clx. číslo - home.nextra.sk

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Eanalytikmi, pretoÏe kaÏd˘ autor mal ambíciuvysloviÈ komplexné a originálne názory –, pozmene obsahu a formy tejto sobotnej polud-Àaj‰ej politickej relácie tento záujem poklesol,pretoÏe jej hlavní aktéri vniesli do nej buìmy‰lienkovo-názorovú prázdnotu, veºmi charakteristickúpre znaãnú ãasÈ slovensk˘ch politikov,alebo prepiatu opatrnosÈ súvisiacu sich zaviazanosÈou svojmu straníckemu sekretariátua berúcu do ohºadu psychické zázemieich priaznivcov a voliãov. Publicisti-komentátoriboli oveºa slobodnej‰í.Nik sa nerozpakuje oznaãiÈ niektoré denníky– Pravda, Sme, Hospodárske noviny –za „mienkotvorné“. KaÏd˘ re‰pektuje takétopostavenie vyhranenej ãasti tlaãe a jej popredn˘chreprezentantov. Ale ak majú nimi byÈspomínané noviny a niektoré t˘Ïdenníky vcelku, musia nimi byÈ aj v jednotlivostiach, anajmä vo v˘konoch svojich najvyzretej‰íchnovinárov. A nimi sú – alebo by mali byÈ – naprvom mieste analytici, hoci – podãiarknime– naozaj nie sú jediní. V˘znamn˘ podiel nacharaktere dobr˘ch novín môÏu maÈ povedzmeÏurnalisti „vy‰etrovací“, ale aj kontaktovíalebo moderujúci. Nijaké presne stanovenépoÏiadavky v tomto smere nemajú zmysel,a najmä poãetnosÈ autorov alebo rôznorodosÈt˘chto skupín nemusia byÈ zárukoucelkovej dokonalosti alebo ãitateºskej príÈa-Ïlivosti. Veºk˘ vplyv na kvalitatívne rozvrstveniea ãitateºsk˘ záujem má aj praktickásituácia jednak slovenského novinárstva ajednak konkrétneho periodika. Ak ‰iroko ìalekonieto jediného Ïurnalistu, ktor˘ by dokázalviesÈ zmysluplné a odkr˘vajúce rozhovorya ktor˘ by dokázal respondenta priviesÈk otvoren˘m a názorovo vyhranen˘m vyjadreniam,tak v danej chvíli asi nebude rozumnéoãakávaÈ, Ïe rozhovory budú patriÈ k najreprezentatívnej‰ímzloÏkám skúman˘ch novín.Súãasne treba zdôrazniÈ, Ïe kaÏd˘ mienkotvorn˘denník, ale aj t˘Ïdenník (Îurnál, T˘ÏdeÀ,Slovo), ba v˘nimoãne aj mesaãník (Extraplus), musí vynaloÏiÈ maximálne úsilie, abymal medzi svojimi intern˘mi ãi extern˘mi autormiaspoÀ dvoch-troch zrel˘ch a dôveryhodn˘chkomentátorov, ktorí dokáÏu zaujaÈ jadroãitateºov daného periodika. Inak sa mienkotvornosÈdenníka zaãne rozpl˘vaÈ do in˘chpolôh, povedzme zaãne prevaÏovaÈ – v súladeso ziskov˘mi záujmami majiteºov novín –prepiate mnoÏstvo praktick˘ch informáciívyslovene úÏitkového a podenkového charakteru,napríklad prehºad daní, obchodn˘ch organizácií,vysok˘ch ‰kôl, ba aj záhradkárskealebo zdravotnícke návody, ãím sa môÏesplniÈ násilná poÏiadavka na ist˘ poãet ãitateºov,ale spoloãenská hodnota a dôveryhodnosÈtakéhoto denníka zreteºne klesá. Takútotendenciu moÏno badaÈ v denníku Pravda.Majiteºom moÏno staãí k pocitu úspechu nákladnovín, ale z dlhodobej‰ieho hºadiskadobrého mena novín je to viditeºn˘ ústup.Myslím, Ïe keby e‰te viac obmedzili aleboúplne zru‰ili priestor t˘m niekoºk˘m komentárov˘ma rozhovorov˘m publicistom, ktoríe‰te pí‰u a tvoria (Dani‰, Kopcsay, Jancura,Fekar Jenãíková), tak by pre podstatnú ãasÈ ãitateºovPravda úplne prestala byÈ Pravdou.Denník Sme sa zasa v posledn˘ch mesiacochusiluje rozkonáriÈ bázu, ktorú tvoriadvaja dlhoroãní kmeÀoví komentátori MariánLe‰ko a Peter Schutz (a popri nich aj ·tulajter),pomerne ‰irok˘m kruhom ìal‰ích aoãividne menej skúsen˘ch analytikov, ãímv‰ak – keìÏe tí ponúkajú väã‰inou oveºa povrchnej‰iea menej originálne pohºady na rôzneaspekty reality – rozrieìujú názorov˘ náporna vedomie ãitateºa a najmä ho v˘raznezov‰edÀujú a zo‰edivujú. Pokiaº vieme, Le‰-ko a Schutz nemajú nijaké funkãné postaveniev redakcii denníka Sme, sú naplno komentátormi.V poslednom období predov‰etk˘m‰éfredaktor a jeho zástupcovia sa pravdepodobnedomnievajú, Ïe redakãné funkcie ichoprávÀujú alebo priamo nabádajú, aby sa zásadnevyjadrili k rôznym politick˘m a spoloãensk˘msituáciám, a preto húfne vstupujú donázorovej rubriky. LenÏe funkcia nie je anitrocha zárukou, Ïe ich text prijme ãitateº akopodnet na vlastné uvaÏovanie, naopak, jehopovrchnosÈ a formálna ÈarbavosÈ zaradenímmedzi komentáre a glosy prinesie pocit rozãarovanostialebo dokonca aÏ zrady. Zaiste,mlad˘m novinárom treba daÈ priestor na hºadanievlastnej Ïurnalistickej tváre, formy a‰t˘lu, ale treba veºmi citlivo a premyslenenájsÈ miesto, kde tento typ tvorby nespochybnízákladné smerovanie denníka. Dôsledkomakejkoºvek nepremyslenosti alebo nekritickosti(a ãi e‰te presnej‰ie nesebakritickosti)manaÏérov denníka môÏe viesÈ k tomu, ÏeSme prestane byÈ denníkom intelektuálne nároãnej‰íchãitateºov, ako donedávna bol, apotom sa uÏ neobyãajne ÈaÏko bude redakciapokú‰aÈ obnoviÈ pôvodnú dôveru.Pritom Sme sa dlhodobo mohlo opieraÈ ostabilitu a kompetentnosÈ názorov˘ch ãlánkovspomínan˘ch dvoch osobností. Le‰ko predstavujevysok˘ ‰tandard faktograficky bezpeãnepodopret˘ch osobn˘ch úvah autora apreto zvlá‰È znepokojuje politické elity, leboz jeho pevn˘ch postojov sa len ÈaÏko dá vy-‰myknúÈ. Schutz je moÏno e‰te originálnej‰í,e‰te viac sa vyh˘ba schematick˘m úvahám ahodnoteniam, ale od samého zaãiatku svojejkomentátorskej praxe devalvuje svoje anal˘zyviditeºn˘m podceÀovaním formy, teda jazykového‰t˘lu svojich komentárov. Len jedenpríklad z poslednej doby. Formulácia„Otec deväÈroãného Jakuba, z vraÏdy ktoréhoje podozriv˘ slovensk˘ pedofil...“ je ÈaÏkoospravedlniteºn˘m gramatick˘m nepodarkom.Nepochybne na prvom mieste je plnohodnotn˘rozbor nejakej situácie. A ten Schutzoviväã‰inou nemoÏno uprieÈ. Ale jeho pôsobivosÈ– ako to platí v akejkoºvek tvorivejoblasti, ktorá pouÏíva slovo – je v˘razneovplyvnená ‰tylisticky vysoko precizovan˘mspôsobom komunikácie s ãitateºom. ËaÏkopochopiÈ, preão intelektuálne zdatn˘ novinárãasto ignoruje formu svojej v˘povede.T˘Ïdenník Îurnál bazíruje na jedinom autorovikomentárov, ktor˘m je Peter JavÛrek.V tomto prípade dochádza k zaujímavémuúkazu. JavÛrek bol dlh‰í ãas komentátorom vdenníku Sme, kde sa popri Le‰kovi a Schutzoviãasto strácal v akejsi bezv˘raznosti. Dôveranovej redakcie a postavenie jedinéhoanalytika ho vytrhla z beÏnej postojovej konfekãnostia dala mu punc v˘razného posudzovateºadenn˘ch udalostí. NemoÏno povedaÈ,Ïe by uÏ priam vyrástol na unikátnu osobnosÈ,dozrievanie trvá dlh‰í ãas, ale na‰iel si správnupolohu pravidelného viac ãi menej prenikavéhooznaãovateºa a hodnotiteºa pozitívnycha negatívnych javov, ãím vytrháva t˘Ïdenníkz polohy v‰edného ãítania a najviac sapriãiÀuje o osobitosÈ obsahu kaÏdého ãísla.In˘ ojedinel˘ fenomén moÏno pozorovaÈ vãasopise T˘ÏdeÀ. Ten jednak na pravidelné,väã‰inou zhrnujúce komentáre pouÏíva dobrésluÏby Petra Schutza, jednak uverejÀuje obsahovooceneniahodné komentáre dvochtrochin˘ch autorov, ktorí v‰ak len zriedkavonieãím unikátnym vzru‰ia ãitateºa, keìÏe faktografickáopisnosÈ dominuje nad v˘nimoãn˘mialebo originálnymi my‰lienkami. Z beÏnejprodukcie sa v‰ak úplne vymykajú v úlohesvojsk˘ch glos ãi aÏ komentárov pôsobiacevyhrotené editorialy ‰éfredaktora ·tefanaHríba. Práve tie sa totiÏ svojou expresívnos-Èou a nekompromisnosÈou stávajú pre mnoh˘chãitateºov strhujúcim záÏitkom, oveºaunikátnej‰ím neÏ ãlánky, ktoré majú oficiálnypunc anal˘z.MoÏno uzavrieÈ, Ïe komentáre a podobnéÏánre vlastne len vtedy spæÀajú svoje poslanie,keì zasahujú do politiky, keì sa ich zásluhoumnohé problematické javy z verejnéhoÏivota nekompromisne hodnotia a keì sado istej miery podieºajú na ich eliminácii (napríkladodstúpením alebo odvolaním pôvodcuzávaÏného negatívneho úkazu), a zase keìsa iné elementy – pozitívne – do politiky vracajú.Komentátori si nenárokujú podiel namoci, ale majú v˘znamnú spoluúãasÈ na spôsobejej uplatÀovania, na jej ústavnosti, na jejkvalifikovanosti a na jej spoloãenskej a obãianskejkorektnosti. Tam, kde konãí dosahobãanov, tam majú moÏnosÈ aspoÀ slovnezasiahnuÈ Ïurnalistickí analytici, ktorí predsalen majú – zväã‰a – ‰ir‰í rozhºad, viac vedomostía informácií a väã‰iu ‰tylistickú zdatnosÈneÏ radoví obãania. Je pravda, Ïe popredn˘chpolitikov – povedzme v parlamente –volia a teda vyberajú obãania, hoci sú pritomlimitovaní politick˘mi stranami, ktoré zostavujúkandidátky. LenÏe obdobne si obãaniavyberajú aj Ïurnalistov t˘m, Ïe si kupujú noviny,do ktor˘ch tí pí‰u, Ïe sledujú internetovéstránky s ich textami a ãasto aj reagujú nane, alebo Ïe pozerajú ãi poãúvajú tie relácie,na ktor˘ch sa podieºa ten ãi onen novinár.V˘nimoãne nepriaznivú pozíciu v slovenskejÏurnalistike uÏ dlh˘ ãas predstavuje väã-‰ina moderátorov televíznych diskusií. Akby v takomto prípade politici – koaliãní ajopoziãní – zaujali spoloãné stanovisko a odmietliby prísÈ do nedeºnej diskusie v STV, nikby nemal právo im to zazlievaÈ. Realizácia t˘chtodiskusií zrejme nemá v Európe páru.Ak divák oãakáva, Ïe mu tieto relácie poskytnúnové informácie, nové postoje politikov kudalostiam, nové pohºady na problémové arozporuplné situácie, alebo Ïe diskusia a dokoncaaj prudká polemika mu umoÏní vytvoriÈsi hlb‰í názor na základe viet, ktoré hostiavyslovia, tak musí byÈ väã‰inou veºmi sklaman˘.Nejde totiÏ v pravom slova zmysle odiskusie zainteresovan˘ch politick˘ch ãinite-ºov, ale v popredí je systematické preru‰ovanieplynulého sledu v˘meny názorov moderátorom,ktor˘ hostí ‰kolácky núti, aby namiestodiskusie medzi sebou odpovedali nasériu otázok, ktorú si pre nich on pripravil aako by naplnenie tohto scenára bolo pre publicistunezmeniteºn˘m príkazom, bez ohºaduna to, ãi pri jeho uskutoãÀovaní neprekryjesvojím nekompromisn˘m postupom nieão65