N Á T OVzájomné zárukya stabilita vzÈahov„Organizácia severoatlantickej zmluvy – NATO – je ‰truktúra, ktorá umoÏÀuje uplatÀovaÈ ciele Aliancie.Ide o medzinárodnú organizáciu, v ktorej si ãlen<strong>sk</strong>é krajiny zachovávajú plnú suverenitu a nezávislosÈ“ (MO SR).Aj prostredníctvom vedúceho stálej delegácie SR pri NATO Franti‰kom KA·ICK¯M sa vytvárajú stabilné vzÈahymedzi krajinami. Viac sa dozviete z rozhovoru redaktorky Anny Komovej.V apríli 2008 sa konal summit NATO vBukure‰ti. Splnili sa oãakávania pre Sloven<strong>sk</strong>o?Aké máte v˘stupy, ktoré sa dot˘kajúva‰ej práce?Summity NATO sú vo v‰eobecnosti mimoriadnedôleÏité udalosti, keìÏe sú poãasnich prijímané strategické rozhodnutia, ktorémajú priamy vplyv na bezpeãnosÈ ãlen<strong>sk</strong>˘chkrajín NATO, a teda neraz aj na celkovú medzinárodnúbezpeãnosÈ. Inak to nebolo anipoãas ostatného summitu v Bukure‰ti, ktor˘sa do dejín okrem iného zapísal aj t˘m, Ïe bolão do rozsahu historicky najväã‰ím vrcholn˘malianãn˘m podujatím. Celkovo moÏno summitv Bukure‰ti oznaãiÈ za úspe‰n˘, nielen zpohºadu Aliancie, ale aj z pohºadu naplneniazahraniãnopolitick˘ch cieºov Sloven<strong>sk</strong>a. Rokovaniahláv ‰tátov a vlád dokázali schopnosÈspojencov dosiahnuÈ konsenzus aj v t˘ch najzloÏitej‰íchotázkach, ão vzhºadom na poãet26 nie je vÏdy jednoduché. Tu by som pripomenulunikátnu ãrtu Aliancie, Ïe v‰etky rozhodnutiasú prijímané na základe konsenzu, ãosi neraz vyÏaduje náleÏitú mieru trpezlivostia diplomatickej zruãnosti. Aktívna di<strong>sk</strong>usianajvy‰‰ích ‰tátnych predstaviteºov poãas summituje ìal‰ím dôkazom toho, Ïe NATO je primárnefórum pre transatlantické politické abezpeãnostné konzultácie. Viaceré rozhodnutiatotiÏ boli schválené aÏ priamo v Bukure‰ti.Z konkrétnych záverov summitu moÏnoz pohºadu SR za najdôleÏitej‰ie oznaãiÈ potvrdeniealianãnej politiky otvoren˘ch dverí.V tomto kontexte NATO rozhodlo o pozvaníAlbán<strong>sk</strong>a a Chorvát<strong>sk</strong>a; potvrdilo, Ïe Ukrajinaa Gruzín<strong>sk</strong>o sa v budúcnosti stanú súãas-Èou Aliancie a zaviazalo sa k posilneniu spolupráceso zvy‰n˘mi krajinami západnéhoBalkánu. Druh˘m mimoriadne dôleÏit˘m v˘sledkomsummitu bola mobilizácia medzinárodnéhospoloãenstva v Afganistane, kdeNATO v rámci operácie ISAF <strong>sk</strong>utoãne nemô-Ïe a ani nemá ambíciu robiÈ v‰etko, a preto vyz˘vaostatné medzinárodné organizácie prispieÈk celkovej stabilizácii Afganistanu. Vtomto duchu bol odsúhlasen˘ koncept „komplexn˘prístup“, ktor˘ ponúka deºbu prácemedzi jednotliv˘mi medzinárodn˘mi aktérmipoãas operácií.MôÏete hovoriÈ aj konkrétne o ‰peciálnej –sloven<strong>sk</strong>ej agende – ão bolo va‰ím záujmom?Zo sloven<strong>sk</strong>˘ch summitov˘ch agend moÏnospomenúÈ predov‰etk˘m na‰u principiálnupodporu alianãnej politike otvoren˘ch dverí,ktorú vnímame v kontexte roz‰irovania pásmastability a bezpeãnosti na európ<strong>sk</strong>om kontinente.Z tejto pozície sme vychádzali predsummitom i poãas neho, keì sme poãas formovaniaalianãn˘ch stanoví<strong>sk</strong> podporovaliroz‰írenie NATO o tri a‰pirant<strong>sk</strong>é krajiny západnéhoBalkánu a to Albán<strong>sk</strong>o, Chorvát<strong>sk</strong>oa Macedón<strong>sk</strong>o, vykonanie ìal‰ieho integraãnéhokroku pre Ukrajinu a Gruzín<strong>sk</strong>o a prehæbeniespolupráce medzi Alianciou a zvy‰n˘mitromi krajinami západného Balkánu, ktor˘misú Bosna a Hercegovina, âierna Hora aSrb<strong>sk</strong>o. Prijatie rozhodnutia o ìal‰om roz‰íreníAliancie smerom na západn˘ Balkán, regiónu,ktor˘ bol nielen v minulosti charakteristick˘latentn˘m napätím, je explicitn˘mpotvrdením <strong>sk</strong>utoãnosti, Ïe NATO netrpí únavouz roz‰irovania. Nepodarilo sa dosiahnuÈkonsenzus v otázke pozvania Macedón<strong>sk</strong>a, aleako som uÏ povedal, NATO je zväzkom 26‰tátov. Pevne verím, Ïe v dohºadnom ãase sapodarí nájsÈ rie‰enie v otázke názvu krajiny aMacedón<strong>sk</strong>o dostane pozvánku. ëal‰ie závery,t˘kajúce sa prehæbenia spolupráce sozvy‰n˘mi krajinami západného Balkánu súpotvrdením v˘znamu, ktor˘ NATO pripisujetomuto regiónu a plne kore‰pondujú so zahraniãnopolitick˘mizáujmami SR. Aj keì sa napokonnepodarilo dosiahnuÈ zhodu v otázkeudelenia Akãného plánu ãlenstva pre Ukrajinua Gruzín<strong>sk</strong>o ako ìal‰ieho integraãnéhokroku, vyslané politické posolstvo o tom, Ïeobe krajiny sa raz stanú ãlenmi Aliancie, jekºúãové. S oboma krajinami bolo zaãaté obdobie„intenzívneho angaÏovania“ a teraz jepredov‰etk˘m na Kyjeve a Tbilisi, aby boli naplnenéich euroatlantické ambície. SR je samozrejmeaj naìalej pripravená po<strong>sk</strong>ytovaÈpomoc pri reformách.Ak˘ má a bude maÈ vplyv podºa vás roz‰irovanieAliancie na NATO?Myslím si, Ïe kaÏdé doteraj‰ie kolo roz‰íreniaAliancie malo svoje charakteristickéãrty, osobitné pozadie dané rôznym ãasom,medzinárodn˘mi súvislosÈami, ako aj ‰pecifick˘migeografick˘mi a in˘mi parametramivstupujúcich krajín. T˘m zároveÀ priniesloNATO aj rôznu mieru nov˘ch pozitív a zároveÀaj v˘ziev. Samozrejme, Ïe v NATO, kdeje základom di<strong>sk</strong>usie a v‰etk˘ch rozhodovacíchprocesov princíp konsenzu, prijatie nov˘chãlenov vÏdy prispieva k istému prehæbeniu‰truktúry vnútorného dialógu. Je prirodzené,Ïe kaÏd˘ spojenec vrátane Sloven<strong>sk</strong>a presadzujev kaÏdej konkrétnej oblasti alianãnéhopôsobenia svoje národné záujmy, ktoré sav‰ak vÏdy snaÏí podriadiÈ celku a dosiahnutiuspoloãn˘ch cieºov. Som presvedãen˘, Ïetak tomu bude aj po teraj‰om roz‰írení, ktoréje charakteristické aj istou symbolikou.Staãí si spomenúÈ, Ïe v regióne Balkánu, ktoréhosa t˘ka teraj‰ie kolo roz‰írenia a kdeväã‰ina krajín uÏ deklarovala záujem o ãlenstvov NATO, e‰te pred pár rokmi prebiehalakrvavá vojna. Prijatie Albán<strong>sk</strong>a a Chorvát<strong>sk</strong>aa dúfajme, Ïe v blízkej perspektíve ajMacedón<strong>sk</strong>a, prinesie pre Alianciu ako pridanúhodnotu aj ich priame <strong>sk</strong>úsenosti a osobitnúexpertízu vypl˘vajúcu objektívne z ichgeografického postavenia a úãasti na zloÏit˘chprocesoch prebiehajúcich v regióne západ-33
N Á T Oného Balkánu. Sloven<strong>sk</strong>o po cel˘ ãas dôslednepodporovalo integráciu uveden˘ch krajíndo NATO, po<strong>sk</strong>ytovalo im svoju expertnúpomoc a <strong>sk</strong>úsenosti z prístupového procesu.T˘m viac nás te‰í, Ïe Tirana a Záhreb podpisomprístupov˘ch protokolov 9. 7. 2008 vstúpilido finálnej fázy a napæÀajú tak jednu zosvojich deklarovan˘ch zahraniãno-politick˘chpriorít. Som presvedãen˘, Ïe tento v˘vojje prospe‰n˘ pre západn˘ Balkán ako celok,Alianciu a samozrejme aj Sloven<strong>sk</strong>o.âo je stredobodom záujmu pri roz‰irovaníNATO?Oblasti, na ktoré Aliancia kladie dôraz vprocese svojho roz‰irovania sú stanovené vplatn˘ch a verejne dostupn˘ch dokumentochNATO napríklad ·túdie o roz‰irovaní prijatejv roku 1995, dokumentoch t˘kajúcich sa jednotliv˘chúrovní partner<strong>sk</strong>ej spolupráce sNATO ako napríklad Intenzifikovaného dialógu,Individuálneho partner<strong>sk</strong>ého akãnéhoplánu alebo Akãného plánu pre ãlenstvo. Vov‰eobecnosti v‰ak základn˘m záujmomNATO je, aby roz‰irovanie prehæbilo bezpeãnosÈnielen v‰etk˘ch spojencov, ale celéhoeuro-atlantického regiónu a napomáhalo stabilizáciidemokratického v˘voja v kandidát<strong>sk</strong>ychkrajinách. Tento hlavn˘ cieº sa AlianciasnaÏí presadzovaÈ prostredníctvom viacer˘chkonkrétnych aktivít vo vzÈahu ku kandidátomna ãlenstvo zameran˘ch na povzbudzovaniea podporu demokratick˘ch reforiemvrátane obãian<strong>sk</strong>ej a demokratickej kontrolyozbrojen˘ch síl, prehlbovanie spolupráce,konzultácií a budovanie konsenzu pri hºadanírie‰ení, ako aj podporu rozvoja dobr˘ch sused<strong>sk</strong>˘chvzÈahov. ëalej je to budovanie spoloãnejobrany a zvy‰ovanie transparentnostiv obrannom a vojen<strong>sk</strong>om plánovaní, spojeneckézdieºanie rovnak˘ch demokratick˘ch hodnôt,budovanie právneho ‰tátu a samozrejmenapomáhanie rie‰enia bezpeãnostn˘ch krízprostredníctvom úãasti na mierov˘ch operáciáchu<strong>sk</strong>utoãÀovan˘ch pod egidou OSN aleboOBSE. Teraj‰ie kolo roz‰irovania sa t˘karegiónu západného Balkánu. Tu medzi hlavnédlhodobé politické ciele NATO patrí predov‰etk˘mudrÏanie resp. posilnenie v˘vojasmerom k budovaniu ‰tandardn˘ch demokratick˘ch‰tátov, u<strong>sk</strong>utoãÀovaniu zloÏit˘ch reforiema integrácii do Aliancie. Je zrejmé, Ïepotvrdená politika otvoren˘ch dverí Aliancienaìalej patrí medzi hlavné motivaãné faktoryv tomto smere v perspektíve pre v‰etky krajiny,ktoré deklarujú ako svoj cieº ãlenstvo vNATO.T˘m, Ïe sa Kosovo stalo samostatn˘m ‰tátom,nastali pre Alianciu a ãlen<strong>sk</strong>é krajinyaj zmeny v legislatíve a stratégii misieKFOR. Ak˘ to má vplyv na Sloven<strong>sk</strong>o?Vzhºadom na to, Ïe región západného Balkánupatrí medzi priority zahraniãnej politikySR, sloven<strong>sk</strong>á diplomacia venuje aj témeKosova na pôde NATO osobitnú pozornosÈ.Malá poznámka na spresnenie va‰ej otázky -Kosovo sa z ná‰ho pohºadu nestalo samostatn˘m‰tátom, keìÏe Sloven<strong>sk</strong>o neuznalo aktdeklarácie o nezávislosti Kosova. Priãom zadôleÏitú povaÏujem <strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe na pôdeAliancie nie sme jediná krajina s touto pozíciou.Pre nás je preto v tomto kontexte principiálnedôleÏité, Ïe NATO konsenzuálne aotvorene deklarovalo svoju nestrannosÈ a nezaujatosÈv otázke statusu Kosova a nemáambíciu vstupovaÈ do politickej di<strong>sk</strong>usie natúto tému. Jednoducho Aliancia má definovanésvoje poslanie a záujmy v inej oblasti a touje predov‰etk˘m obrana jej ãlenov pred existujúcimiprípadne vznikajúcimi bezpeãnostn˘mihrozbami. V tomto kontexte aj alianãnáoperácia v Kosove plní presne stanoven˘ cieºa úlohy definované rezolúciou BR OSN1244/1999, ktorá je z pohºadu NATO základn˘mdokumentom, ist˘m fundamentom stanovujúcimmandát pre jednotky KFOR. Tátopozícia je stále platná, sú s Àou stotoÏnení v‰etcispojenci a bola potvrdená vo viacer˘chalianãn˘ch dokumentoch, naposledy v deklaráciiz aprílového summitu NATO v Bukure‰-ti. Predmetná rezolúcia OSN hovorí veºmijasne o tom, ão a ako má a môÏe KFOR v KosoverobiÈ, aké sú „mantinely“ a právomocijednotiek. V tejto súvislosti aj vzhºadom na posledn˘v˘voj v regióne, bolo u nás prijaté politickérozhodnutie, v súlade s ktor˘m sa príslu‰níciná‰ho kontingentu v KFOR nebudúpodieºaÈ na Ïiadnych ãinnostiach, ktoré bymohli byÈ interpretované ako moÏné aj nepriameuznanie nezávislého Kosova. O tomto na-‰om stanovi<strong>sk</strong>u, s ktor˘m nie sme na pôdeAliancie osamotení, boli formálne oboznámenív‰etci spojenci.OvplyvÀuje stabilizaãná misia ISAF vzÈahyvnútri Aliancie?Áno, nepochybne. KaÏdá operácia a misia,ktorú aliancia u<strong>sk</strong>utoãÀuje, ovplyvÀuje vzÈahyvo vnútri Aliancie, ãi uÏ je to ISAF, KFOR,ìal‰ie operácie na Balkáne, ãi v Stredomorí.Ak chceme vyhodnotiÈ vplyv ISAF, je potrebnétúto otázku vidieÈ v historickej súvislostiod roku 2001. Po útokoch 11. septembra 2001NATO navrhlo pomoc USA v súlade s ãlánkom5 Washington<strong>sk</strong>ej zmluvy, ão bolo prejavomjednoty, súdrÏnosti a solidarity ãlenovaliancie. NATO prijalo ‰pecifické opatreniav rámci boja proti terorizmu. Tieto opatreniaokrem iného zahrÀovali rozmiestnenieprvkov námorn˘ch síl NATO vo v˘chodnomStredomorí na demon‰trovanie prítomnostiNATO. Táto operácia – Active Endeavour –formálne zaãala 26. októbra 2001, i keì patrolovaniev rámci kampane proti terorizmuzaãalo uÏ 6. októbra 2001. Táto operácia trvádoteraz a okrem NATO sa v nej zúãastÀujúnámorné sily Ukrajiny, donedávna tieÏ silyRu<strong>sk</strong>a. Na druh˘ deÀ, 7. októbra 2001 sa zaãalaprotiteroristická operácia Enduring Freedomv Afganistane, vedená spoãiatku USA aVeºkou Britániou, kde sa postupne zapájaliìal‰ie ‰táty koalície, vrátane ne<strong>sk</strong>or‰ieho zapojeniaSR. Cieºom tejto operácie na územíAfganistanu bolo zniãiÈ Al-Káidu a odstrániÈreÏim Talibanu od moci v Afganistane, ktor˘podporoval útoãi<strong>sk</strong>á pre teroristov. V roku2002 bola pod mandátom OSN otvorená druháoperácia medzinárodného spoloãenstva vAfganistane – International Security AssistanceForce (ISAF). Pôvodne bola operácia ISAFzameraná na zaistenie bezpeãnosti Kábulu aokolia a podporu novej doãasnej vlády. Vnasledujúcom roku 2003 NATO prevzalo vedenietejto operácie. Postupne BR OSN predlÏovalaa roz‰irovala mandát ISAF na celkovústabilizáciu a rekon‰trukciu krajiny tak,aby sa Afganistan stal prosperujúcou krajinou,ktorá bude sama ÏiÈ v mieri, nebude predstavovaÈhrozbu pre susedov a ani pre svetov˘mier. Postupne sa operácia ISAF rozrastala na‰ir‰ie územie a na jeseÀ 2006 NATO prevzaloformálne zodpovednosÈ za kontrolu celéhoúzemia Afganistanu. Je treba v‰ak pripomenúÈ,Ïe i‰lo o formálne prevzatie kontroly,pretoÏe e‰te znaãná ãasÈ územia bola v rukáchopoziãn˘ch militantn˘ch síl. V priebehuìal‰ích dvoch rokoch sa ukázalo, Ïe situáciav Afganistane je oveºa zloÏitej‰ia, neÏ saoãakávalo. Je potrebné uviesÈ, Ïe problematikaAfganistanu je do znaãnej miery spojenás v˘vojom v Pakistane, pretoÏe niektoréoblasti tejto krajiny nie sú kontrolovanéústrednou vládou a stali sa útoãi<strong>sk</strong>om preopoziãné militantné sily, ktoré z tohto územiapodnikajú cezhraniãné bojové akcie. Samotn˘Afganistan je krajinou v mnoh˘ch smerochveºmi zaostalou s existenciou stredovekéhokmeÀového a rodového zriadenia, ch˘ba potrebnáinfra‰truktúra, neexistujú tu ‰tandardnériadiace a správne in‰titúcie. NATO a ìal-‰ie krajiny zapojené do ISAF krajiny, ale i ìal-‰í aktéri medzinárodného spoloãenstva ãi uÏOSN, EÚ, G8, Svetová banka alebo donoridospeli k názoru, Ïe v Afganistane sa nedá situáciarie‰iÈ v˘hradne vojen<strong>sk</strong>ou cestou, aleje potrebn˘ komplexn˘, vojen<strong>sk</strong>o-civiln˘ prístup.Okrem zaistenia bezpeãnosti je potrebnév Afganistane zaistiÈ rekon‰trukciu a obnovuinfra‰truktúry, ale predov‰etk˘m budovaÈvlastné afgan<strong>sk</strong>é kapacity. Afganci musiabyÈ schopní sami prevziaÈ zodpovednosÈ zasvoju bezpeãnosÈ a preto je potrebná pomocpri v˘stavbe afgan<strong>sk</strong>˘ch národn˘ch bezpeãnostn˘chsíl, ale aj za riadenie a spravovaniespoloãnosti v podobe vybudovania ‰tandardn˘chin‰titúcií, zodpovednosÈ za rozvoj ekonomikya za boj proti tak˘m ne‰várom, akoje nelegálne pestovanie a obchod s narkotikami,korupcia a zloãinnosÈ. V tomto proceseNATO sa snaÏí urobiÈ maximum, vrátanebudovania a rekon‰trukcie krajiny napríkladprostredníctvom provinãn˘ch rekon‰trukãn˘chtímov. Mnohé krajiny vidia, Ïe v procesestabilizácie a obnovy Afganistanu musíhraÈ hlavné slovo afgan<strong>sk</strong>á strana – centrálnavláda a provinãné vlády, regionálne amiestne in‰titúcie. V˘znamn˘m krokom preìal‰ie smerovanie v˘voja v Afganistane bolozasadnutie samitu NATO v Bukure‰ti, kde sau<strong>sk</strong>utoãnil aj tzv. samit o Afganistane za úãastiprezidenta Karzaia, generálneho tajomníkaOSN Ban-Ki-Moona a ìal‰ích vysok˘chaktérov. Z iniciatívy NATO bola prijatá Strategickávízia pre Afganistan a Komplexn˘strategick˘ politicko-vojen<strong>sk</strong>˘ plán pre Afganistan,ako v˘raz dlhodobého záväzku medzinárodnéhospoloãenstva a komplexného prístupupri obnove a rekon‰trukcii Afganistanu.DôleÏité je, Ïe k tejto strategickej vízii sapridal aj samotn˘ prezident Karzai. Nasledujúcimkrokom bola ParíÏ<strong>sk</strong>a konferencia o Afganistane12. júna 2008, ktorá rie‰ila najmäcivilnú dimenziu obnovy a rozvoja krajiny doìal‰ích rokov na báze dohody o Afganistanea potvrdila novoprijatú národnú stratégiu rozvojaAfganistanu. Tu je potrebné pripomenúÈ,Ïe konferencia priniesla ìal‰ie záväzky prispievateºova donorov na pomoc Afganistanuv hodnote 20 miliárd USD. Aliancia aspojenci taktieÏ uvítali rozhodnutie vlády SRa NR SR o roz‰írení na‰ej úãasti v operácii34
Change language