V L Á D AS RPriznám sa, Ïe osobne som tejto forme veºminaklonen˘. Máme uÏ urãité <strong>sk</strong>úsenosti zniektor˘ch krajín V4, napríklad z âe<strong>sk</strong>ej republiky.V súãasnosti vyhodnocujeme tento systéma vyhodnocujeme zároveÀ moÏnú modifikáciujeho vyuÏitia v SR. V tejto súvislostiv‰ak nesmieme zabúdaÈ na to, Ïe vydávanieosobn˘ch dokladov, ãi uÏ OP, vodiã<strong>sk</strong>ého preukazu,pasu atì. je spojené s evidenciou obyvateºstvaa in˘mi evidenciami, ktoré z hºadi<strong>sk</strong>aboja proti terorizmu nemôÏu byÈ celkomodkryté. Nedramatizujeme, ale pri tvorbe systémovvydávania osobn˘ch dokladov musímemaÈ na pamäti aj tento nebezpeãn˘ fenomén 21.storoãia a moÏnosti a vplyvy na jeho elimináciu.Nerád by som o tom hovoril viac, pretoÏeotázky terorizmu a kontroly evidencií sú ove-ºa hlb‰ím problémom, ktor˘ si zaslúÏi osobitnúpozornosÈ a musí nám záleÏaÈ predov‰etk˘mna bezpeãnosti na‰ich obãanov.Neboli by doklady ºah‰ie sfal‰ovateºné?To je hypotetická otázka, pretoÏe dokladyvrátane obãian<strong>sk</strong>eho preukazu uÏ majú európ<strong>sk</strong>y‰tandard, majú ochranné kódy proti fal‰ovaniua v tejto súvislosti si dovolím povedaÈ, Ïeich sfal‰ovanie je veºmi ÈaÏké. Na druhej strane,z pohºadu fal‰ovateºa je jedno kto ich vydávaak sa fal‰ovateº rozhodne o ich zmenu, napodobeninua podobne. Fal‰ovateº si musí uvedomiÈ,Ïe práve ochranné kódy, ktoré sú nanov˘ch dokladoch, sú prostriedkom odlí‰eniafalzifikátu od originálu.Verejná správa je svojím spôsobom Ïiv˘ organizmusa preto si myslím, Ïe modernizáciaa reforma je stále aktuálna. Krok za krokomprichádzate k nov˘m poÏiadavkám,aké sú tie najbliωie?Ako som uÏ uviedol modernizácia verejnejsprávy je nekoneãn˘ proces, a preto bude aktuálnav kaÏdom období. Ak sa v‰ak p˘tate nareformu verejnej správy, to je oveºa Èaωia otázka.O reforme verejnej správy sa toho uÏ popísaloza necel˘ch dvadsaÈ rokov veºmi veºa.Ch˘ba v‰ak, podºa môjho názoru, prijatie spoloãnejdoktríny, ak˘m smerom sa reforma verejnejsprávy bude ìalej vyvíjaÈ bez ohºaduktorá koalícia je pri moci. Veì v‰etky politickéstrany vo svojich volebn˘ch programoch vsúvislosti s reformou verejnej správy hovoriao zlep‰ení sluÏieb obãanom, a to je to, ão bymalo spájaÈ v‰etky politické strany v súvislostis budúcimi reformami vo verejnej správe.Nedá mi v‰ak v tejto súvislosti polemizovaÈ otom, ãi doteraj‰ie reformy boli naozaj reformami.Z etymológie slova reforma, vo vzÈahu k verejnejspráve, vypl˘va kompletnosÈ zmeny formyod ústredného orgánu ‰tátnej správy aÏ poobec. Znamená to systémové zmeny na v‰etk˘chstupÀoch verejnej správy so zohºadnenímduálneho systému. Podºa môjho názoru,doteraz sa reformy t˘kali len ‰trukturálnychzmien na stupni okresu a kraja a zostal nevysporiadan˘ústredn˘ stupeÀ verejnej správy, t. j.ministerstvá ako ústredné orgány ‰tátnej správy,ktoré ostali v tejto súvislosti nereformované.To prinieslo so sebou aj v súãasnosti nedorie‰enévzÈahy medzi ‰tátom a samosprávnymikrajmi, ão v reálnom Ïivote priná‰a problémyv súvislosti s vyuÏitím fondov Európ<strong>sk</strong>ej únie,ale v základnom ponímaní aj pri plnení základn˘chfunkcií ‰tátu a ich kontrole vládou.Pokladám to, v súãasnosti za najváÏnej‰í problém,ktor˘ je potrebn˘ v budúcnosti rie‰iÈ,ako som naznaãil na stupni ústredn˘ch orgánov‰tátnej správy. Netajím sa t˘m, Ïe naznaãenérie‰enia sú obsahom anal˘zy súãasného stavuverejnej správy, ktorá bola pre tieto úãely spracovanésekciou verejnej správy Ministerstvavnútra SR e‰te v roku 2006.âo v‰etko je treba urobiÈ pre to, aby sa zrealizovaliva‰e návrhy na nové rie‰enia?MôÏem vám daÈ na to veºmi jednoduchú odpoveì.Re‰pektovaÈ v˘sledky anal˘zy, ktorejv˘stupy obsahujú odborné rie‰enia. Veì anal˘zasúãasného stavu verejnej správy bola predmetomrokovania vlády ale aj Národnej rady SRa myslím si, Ïe niet pochybností o odborn˘chzáveroch jej v˘stupov. Zostávajú nám dva rokyna to, aby sme aspoÀ základné závery dokázalizrealizovaÈ. âo sa t˘ka integrácie, sme schopníreálne do konca tohto kalendárneho rokupredloÏiÈ na legislatívny proces v‰etky potrebnépodklady po tom, ako koaliãná rada prijmetakéto rozhodnutie. Sme pripravení aj na rie‰enieostatn˘ch problémov, ktoré som naznaãil.Po stránke odbornej môÏem garantovaÈ, Ïe pracovnícisekcie verejnej správy sú schopní vnaznaãenom termíne naplniÈ ciele spojené smodernizáciou v tomto vládnom programe. Jev‰ak nevyhnutné, aby rezort Ministerstva vnútraSR venoval verejnej správe vyváÏenú pozornosÈtak, ako ju venuje polícii.Aké stanovi<strong>sk</strong>á vám dáva Rada Európy?Rozhodnutia a odporúãania Rady Európy súpre modernizáciu verejnej správy mimoriadnedôleÏité. Veì nesporne sú zjednocujúcim prvkommodernizácie verejnej správy v Európe.Pri tejto príleÏitosti by som sa veºmi rád pochválilt˘m, Ïe poãas predsedníctva SR vo V˘boreministrov Rady Európy bola Kongresom RadyEurópy veºmi pozitívne hodnotená pokraãujúcareforma verejnej správy na Sloven<strong>sk</strong>u. Na‰eambície do budúcnosti sme naznaãili na medzinárodnejkonferencii organizovanej na tému„Zlep‰enie správy na miestnej úrovni: nástrojea stratégia“, ktorá sa u<strong>sk</strong>utoãnila v aprílitohto roku v Pie‰Èanoch. Konferencie sa zúãastniliv˘znamní zástupcovia Rady Európy, jejv˘borov i Kongresu. Z ìakovn˘ch listov, ktorénám zaslal i generálny tajomník Rady Európy,Terry Davis, vypl˘va, Ïe na‰e smerovanieje správne a v tejto súvislosti sme vníman˘ako vysoko emancipovan˘ ‰tát Rady Európy.âo viac si môÏeme priaÈ?Záver: Poãas môjho doteraj‰ieho pôsobeniavo funkcii ‰tátneho tajomníka pre verejnú správu,môÏem zodpovedne povedaÈ, Ïe patrímemedzi tie ‰táty, ktoré v oblasti verejnej správyv rámci Európy dosiahli za krátky ãas veºmidobré v˘sledky. Sme partnermi akceptovan˘mi‰tátmi V4, ‰tátmi Rady Európy a ãoraz viacdávame najavo svoje názory o modernizácii verejnejsprávy. To je v‰ak vonkaj‰í pohºad. Vnútornesa nemôÏeme uspokojiÈ s v˘sledkami,ktoré sme dosiahli, pretoÏe ani zìaleka neobsahujúpotrebnú úroveÀ pre sluÏby obãanom.Poznáme problémy, ktoré nám dávajú v˘zvy,následne v‰ak bude treba nájsÈ prostriedky, abysa v˘zvy stali realizovateºn˘mi. AÏ vtedy mô-Ïeme nadobudnúÈ pocit, Ïe sme urobili pre obãanovSloven<strong>sk</strong>a v‰etko, ão bolo v na‰ich silách.53
L E T O M – S V E T O MSpoznávanie divov svetaCestovateº<strong>sk</strong>˘ záujem sa vo mne zobudil v‰tudent<strong>sk</strong>˘ch rokoch. Na zaãiatku bolo spoznávanieSloven<strong>sk</strong>a. PeÀazí veºa nebolo, staãilitúry po horách, pobyty pri jazerách. VÏdys priateºmi, v pohode a s bohatstvom záÏitkov.S odstupom dvadsiatich rokov sa otvorenímhraníc otvorili aj moÏnosti spoznávaÈ svet.Mal som to ‰Èastie, Ïe ako poslanec mest<strong>sk</strong>éhozastupiteºstva v Îiline, ne<strong>sk</strong>ôr ako zástupcaprednostu MÚ, potom ako viceprimátorsom precestoval takmer celú Európu aspoznal zblízka ãín<strong>sk</strong>u krajinu a kultúru. NuÏa v posledn˘ch rokoch zásluhou priateºovsom sa priblíÏil k divom sveta.V novom zozname, ktor˘ vlani odhlasovaliºudia prostredníctvom internetu, som si„odfajkol“ – Veºk˘ ãín<strong>sk</strong>y múr, rím<strong>sk</strong>e Koloseum,mexickú Pyramídu slnka a najnov-‰ie aj stratené mesto Inkov – Machu Picchu.Tohtoroãn˘m cieºom mal byÈ pôvodne Tibet.S priateºmi sme si v‰ak museli po známychudalostiach sadnúÈ znova a zmeniÈ itinerár.Zvolili sme inú exotiku. Machu Picchu– jeden z divov sveta. ·ikovn˘ priateº promptnezmanaÏoval celú cestu a nastali chvíleoãakávania. Prípravné rituály sú zvyãajnerovnaké – okrem potrebného pestrého obleãenia,hygienick˘ch potrieb, bedekra, fotoaparátualebo kamery e‰te zopár suvenírov napropagáciu Sloven<strong>sk</strong>a a zopár liekov. Aj tennበpovestn˘, ktor˘ úãinkuje proti rôznymbaktériám a infekciám. Dokonca s jeho názvomsme si nechali potlaãiÈ triãká, aby smesa jasne odlí‰ili od ostatn˘ch turistov. Nápadsa ujal, súdiac aspoÀ podºa reakcií na‰ichkrajanov.Na trase Îilina – LimaPreprava cez Atlantik nám zabrala cel˘deÀ. Najprv zo Îiliny do Viedne, odtiaº leteckydo Amsterdamu a nakoniec cel˘ poldeÀ aÏdo Limy. V lietadle si zvyknem po krátkomdi‰kurze s priateºmi zdriemnuÈ, takto cestaprebehne r˘chlej‰ie. DôleÏité pri toºk˘chvzdialenostiach je udrÏaÈ si veselého ducha.Na‰Èastie, v tomto smere sme v‰etci jednejkrvnej <strong>sk</strong>upiny. Vtip ãi veselá poznámka,príhoda rozosmeje a neodãerpáva, ale pridávaenergiu.Lima nás privítala slnkom a zväã‰a usmiatymiºuìmi. Aj na‰a sprievodkyÀa Alenkabola pohodov˘ ãlovek. Neviem, ãím to je, alepri tak˘ch ìalek˘ch cestách program plynieplynulo, akoby bez prekáÏok. A keì sa náhodounejaká vy<strong>sk</strong>ytne, sprievodca sa s krajanmidohovorí tak, Ïe zahraniãn˘ turista problémani nezaregistruje. V tomto smere väã-‰inu na‰ich podnikateºov s turizmom e‰teãaká dosÈ práce.Poãas dvanásÈdÀového pobytu v Peru smerie‰ili iba dve drobnosti. V prvom prípade jednémuz nás spôsobila nadmor<strong>sk</strong>á v˘‰ka ove-ºa vy‰‰ia ako nበpovestn˘ Gerlach ÈaÏkostis d˘chaním, preto zostal regenerovaÈ v hoteli.V druhom miestni indiáni, ktorí sa sÈahujús túÏbou po lep‰om Ïivote do miest a b˘vajúv slumoch, upozornili na svoj ÈaÏk˘osud zatarasením cesty <strong>sk</strong>alami a ak niektochcel pokraãovaÈ, tak mu auto po‰kodili hádzanímkameÀov. Nበautobus po chvíli vyjednávanianakoniec pustili. Uvedomili si,Ïe turisti z Európy im sotva pomôÏu.Aj taká príhoda dotvára kolorit krajiny.ªudia a Ïivot. To ma na potulkách svetom najviacfascinuje. Ako stavbára e‰te architektúraa pamiatky a ako milovníka prírody v‰etkyjej krásy. Peru ma oãarilo. Napriek bohatstvuzáÏitkov z âíny, Mexika, prakticky celejEurópy ponúklo pridanú hodnotu v mnoÏstveosobitostí. Spoznávali sme originálnukultúru Inkov, ale i jej zmie‰aninu s hispánstvom,starú, stredovekú i novú civilizáciu,potomkov indiánov, mulatov i ãist˘ch Peruáncov.A e‰te – tisíce turistov z celého sveta.Jeden z divov svetaMachu Picchu bol pre v‰etk˘ch t˘m magnetom,kvôli ktorému cestovali tisíce aj desaÈtisícekilometrov. Po ceste, v hoteloch, alei priamo na magickom mieste sme poãuli Japoncov,Austrálãanov, ale i Rusov, Ameriãanov,Arabov. O tri roky uplynie sto rokov, ãotento bohom zabudnut˘ kút objavil za pomocidomorodca havaj<strong>sk</strong>˘ rodák a americk˘profesor Hiram Bingham. Bol ‰okovan˘ objavomstar‰ej civilizácie v zarastenom kopciobklopenom dÏungºou. Dalo mu aj dosÈ námahypresvedãiÈ uãencov v USA, aby hobrali váÏne. Nakoniec National GeographicSociety a Yale University zozbierali potrebnédoláre a zafinancovali v˘pravu americk˘charcheológov a antropológov. Keì sa po nároãnomv˘stupe strm˘m kopcom zarasten˘mtropickou vegetáciou ocitli vo v˘‰ke 2 430 m,nazvali toto miesto Straten˘m mestom. MachuPicchu po keãuán<strong>sk</strong>y znamená Star˘vrch. Na‰a desaÈãlenná v˘prava spoznala jedenz divov sveta pohodlnej‰ím spôsobom.Ráno sme sa zobudili v <strong>sk</strong>romnom hoteli vmeste Arequipa a po raÀajkách nasadli do vlaku,ktor˘ sa vydal na ‰tvorhodinovú cestu druhounajvy‰‰ou Ïeleznicou na svete – najvy‰-‰í bod 4 200 m. Vy‰‰ie vedie uÏ iba tibet<strong>sk</strong>á,ktorou sme sa pôvodne zam˘‰ºali dostaÈ do tamoj‰íchnenapodobniteºn˘ch klá‰torn˘chmiest.54