clx. číslo - home.nextra.sk

D I A L Ó G Y O A& E Wtike praktík Meãiarovej vlády a zdá sa, Ïe tí voliãito mysleli úprimne. Na rozdiel od lídrovstrany.A keby ste sa vy dostali do nejakého rozporus manÏelkou, dokázali by ste na druh˘deÀ prísÈ a povedaÈ: Prepáã, Ïe som to a topovedal... Nebolo to správne.Obãas sa to stane, ale musím povedaÈ, Ïe mito ide veºmi ÈaÏko.A preão nám to ide tak ÈaÏko?Neviem. Asi preto, lebo ãlovek nerád sebaz nieãoho obviÀuje. Ja to robím tak, Ïe keì nieãonekomentujem, uÏ t˘m vlastne priznávam,Ïe áno, je to tak, ako hovorí moja manÏelka,teda ako mi to ona vyãíta. Za normálnychokolností by som s Àou sa hádal alebo by soms Àou polemizoval, ale keì cítim, Ïe nemámpravdu, tak som ticho. Málokedy sa v‰ak stane,Ïe aktívne poviem: Áno, mበpravdu. Javlastne t˘m priznávam, Ïe má pravdu, keì sÀou nepolemizujem a keì jej nechám poslednéslovo. A moÏno tak je to aj s politikmi, Ïekeì politici nieão veºmi nenapádajú, tak tí‰kopriznávajú, Ïe asi je to tak, ako hovorí ich protivník.Veºa ch˘b sa dialo a deje v cirkevnom prostredí,kde to zvlá‰È bije do oãí, lebo tam sapredpokladá morálna principiálnosÈ aschopnosÈ pokánia. Myslíte si, Ïe práve precirkvi, pre ich vysok˘ch ãiniteºov, pápeÏov,biskupov alebo kardinálov by malo byÈ samozrejmosÈou,Ïe po kaÏdej chybe, keì saodhalí, vystúpia verejne a ospravedlnia sa?V prípade cirkvi asi by to bolo dosÈ Ïiaduce,lebo vlastne autorita cirkvi naozaj stojí lenna morálnom princípe. UznávaÈ cirkev, ktoráje nemorálna alebo ktorú si neváÏime, sa jednoduchonedá, lebo to by znamenalo ustúpiÈ odprincípov. Pritom postavenie cirkvi vo vzÈahuk jednotlivcovi nie je zo zákona dané, nikto nieje povinn˘ veriÈ, a ak deklaruje, Ïe je veriaci,tak hlavne asi vo vzÈahu k Bohu a aÏ v druhomrade aj k cirkvi. Pokiaº teda chce maÈ cirkev nejakúmorálnu autoritu, tak si ju môÏe vydobyÈnie mocou a nejak˘mi zákonmi, ale len svojouprirodzenou autoritou. V tomto je spoloãenskáúloha cirkvi v nieãom podobná postaveniupovedzme prezidenta, a to najmä v krajinách,ako je napríklad aj na‰a, kde sú prezidentoveprávomoci veºmi malé, ale má veºkú ‰ancubyÈ morálnou autoritou a ovplyvÀovaÈ dianiev ‰táte a medzi ºuìmi svojou morálnou silou.Cirkev by mala veºmi úzkostlivo dbaÈ na svojupovesÈ. âi sa to deje, to uÏ je na zváÏenie.Pred niekoºk˘mi storoãiami vznikli silnépohyby, ktoré vyplynuli podºa mÀa z toho,Ïe pápeÏsk˘ reÏim rímsko-katolíckej cirkviignoroval kritické postoje veºmi odli‰n˘chosobností, ktoré chceli do duchovného ÏivotapriniesÈ viac principiálnosti a spirituálnehoobrodenia, ão v‰ak väã‰inou vyvolalo voVatikáne nekompromisn˘ odpor. A aj v˘sledkyt˘chto snáh boli veºmi rozmanité.Majstra Jana Husa upálili v Kostnici. Nemeck˘mních Martin Luther zverejnil voWittenbergu svojich 95 téz a tak vyvolalveºké stredoveké politicko-náboÏenské protipápeÏskéhnutie. V 16. storoãí sa zaradilmedzi vedúce osobnosti reformácie v nemeckejãasti ·vajãiarska Ulrich Zwingli apopri Àom pribliÏne v tom istom obdobíJán Kalvín, ktor˘ sa narodil síce vo Francúzsku,ale svoju reformáciu tieÏ realizovalnajmä vo ·vajãiarsku. Nebola by v cirkváchpotrebná moÏno nejaká nová reformácia?Lebo od, ão ja viem, 16. storoãia takétoveºké pohyby akosi utíchli, nijaké reformáciesa uÏ neodohrali, nanajv˘‰ sem-tamvzniknú nejaké sekty.Ako by to prakticky vyzeralo? Tak, ako zaLuthera, Ïe istá ãasÈ by odi‰la a väã‰ia by zostala?TakÏe zase by sa len rozbíjala cirkev.Nemyslím si, Ïe by to nejako upevnilo postaveniecirkvi, zase by sa len náboÏenstvá zbytoãnetrie‰tili. Nezdá sa mi, Ïe toto je cesta. Samozrejme,problém cirkvi dnes je v tom, Ïemoderní ºudia nie sú na Àu viazaní nejak˘mi zákonmiako niekedy v 15. storoãí, v ãasoch, keìprakticky zo zákona sa nedalo byÈ ateistom,lebo to hádam v tom ãase bol aj trestn˘ ãin, zaktor˘ sa upaºovalo. A tak v t˘ch ãasoch, keì cirkevmala postavenie nie na základe morálnehokreditu, ale v podstate na základe zákona amoci, do‰lo k veºkému úpadku mravnosti a naozajcirkev sa moÏno doteraz z t˘ch rán, ktorévznikli, ja neviem, v 15. storoãí, alebo za FilipaII. Habsburského, keì aj inkvizícia bola vnajväã‰om rozkvete, nevylízala. T˘m, Ïe sicirkev bola istá svojím postavením a t˘m, Ïeje prakticky neobviniteºná, keìÏe aj kaÏdé rozhodnutiepanovníkov muselo byÈ vlastne odobrenéautoritou cirkvi, nemala ani dôvod bojovaÈo dôveru ºudí, lebo si to svoje postavenievedela vynútiÈ násilím, a to asi bola obrovskáchyba, keìÏe cirkev sa správala v rozporeso svojim poslaním. Nezabudnime, Ïe poslanímcirkvi je naozaj ‰íriÈ dobro a jej sila je vmravnej autorite a v tom, Ïe kaÏd˘ farár by malbyÈ prirodzen˘m vzorom pre ºudí vo svojejfarnosti. A pokiaº to tak nie je, pokiaº farári Ïilinemorálnym Ïivotom a kradli a vraÏdili, akodokonca aj niektorí pápeÏi, najmä z rodu Borgiovcov,tak taká cirkev pochopiteºne stratilau ºudí autoritu. ªudia sa formálne správali tak,Ïe ju uznávajú, ale v skutoãnosti ju neakceptovali.Nieão podobné sme zaÏili my tu za komunizmu:formálne sa málokto búril, bolo lenpár ºudí, ktorí sa verejne búrili, ale veºká ãasÈpopulácie Ïila v takom pasívnom odpore, Ïesme si o komunistickej strane mysleli svoje, vrodinnom kruhu sme to aj povedali, ale niktonerobil nejaké veºmi búrlivé demon‰trácie protireÏimu, aÏ na malé v˘nimky. A takisto to bolovlastne aj s cirkvou: v stredoveku stratila morálnuautoritu, ale zostala jej politická a ãastoaj ‰tátna moc a ako keby na nové pomery nereagovalaa nesnaÏila sa získaÈ prirodzenú autorituzasa späÈ. Boli nejaké malé kroky, ale bolidosÈ smie‰ne, ako asi pred desiatimi rokmi, keìcirkev uznala, Ïe Zem je guºatá. Je pekné, Ïeto priznala, ale je smie‰ne, Ïe to priznala preddesiatimi rokmi, keì uÏ ºudia chodili po Mesiacia obleteli niekoºkokrát zemeguºu, preto-Ïe e‰te len krátko predt˘m – asi 20 rokov predt˘m uznaním – katolícka cirkev odmietala fakt,Ïe Zem je guºatá.K˘m pôvodné KDH na ãele s Pavlom Hru-‰ovsk˘m stále ide akoby v dotyku s katolíckoucirkvou, ako vnímate z tohto hºadiskaspoloãensko-názorové zaradenie ‰tyroch odídencovz KDH na ãele s Vladimírom Palkom?Nemohli by oni vniesÈ nieão reformátorskéani nie do cirkvi, ale do spoloãenskéhozázemia ºudí, ktorí chcú veriÈ bez ohºaduna cirkevné doktríny a organizaãné záväzky?Nebola by to aj pre nich jediná nádej,Ïe by sa mohli uplatniÈ a uchytiÈ ako politici,keby spojili svoje politické princípy st˘mi pekn˘mi prvkami, ktoré tvoria najsilnej‰iepodhubie cirkevnej ideológie a ktorésa majú nielen hlásaÈ, ale aj realizovaÈ?Pokiaº ja viem, táto strana, ktorá, myslím,e‰te ani len nevznikla, veì len teraz zbierajúpodpisy, e‰te menej chce ako KDH nejakopriamo byÈ ak˘mkoºvek hovorcom cirkvi, alebobyÈ stotoÏÀovaná s cirkvou, a asi to ani nieje moÏné, lebo ani Vladimír Palko, ani Franti-‰ek Miklo‰ko, ani nikto z nich nie je na nejakomcirkevnom poste. Oni sú veriaci ako radovíãlenovia cirkvi, takÏe sa v tomto zmyslemôÏu, dajme tomu, niekde sÈaÏovaÈ, keì sa imnieão nepáãi, ale nie sú cirkevní hodnostári,ktorí by mali, mohli alebo aj chceli nejak˘mspôsobom zasahovaÈ do konania a rozhodnutícirkevnej hierarchie, a asi ani do nej nezasahujú.Nemal by ich Ïivotn˘, ale aj politick˘ postojvypl˘vaÈ síce zo základn˘ch postulátov kres-Èanskej vierouky, ale na druhej strane byÈoveºa slobodnej‰í? Poviem vám príklad:mohli by presadzovaÈ alebo propagovaÈuvoºnenie vzÈahu cirkvi k povinnému kÀazskémucelibátu, ktor˘ sa mi zdá byÈ v˘sledkomvyslovene cirkevnej agendy, keìÏe saneopiera o niã, ão by zlep‰ovalo sluÏbu Bohu.Je síce pravda, Ïe JeÏi‰ Kristus nebol Ïenat˘,ale to e‰te samo o sebe nemôÏe byÈ dôvodomceloÏivotného odriekania sa manÏelskéhozväzku kÀazmi, lebo ani iné kresÈanskécirkvi túto povinnosÈ neberú ako dogmu adovoºujú svojim kÀazom sa ÏeniÈ.Ja si nemyslím, Ïe je úlohou ktor˘chkoºvekslovensk˘ch politikov zasahovaÈ do choducirkvi – ãi katolíckej, ãi akejkoºvek. Oni môÏuako ãlenovia katolíckeho spoloãenstva vyjadriÈpri stretnutí s t˘m ãi on˘m cirkevn˘m hodnostáromsvoju spokojnosÈ alebo nespokojnosÈ,ale asi nie je úlohou ani slovensk˘ch, ani maìarsk˘ch,ani nijak˘ch politikov, aby mudrovalia zasahovali do chodu cirkvi. Súhlasímv‰ak s vami v tom, Ïe moÏno naozaj dospeladoba, aby pápeÏ zvolal zase nejak˘ koncil,ktor˘ by sa pracovne mohol volaÈ „Cirkev v 21.storoãí“, kde by sa nanovo zadefinovali niektorénáboÏenské, cirkevné alebo duchovné pojmy.Ale to je úloha hlavy katolíckej cirkvi ajeho spolupracovníkov, teda aj vrátane slovensk˘chbiskupov a kardinálov, a napokon aj veriacich,keì to berieme tak demokraticky vtom zmysle, Ïe kaÏd˘ katolík má právo sa ktomu v‰etkému vyjadriÈ. Ale my ako luterániuÏ nemôÏeme do toho zasahovaÈ. My si prezmenu môÏeme robiÈ poriadky v na‰ej cirkvi.K vá‰mu návrhu pre Vatikán, aby usporiadalkoncil o novom postavení cirkvi v tomtostoroãí, dodám len tak mimochodom, ÏeEvanjelická bohoslovecká fakulta v Bratislaveusporiadala koncom mája zaujímavúkonferenciu s témou „Na‰a identita v ãasochzmien – hodnoty, ktoré nás nesú“, priãomtoto podujatie bolo prípravou celosvetovejkonferencie, ktorá sa má uskutoãniÈ na Slovenskuv septembri. TakÏe predsa len sa aju nás nieão v duchovnom Ïivote deje. Ale aksa opäÈ vrátime k Palkovi a jeho spoloãní-60