clx. číslo - home.nextra.sk

· T Á T A P R Á V Oâl. 16 „KaÏd˘ obãan môÏe slobodne opú-‰ÈaÈ územie republiky a opäÈ sa tam vracaÈ,bez toho aby bol zbaven˘ svojich zákonn˘chpovinností.“Iné: Ústava Talianskej republiky z roku 2001v ãl. 48 sa dot˘ka zahraniãn˘ch Talianov,ktor˘m umoÏÀuje zvoliÈ spomedzi TalianovÏijúcich v zahraniãí 12 poslancov a 6 senátorov.Zákon o opatreniach v prospech talianskejmen‰iny v Slovinsku a Chorvátsku(2001).Na doplnenie uvádzame aj niektoré európskeneãlenské ‰táty EÚCHORVÁTSKONárodnostné zloÏenie: Chorváti (89,63%),Srbi (4,54%), Bosniaci(0,47%), Maìari(0,37%), Albánci (0,34%), Slovinci(0,30%), âesi (0,24%), Rómovia (0,21%),âiernohorci (0,11%) Slováci (0,11%), Macedónci(0,10%), ostatní (0,7%)Úradné jazyky: chorvátãinaÚstava: âlánok 10 chorvátskej ústavy (1991)ustanovuje, Ïe „ãastiam chorvátskeho národav ostatn˘ch ‰tátoch sa zaruãuje osobitnástarostlivosÈ a ochrana Chorvátskejrepubliky.“Iné: Zákon o Chorvátskej matici vysÈahovalcov(1990);V súlade so zákonom o voºbách majú národnostnémen‰iny zaruãené právo proporcionálnehozastúpenia v parlamente, vktorom majú vyhraden˘ch 7 kresiel (srbskámen‰ina 3, slovenská a ãeská men‰ina 1, talianskamen‰ina 1, maìarská men‰ina 1 aostatné národnosti 1). Od zaãiatku platnostitohto zákona v‰ak v kaÏdom volebnomobdobí aÏ do súãasnosti zastupujeSlovákov príslu‰ník ãeskej národnostnejmen‰iny.Zákon o pouÏívaní jazyka národnostn˘chmen‰ín na verejnosti( 2000);Zákon o v˘chove a vzdelávaní v jazyku etnick˘cha národnostn˘ch men‰ín;Zákon o národnostn˘ch men‰inách;Chorváti Ïijúci v zahraniãí majú volebnéprávo.MACEDÓNSKONárodnostné zloÏenie: Macedónci (64,2%),Albánci (25,2%), Turci (3,8%), Rómovia(2,7%), Srbi (1,8%)Úradné jazyky: macedónãina (hovorí Àou64,2% obyv.), albánãina (25,2% obyv.).Ústava: âlánok 49 macedónskej ústavy(1991) ustanovuje, Ïe: „Republika sa staráo postavenie a práva t˘ch osôb, ktorépatria k macedónskemu národu v susedn˘chkrajinách (... ), pomáha ich kultúrnemurozvoju a podporuje väzby s nimi.“NÓRSKONárodnostné zloÏenie: Nóri (89,5%), Laponci(5%), prisÈahovalci (5%), medzi niminajmä prisÈahovalci z b˘valej Juhoslávie25-tis., Dáni 21-tis., ·védi 20-tis., Ameriãania15-tis., Briti 13-tis., Pakistanci 12-tis.,Vietnamci 10-tis.Úradné jazyky: dva rovnocenné druhy nórãiny:bokmaal, ktorou hovorí 85% obyvateºstva,hlavne v Oslo a veºk˘ch mestáchjuÏného Nórska a nynorsk, star‰ia verzianórãiny, zaloÏená na západonórskych dialektoch,ktorá sa pouÏíva v západn˘ch a severn˘choblastiach NórskaIné: Zahraniãní krajania majú právo voliÈosobne na ZÚ.RUSKONárodnostné zloÏenie: Rusi (79,83%), Tatári(3,83%), Ukrajinci (2,03%), Ba‰kiri(1,15%), âuva‰i (1,13%), âeãeni (0,94%),Arméni (0,78%), Mordavci (0,58%), Avari(0,56%), Bielorusi (0,56%), Kazachovia(0,45%), Udmurti (0,44%), AzerbajdÏanci(0,43%), Marijci (0,42%), Nemci (0,41%),Kabardinci (0,36%), Osetinci (0,35%),Darginci (0,35%), Buriati (0,31%), Jakuti(0,31%), Kumovia (0,29%), Ingu‰ovia(0,28%), Lezgynci (0,28%), Komici(0,2%), Tuvinci (0,17%), Îidia (0,16%),Gruzínci (0,14%), Karaãajci (0,13%), Rómovia(0,13%), Kalmyci (0,12%), Moldavania(0,12%), Lakci (0,11%), Kórejci(0,1%), iní (2,67%).Úradné jazyky: ru‰tina, v jednotliv˘ch subjektochìal‰ieÚstava: ªudsk˘m právam a slobodám je venovanáosobitná ãasÈ( hlava 2). Obãan Ruskejfederácie nesmie byÈ vyhosten˘ z krajiny,alebo vydan˘ in˘m ‰tátom. Ruská federáciazaruãuje svojim obãanom ochranupoãas pobytu v zahraniãí.Iné: Federálny zákon o ‰tátnej politike Ruskejfederácie t˘kajúcej sa krajanov v zahraniãí(1999).·VAJâIARSKONárodnostné zloÏenie: ·vajãiari (79%), Taliani(4%), prisÈahovalci z b˘valej Juhoslávie(5%), Turci (1%),iní (11%)Úradné jazyky: nemãina, francúz‰tina, talianãina,(národn˘ jazyk rétorománãina)Ústava: Základn˘m zákonom, ktor˘ upravujepostavenie zahraniãn˘ch ·vajãiarovvoãi svojej vlasti, je ústava. Podºa nej „kaÏd˘·vajãiar môÏe ÏiÈ na ktoromkoºvek mieste.·tát je oprávnen˘ podporovaÈ vzÈahyzahraniãn˘ch ·vajãiarov k sebe a k vlasti,ako aj pomáhaÈ in‰titúciám, ktoré slúÏia tomutocieºu.“Iné: ·vajãiarska spolková rada prijala tietozákony:Spolkov˘ zákon o politick˘ch právach zahraniãn˘ch·vajãiarov (1991);Spolkov˘ zákon o dávkach sociálnej starostlivostipre zahraniãn˘ch ·vajãiarov(1973);Spolkov˘ zákon o podpore vzdelávaniamlad˘ch zahraniãn˘ch ·vajãiarov;Spolkov˘ zákon o starostlivosti o zahraniãn˘ch·vajãiarov.UKRAJINANárodnostné zloÏenie: Ukrajinci (77,8%),Rusi (17,3%), Rumuni a Moldavania(0,9%), Bielorusi (0,6%), Krymskí Tatári(0,5%), Bulhari (0,4%), Maìari (0,3%),Poliaci (0,3%), Îidia (0,2%), Arméni(0,2%), Gréci (0,2%), Tatári (0,2%), Rómovia(0,1%), AzerbajdÏanci (0,1%), Gruzínci(0,1%), Nemci (0,1%), Gagauzovia(0,1%), iní (0%, v ãom môÏeme poãítaÈ aj15-tis. Slovákov).Úradné jazyky: ukrajinãinaÚstava: âlánok 12 ukrajinskej ústavy (1996)ustanovuje, Ïe „Ukrajina sa stará o uspokojovanienárodnostn˘ch, kultúrnych a jazykov˘chpotrieb Ukrajincov b˘vajúcichza hranicami ‰tátu.“Ako vypl˘va z prehºadu, absentuje jednotn˘právny rámec, ktor˘ by ‰pecifickej‰ieupravoval predmet ná‰ho záujmu. Európsky‰tandard predstavujú jestvujúce normatívnemedzinárodné a medzinárodnopolitické dokumenty,ktoré garantujú ochranu a právapredmetn˘m osobám i skupinám len vo v‰eobecnejrovine.Napriek mnoh˘m spoloãn˘m znakom jestvujúaj zásadné rozdiely v prístupe a legislatívejednotliv˘ch ‰tátov. V mnoh˘ch ‰tátoch,ktoré tvoria súãasÈ jednotiaceho demokratickéhocelku, rastie napätie a nespokojnosÈ s postavenímjednotliv˘ch národov, národnostn˘chmen‰ín a ich príslu‰níkov. Niektoré ‰tátysa pridrÏiavajú centralistickej men‰inovejpolitiky, niektoré poskytujú svojim men‰inámurãitú ãasÈ autonómnych a samosprávnychprvkov, v niektor˘ch majú men‰iny takúsilnú pozíciu, Ïe ich úplné odtrhnutie ãi osamostatneniesa nedá v budúcnosti vylúãiÈ.Staronov˘m a doplÀujúcim fenoménom,ale i samostatn˘m problémom, sa stáva legálnei nelegálne prisÈahovalectvo v rámci súãasn˘chmigraãn˘ch pohybov obyvateºov ãlensk˘cha kandidátskych ‰tátov Európskej únie,ostatn˘ch európskych krajín a najmä neeurópskeprisÈahovalectvo.Nikto nevie, ktor˘m smerom sa bude uberaÈmen‰inová politika a prax v Európskejúnii. Faktom zostáva, Ïe nedostatoãná legislatívavedie k zvy‰ovaniu sociálneho a politickéhonapätia. Ukazuje sa, Ïe vnútornámigrácia v Európskej únii a prisÈahovalectvoz tretích krajín vyvoláva rastúcu diverzifikáciumultikulturizmu v Európe, ão v koneãnomdôsledku si bude vyÏadovaÈ svoju reprezentáciuna európskej úrovni.ÚãasÈ Slovenskej republiky na tvorbe arealizácii európskej politiky v tejto oblasti, sohºadom na svoje bohaté skúsenosti a legitímnea bytostné záujmy, by rozhodne nemala byÈpasívna a nemala by sa daÈ vmanévrovaÈ dopozície outsidera. SúãasÈou tak˘chto snáh bymalo byÈ aj vypracovanie a prijatie proaktívnej,dlhodobo cielenej a najmä odbornej koncepcie‰tátnej politiky vo vzÈahu k SlovákomÏijúcim v zahraniãí, ktorá stále ch˘ba.PhDr. Claude BaláÏpredseda obãianskeho zdruÏeniaNEZÁVISL¯CH EXPERTOV PRE OTÁZKYDEJÍN A ÎIVOTA ZAHRANIâN¯CHSLOVÁKOV69