblasti informaãnejbezpeãnosti, moÏnosti ‰kol<strong>sk</strong>ého a mimo-‰kol<strong>sk</strong>ého vzdelávania a zaviesÈ systém vzdelávania,podporiÈ v˘<strong>sk</strong>um a v˘voj zameran˘na problémy informaãnej bezpeãnosti a vyuÏiÈv˘sledky medzinárodnej spolupráce napodporu konkurencieschopnosti ekonomiky.Spomínali ste v‰ak, Ïe v súãasnosti neexistujev SR referenãné miesto, ktoré by obsahovalov‰etky relevantné informácie opredpisoch, produktoch a sluÏbách v oblastiinformaãnej bezpeãnosti a po<strong>sk</strong>ytovalokomplexné poraden<strong>sk</strong>é sluÏby a ani neexistujein‰titúcia, ktorá by po<strong>sk</strong>ytovalakvalifikovanú podporu pouÏívateºom informaãn˘chtechnológií pri rie‰ení následkovbezpeãnostn˘ch incidentov pri ichvzniku. âo sa bude robiÈ v tomto smere?V ãasovom horizonte do piatich rokovchceme vytvoriÈ národné stredi<strong>sk</strong>o pre rie‰eniepoãítaãov˘ch incidentov CSIRT.SK s v˘konn˘miprávomocami, ktoré budú obsahomnávrhu zákona o informaãnej bezpeãnosti. Vzávereãnej fáze organizaãného zabezpeãeniaodporúãame vytvoriÈ národnú in‰titúciu preinformaãnú bezpeãnosÈ – Národn˘ úrad preinformaãnú bezpeãnosÈ.Vytvorenie CSIRT.SK predstavuje vypracovanienávrhu organizaãného, personálneho,materiálno-technického a finanãného zabezpeãeniajednotky kontaktného miesta pre rie-‰enie incidentov a následné zriadenie ‰pecializovanejorganizácie pre rie‰enie problematikypoãítaãového zloãinu, vzájomnej spolupráce,v˘meny informácií a <strong>sk</strong>úseností navnútro‰tátnej úrovni s prepojením do celoeuróp<strong>sk</strong>ehopriestoru, ktor˘ má MF SR v súãasnostiuÏ vypracovan˘. Uvedenú <strong>sk</strong>utoãnosÈvnímajú aj medzinárodné organizácie zaoberajúcesa IT bezpeãnosÈou, ktoré v znaãnejmiere zdôrazÀovali fakt, Ïe nemajú v prípadeIT bezpeãnostn˘ch incidentov medzinárodnéhocharakteru koho kontaktovaÈ. Koordinácia‰tandardizaãnej ãinnosti predstavuje dorie‰eniekompetencií a zabezpeãenie koordinácietvorby a vydávania noriem a ‰tandardovv kºúãov˘ch organizáciách. Medzi ìal‰ie úlohypatria budovanie a roz‰irovanie poznania,medzinárodná spolupráca, vzdelávanie,tvorba legislatívy, vytvorenie príslu‰ného akãnéhoplánu úloh na obdobie do roku 2013,zjednotenie terminológie a ìal‰ie.Aké budú podºa vás pozitívne dôsledkyzv˘‰enia informaãnej bezpeãnosti v SR?Dopady zabezpeãovania informaãnej bezpeãnosti,okrem zniÏovania finanãn˘ch vplyvovbezpeãnostn˘ch incidentov, moÏno oãakávaÈz hºadi<strong>sk</strong>a dôveryhodnosti SR v zahraniãí,predov‰etk˘m pri zavádzaní elektronick˘chsluÏieb, elektronického obchodu, ako ajpri vytváraní podmienok pre obãanov a podnikateº<strong>sk</strong>ésubjekty. Znamená to ur˘chlenérie‰enie bezpeãnostn˘ch problémov, pochádzajúcichzo zdrojov na Sloven<strong>sk</strong>u, ako sú napríkladútoky na zahraniãné systémy z poãítaãovna Sloven<strong>sk</strong>u, ‰írenie nelegálneho obsahuzo SR a pod. Pozitívne dopady budú ajz pohºadu realizácie projektov spadajúcich dokategórií e-governmentu, e-healthu aleboe-businessu, ako aj zaistenie ochrany autor<strong>sk</strong>˘chpráv, sprístupnenie budúcich poÏiadaviekna produkty, ‰tandardizácia a ìal‰ie.49
V L Á D AS RÎijeme v ãasoch, ktoré priná‰ajú veºa nového, neoãakávaného, niekedy aÏ prekvapivého.V ãasoch technického pokroku, informatizácie ... no neraz aj zloÏit˘ch medziºud<strong>sk</strong>˘ch vzÈahov.Treba sa prispôsobovaÈ, kreovaÈ jednotlivé v˘nimoãné situácie a zvládaÈ kaÏdodenné, vôbec niejednoduché prekáÏky. Je ich naozaj dosÈ aj na Ministerstve vnútra SR. Aj keì ministerRóbert KALI≈ÁK rie‰i veºa neodkladn˘ch problémov, predsa len si na‰iel ãas na rozhovorpre Parlamentn˘ kuriér a redaktorku Annu Komovú.Minister ãinovfunguje u nás uÏ od septembra minuléhoroka a môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe sa veºmiosvedãil. Príslu‰n˘m orgánom po<strong>sk</strong>ytuje potrebnéinformácie ãi uÏ o nezvestn˘ch, hºadan˘chosobách alebo o ukradnut˘ch vozidlách,dokladoch, zbraniach. T˘mto umoÏÀujena‰im bezpeãnostn˘m orgánom monitorovaÈúdaje, ktoré boli zaradené do databázy vktoromkoºvek ãlen<strong>sk</strong>om ‰táte, ãím pomáhapri odhaºovaní trestnej ãinnosti v schengen<strong>sk</strong>ompriestore.Poãas vá‰ho pôsobenia v kresle ministravnútra na‰a krajina vstúpila do schengen<strong>sk</strong>éhopriestoru, preto sa najprv vráÈme kprelomovému roku 2007, ktor˘ iste vo vászanechal silné pocity z obrov<strong>sk</strong>ého pracovnéhonasadenia. âo bolo pre vás najzlo-Ïitej‰ie, ãoho ste sa obávali a ão vás naopakprekvapilo v dobrom?Rok 2007 bol <strong>sk</strong>utoãne z hºadi<strong>sk</strong>a prípravna vstup do Schengenu dynamick˘. E‰te najeho zaãiatku sme od na‰ich kolegov v zahraniãípoãúvali veºmi kritické hlasy na zl˘ stavpríprav, ktor˘ nám zanechali predchádzajúcegarnitúry. Museli sme vyvinúÈ maximálneúsilie, aby sme tento nelichotiv˘ stav zvrátilidoslova za niekoºko mesiacov. O to viacma te‰í, Ïe v priebehu roka zaãali postupneprichádzaÈ pozitívne hodnotiace správy acel˘ proces vyvrcholil úspe‰n˘m vstupomSloven<strong>sk</strong>a do schengen<strong>sk</strong>ého priestoru. Dokoncasme boli hodnotení ako jeden z najlep-‰ie pripraven˘ch nov˘ch ãlenov. Tento historick˘okamih potvrdil, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o sa stávare‰pektovanou krajinou v Európe a jehoobãania obãanmi Európ<strong>sk</strong>ej únie prvej kategórie.Podarilo sa vám zabezpeãiÈ voºn˘ pohybºudí z EÚ, aká je situácia v radoch migrantov,máte dostatoãné moÏnosti v bojiproti migrácii?Naìalej platí, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o je tranzitnou,nie cieºovou krajinou z pohºadu nelegálnejmigrácie. Po na‰om vstupe do SchengenumôÏeme povedaÈ, Ïe tlak na na‰e územie jeklesajúci, ão pripisujeme hlavne kvalitnémutechnickému zabezpeãeniu v˘chodnej hranice.Pozitívny trend v tejto oblasti potvrdzujúaj ‰tatistiky. Poãas prvého polroku 2008 bolopri nedovolenom prekroãení ‰tátnej hranicezadrÏan˘ch 523 nelegálnych migrantov a zarovnaké obdobie 2007 ich bolo aÏ 1637.KaÏdá zmena priná‰a so sebou nielen pozitíva,ale aj negatíva, otvorenie hranícnie je v˘nimkou. Organizovan˘ zloãin niesú uÏ u nás neznáme. Ako sa vám daríplniÈ si svoje úlohy v tomto smere?Otvorenie hraníc neprinieslo nárast trestnejãinnosti. Naopak, napriek mnoh˘m obavám,napríklad u na‰ich rakú<strong>sk</strong>ych susedovdokonca kriminalita v prvom polroku 2008poklesla a to o ‰esÈ percent na celo‰tátnejúrovni. Pokles bol zaznamenan˘ <strong>sk</strong>oro vov‰etk˘ch prihraniãn˘ch okresoch ako aj vov‰etk˘ch sídlach spolkov˘ch krajín.Osvedãil sa v tejto práci aj schengen<strong>sk</strong>˘ informaãn˘systém? Pri ak˘ch akciách hovyuÏívate?Schengen<strong>sk</strong>˘ informaãn˘ systém (SIS)Viete povedaÈ o koºko viac trestn˘ch ãinovsa objasnilo v porovnaní s minulosÈou právevìaka SIS?Takúto ‰tatistiku nevedieme, môÏeme alepovedaÈ, Ïe od 1. septembra 2008 do 1. júna2008 bolo v schengen<strong>sk</strong>om informaãnomsystéme zaznamenan˘ch 152 pozitívnych lustráciív rámci pátrania po osobách na základeeuróp<strong>sk</strong>ych zat˘kacích rozkazov vydan˘chsloven<strong>sk</strong>˘mi súdmi. A naopak, Sloven<strong>sk</strong>árepublika zaznamenala na svojomúzemí 71 pozitívnych lustrácií vo vzÈahu kÏiadostiam zo zahraniãia.Na základe t˘chto pozitívnych lustráciíbolo v koneãnom dôsledku vydan˘ch natrestné stíhanie, resp. na v˘kon trestu odÀatiaslobody do Sloven<strong>sk</strong>ej republiky 64 osôba naopak 50 osôb bolo vydan˘ch na trestnéstíhanie, resp. na v˘kon trestu odÀatia slobodyzo Sloven<strong>sk</strong>ej republiky do krajín schengen<strong>sk</strong>éhopriestoru.Vo va‰ej kompetencii je aj bezpeãnosÈ cestnejpremávky. Ako je to so zniÏovanímdopravn˘ch nehôd na Sloven<strong>sk</strong>u? ZniÏujesa poãet obetí?Poãas prvého polroka tohto roka moÏno vt˘chto ‰tatistikách pozorovaÈ koneãne pozitívnytrend, zníÏil sa poãet dopravn˘ch nehôd(z 34 282 na 33 021) a poãet usmrten˘ch (z353 na 264 ) oproti rovnanému obdobie minuléhoroku.Okrem kontroln˘ch akcií sme sa zaãali ajviac venovaÈ prevencii. S veºkou odozvou verejnostisa stretol projekt „VidieÈ a byÈ viden˘“,ktorého druhú etapu v súãasnosti pripravujeme.Okrem toho si veºa sºubujeme aj odnového cestného zákona, ktorého cieºom jezv˘‰iÈ bezpeãnosÈ a plynulosÈ cestnej premávky.Je asi kaÏdému jasné, Ïe poãet nehôd nadiaºniciach je men‰í ako na ostatn˘ch cestách,takÏe v˘stavba diaºnic je jedno z rie-‰ení, ale na druhej strane sú vodiãi, ktoríjazdia po cestách cez dediny napríklad aj50