clx. číslo - home.nextra.sk

N Á T OISAF v Afganistane v súlade na‰imi moÏnos-Èami, prioritami a záväzkami.Do akej miery sa môÏu naru‰iÈ bezpeãnostnézáujmy a utrpieÈ strategická rovnováhaEurópy práve americk˘m protiraketov˘mplánom?Projekt protiraketovej obrany (PRO) USAna európskom kontinente je bilaterálnym projektomUSA s na‰imi susedmi. Ide o suverénnerozhodnutie na‰ich susedov a spojencov aako také ho musíme re‰pektovaÈ, aj keì s nímnemusíme súhlasiÈ. Napokon cel˘ projekt, takako bol koncipovan˘ na zaãiatku, vyvolávalotázky a ako sa ukázalo, nielen u nás. Vzhºadomna postoj Slovenskej republiky a ìal-‰ích ‰tátov, ktoré mali o tejto iniciatíve isté pochybnostia poÏadovali vysvetlenie a konzultácie,sa otázka PRO USA stala tieÏ témouNATO a zaoberal sa Àou aj summit Alianciev dÀoch 2. – 4. apríla 2008 v Bukure‰ti. Nasummite sa prítomné hlavy ‰tátov a vlád spojeneck˘chkrajín zhodli na tom, Ïe ‰írenie, tedaproliferácia balistick˘ch rakiet predstavujerastúcu potenciálnu hrozbu pre ich ozbrojenésily, územie a obyvateºstvo, a Ïe PRO je jednouãasÈou ‰ir‰ieho spektra moÏn˘ch odpovedína túto hrozbu. Potvrdili, Ïe sú si vedomí,Ïe PRO USA môÏe prispieÈ k ochrane spojencovpred balistick˘mi raketami dlhého doletu,dohodli sa, Ïe preskúmajú moÏnosÈ, akoprepojiÈ PRO USA s PRO NATO do jednéhointegrálneho celku a Ïe vypracujú ‰túdiu akozaistiÈ pre v‰etky ‰táty aliancie rovnakú bezpeãnosÈna posúdenie na summite NATO2009. Súãasne potvrdili záujem o pokraãovaniespolupráce NATO-Rusko v oblasti PRO,záujem o spoluprácu USA s Ruskom a záujemo preskúmanie moÏného prepojenia systémovPRO USA, NATO a Ruska. V˘sledky summituzodpovedajú hlavn˘m poÏiadavkám Slovenskejrepubliky. Ak by v‰ak bola Slovenskárepublika poÏiadaná o umiestnenie niektoréhoz prvkov PRO USA na jej území, takátopoÏiadavka by bola odmietnutá.Zaoberá sa Aliancia aj otázkou energetickejbezpeãnosti?Diskusia na tému energetickej bezpeãnostinie je nov˘m prvkom na alianãnej scéne.Táto téma sa na fórach NATO objavovala vrôznych podobách uÏ od roku 1949. Impulzompre hlb‰ie rozpracovanie uvedenej problematikyv roku 2006 boli udalosti ohºadne zastaveniadodávok plynu Ukrajine zo strany Ruska.Aliancia sa v súãasnosti aj naìalej snaÏínájsÈ odpoveì na otázku ak˘m spôsobommôÏe ako celok prispieÈ k rie‰eniu problematikyEnergetickej bezpeãnosti spojencov. ZároveÀsa usiluje o dosiahnutie konsenzu, abyhºadan˘ spôsob vyhovoval v‰etk˘m ãlensk˘mkrajinám. Spektrum uvaÏovaného pôsobeniaNATO sa zaãína pri podpornej funkcii priochrane energetickej kritickej infra‰truktúrya konãí globálnym pôsobením na medzinárodnejpoliticko-bezpeãnostnej scéne. Spoloãn˘mmenovateºom úlohy Aliancie je obranaproti kinetick˘m hrozbám, ako napr. terorizmus.V politickej rovine je to zase stabilizaãnáfunkcia Aliancie v regiónoch ktoré sú spätés produkciou a prepravou energetick˘chsurovín. Doteraj‰ia diskusia na pôde NATOpodnietila záujem väã‰iny spojencov o vyuÏitiepolitick˘ch konzultácií na vyjadrenie aprípadne aj presadenie svojich národn˘ch záujmovv oblasti energetickej bezpeãnosti. ZároveÀv‰ak poukázala na znaãnú rôznorodosÈtak vo vnímaní uvedeného pojmu jednotliv˘mikrajinami, ako aj v ich názoroch na moÏnúangaÏovanosÈ NATO pri jej zabezpeãovaní.Poãas intenzívnej, dvojroãnej práce Alianciesa v˘sledky tohto úsilia premietli do viacer˘chalianãn˘ch dokumentov. Medzi v˘chodiskánaãrtnuté v predmetn˘ch dokumentochpatria monitoring a vyhodnocovanie hroziebv rámci energetickej bezpeãnosti, operáciev rizikov˘ch teritóriách, pomoc spojencompri rie‰ení, prípadne zvy‰ovaní bezpeãnostiinfra‰truktúry, prepravn˘ch ciest, v˘znamn˘chpodujatí a podobne. Vyvrcholením doteraj‰ejdiskusie na pôde organizácie bolo zahrnutieproblematiky energetickej bezpeãnostido RiÏskej deklarácie, a následne prijatie informácieo pôsobení NATO v oblasti energetickejbezpeãnosti na samite NATO v Bukure‰ti.Aliancia, napriek kontroverzn˘m prístupomãlenov k tejto problematike, v súãasnostipôsobí ako stabilizujúci prvok v globálnombezpeãnostnom priestore a t˘m prispievaaj k energetickej bezpeãnosti spojencov.Otázka postavenia NATO vo svete a otvoreniahraníc zostala nezodpovedaná aj posummite v Rige. Diskutovalo sa o prehlbovaníspolupráce so vzdialenej‰ími krajinami,no niã, ão by bolo vyhovujúce, sa neprijalo.Ak˘ bude v˘voj Aliancie, podºa ás, vnasledujúcom období?V prvom rade treba uviesÈ niekoºko dôleÏit˘chfaktov. NATO nemá ambíciu staÈ sa globálnouorganizáciou, ani nejak˘m globálnympolicajtom, ktor˘ bude zasahovaÈ vÏdy a v‰ade.Pole pôsobnosti Aliancie je jasne determinovanébezpeãnostn˘mi záujmami spojencova najmä základn˘mi dokumentmi, medzi ktorépatrí Severoatlantická zmluva, ãi Strategickákoncepcia NATO. Na základe t˘chto dokumentovje jasne stanovené postavenie Aliancievo svete a jej primárne zameranie na euroatlantickúoblasÈ a zaistenie jej bezpeãnosti.Rozvoj partnerstiev, teda rozvíjanie politickéhodialógu a praktickej spolupráce s neãlensk˘mikrajinami, je jednou zo základn˘chbezpeãnostn˘ch úloh NATO. Je to jedineãn˘bezpeãnostn˘ projekt, ktor˘ v˘znamnou mierouprispel k ‰íreniu a upevneniu stability vEurópe a celej euroatlantickej oblasti. NATOsi uvedomuje potrebu nielen prehlbovaÈ doteraj‰iuspoluprácu s partnermi, ale aj túto spoluprácuprispôsobovaÈ nov˘m bezpeãnostn˘mpodmienkam vo svete. Z uvedeného dôvodusa Aliancia venuje rozvíjaniu partnerstvatak v rámci Euroatlantickej partnerskej rady,Stredomorského dialógu, ako aj Istanbulskouiniciatívou spolupráce. NATO rozvíja aj vzÈahyso vzdialenej‰ími krajinami, ktoré vyznávajúrovnaké hodnoty ako NATO – napríkladJaponsko, Austrália, Nov˘ Zéland, JuÏná Kóreaa ìal‰ie. Konkrétna podoba spolupráce je„‰itá na mieru“ kaÏdému partnerovi, ktor˘ simá moÏnosÈ vybraÈ zo ‰irokej ponuky aktivíttie, ktoré vyhovujú jeho potrebám, záujmoma schopnostiam. Aliancia taktieÏ rozvíja vzÈahyaj s in˘mi medzinárodn˘mi organizáciami,ako napr. Európska únia, OSN, OBSE, aj keìje potrebné zdôrazniÈ, Ïe existujúca spoluprácamá priestor pre ìal‰ie skvalitnenie. Nasummite NATO v Rige boli rozvoju partner-stiev dodané nové impulzy. RiÏsk˘ summitpodporil posilnenie politickej a praktickejspolupráce NATO s partnermi v rámci existujúcich‰truktúr v súlade so závermi predchádzajúcichsummitov, ìalej posilnil operaãnúspoluprácu NATO s neãlensk˘mi krajinami sozámerom posilniÈ spoluprácu NATO so súãasn˘mia potenciálnymi prispievateºmi do operáciía misií NATO a potrebu zv˘‰iÈ schopnostiNATO poskytnúÈ praktické skúsenosti apomoc v oblasti obrann˘ch a bezpeãnostn˘chaspektov reforiem v krajinách záujmu NATO.Nástroje programu Partnerstva za mier bolisprístupnené ostatn˘m formátom spolupráce.Summit NATO v Bukure‰ti potvrdil rozhodnutiaminul˘ch summitov a do budúcnostimoÏno oãakávaÈ ìal‰ie prehlbovanie sa spolupráceNATO s partnermi po celom svete.Ako prispeje Slovensko do Centra v˘nimoãnostipre ochranu informaãn˘ch systémov,ktoré vzniká a aká bude va‰a úloha?Obrana kybernetického priestoru, teda infra‰truktúrykomunikaãno-informaãn˘ch systémov,sietí a ich komponentov v rámci multinárodneprepojen˘ch systémov je efektívnajedine pri spoloãnom, koordinovanom úsilí.Vzhºadom k tomu, Ïe mnoho krajín vybudovaloa buduje spôsobilosti kybernetickej obranyvo vlastnom prostredí na národnej úrovni,vznikla medzera v jej komplexnom, spoloãnomzabezpeãení. Na odstránenie tohtonedostatku bolo vytvorené Centrum v˘nimoãnostipre kooperáciu v oblasti kybernetickejobrany, ktoré má maÈ vedúcu úlohu prispolupráci na v˘voji ‰tandardov a spôsobilostíkybernetickej obrany. Ambíciou Centra v˘nimoãnostipre kooperáciu v oblasti kybernetickejobrany je staÈ sa primárnym zdrojom odborn˘chznalostí pre problematiku kybernetickejobrany v NATO. Centrum sa zaoberáv‰etk˘mi stránkami kybernetickej obrany akosú napríklad technológie, interoperabilita, doktríny,organizácia, vzdelávanie, v˘cvik, uvedomenie,právne aspekty. Stredisko rozvíjaspoluprácu s vhodn˘mi entitami NATO, neãlensk˘mikrajinami NATO, medzinárodn˘miorganizáciami, súkromn˘m sektorom, akadémiamia v˘skumn˘mi strediskami. SR sa vpoãiatoãnej fáze po podpísaní Memoranda oporozumení dÀa 14. mája 2008 bude od roku2009 podieºaÈ na financovaní strediska vo v˘-‰ke 15.000 EUR roãne. Obsadenie jednej pozícievedeckého pracovníka je naplánované od1. augusta 2009 v súlade s uznesením Národnejrady SR ã. 1846/2005 na ìal‰ie vysielaniepríslu‰níkov OS SR na plnenie úloh v ‰truktúrachNATO alebo EÚ. Je vhodné si v‰akuvedomiÈ, Ïe Centrum v˘nimoãnosti pre kooperáciuv oblasti kybernetickej obrany nie jepriamym vykonávateºom kybernetickej obrany,ale je len súãasÈou, odborn˘m a v˘skumn˘mpracoviskom, v rámci budovaného komplexnéhosystému pre kybernetickú obranu vNATO a jeho ãlensk˘ch krajinách. ëal‰ímkrokom na reálnu obranu kybernetického priestoruSlovenskej republiky, by malo byÈ vybudovaniekomplexného systému kybernetickejobrany na národnej úrovni, najmä jehoaktívnych a riadiacich prvkov. Tento systémby mal byÈ zaloÏen˘ práve na odborn˘ch znalostiacha ‰tandardoch vypracovan˘ch Centromv˘nimoãnosti pre kooperáciu v oblastikybernetickej obrany.35