clx. číslo - home.nextra.sk

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J ENovinári môÏu (a musia)robiÈ politikuOd istého ãasu niektorí politici zazlievajúnovinárom, Ïe sa usilujú robiÈ politiku – akoby sa t˘m dopú‰Èali váÏneho prehre‰ku protiÏurnalistickej etike a akoby si prisvojovali nárokna nieão, na ão nemajú právo. Je nepríjemné,aké obmedzené znalosti o tejto dôle-Ïitej ºudskej ãinnosti, ktorou Ïurnalistika vmodernom veku je, verejne ãinní ºudia majúa ako ju zúÏene, nepresne a tendenãne posudzujú.Otázkou môÏe byÈ, v akom zmysle sanovinári usilujú vstupovaÈ do politiky, ako sipritom poãínajú, aké úvahy predkladajú a zakého dôvodu to robia. Ale samotné spoluformovaniepolitickej reality publicistami v danom‰táte nie je nijakou úchylkou, ba práveúplne naopak.Treba si v prvom rade ujasniÈ, aké rôzne podobyÏurnalistická tvorba má, aké rôzne poslaniav odli‰n˘ch základn˘ch formách tejtoaktivity berú jej pôvodcovia na seba. Novinárisúa) informujúci (zjednodu‰ene povedané –spravodajcovia),b) investigatívni (odkr˘vajúci rôzne problematickéalebo utajené javy spôsobované ãiniteºmia manaÏérmi aktívnymi v oblasti ekonomickej,finanãnej, politickej, samosprávnejatì.),c) analytickí (rozoberajúci v‰etky moÏnéprejavy verejného úãinkovania rôznych osôbv rôznych postaveniach a funkciách, ale ajpriebehu verejn˘ch schôdzí, rokovaní rôznychin‰titúcií, v˘sledky rôznych – napríkladkultúrnych – produkcií, prípadne sumarizujúcisvoje anal˘zy aj do v‰eobecnej‰ích kon-‰tatovaní),d) kontaktoví (nadväzujúci priamy kontakts kultúrnymi, politick˘mi, ekonomick˘mi,vedeck˘mi, ‰portov˘mi a in˘mi osobnosÈami,ale v mnoh˘ch prípadoch aj s „obyãajn˘mi“obãanmi, povedzme v rôznych anketách,priãom s t˘mito respondentmi vedúrozhovory),e) moderujúci (teda riadiaci diskusie medzinajmenej dvoma úãastníkmi, priãom jezväã‰a dosÈ v˘razn˘ rozdiel medzi moderovanímdiskusie uverejnenej neskôr v tlaãeneja dnes uÏ aj internetovej podobe, a produkovanejv médiách elektronick˘ch, v rádiách av TV).NemôÏeme sa na ploche tohto ãlánku venovaÈpodrobnej‰ie charakteristike jednotliv˘chÏurnalistick˘ch foriem, a ani si nenárokujemena úplnosÈ ich v˘poãtu. Z ná‰ho aspektuza mimoriadne dôleÏité povaÏujemeupozorniÈ na zásadné neporozumenie v súvislostis treÈou skupinou, teda komentárovou.Ide totiÏ o samostatn˘ tvoriv˘ proces vyspeléhonovinára, ktor˘ má svoju paralelu v praxiliterárnych, hudobn˘ch a ostatn˘ch umeleck˘chkritikov. Morálne právo na produkciuumeleckej kritiky na jednej strane a komentárovna strane druhej majú ºudia, ktoríovládajú ‰iroké zázemie sledovan˘ch aktivít,majú teda v prvom prípade primerané znalostiz literatúry, hudby, v˘tvarného umenia a vdruhom – na‰om konkrétnom prípade – z politick˘chpohybov, ktor˘m venujú najväã‰iupozornosÈ, vyznajú sa v nich a majú, ão jezvlá‰È dôleÏité, cit pre literárne a hudobnékvality hodnoten˘ch autorov a ich diel alebopre spoloãensk˘ dosah nejakého politickéhokonania.V âesku bol v˘raznou súãasÈou literárnehoprostredia kritik F. X. ·alda a na Slovenskunajmä kritik Alexander Matu‰ka. Literárnenetvorili – a ak áno, nemalo to priamu súvislosÈs ich dlhoroãnou profesionálnou kritickoutvorbou –, a predsa by ãeská a slovenskáliteratúra v 20. storoãí bez ich prítomnosti,autority a fenomenálnosti nemala ten rozmera tú úãinnosÈ, ako ju mala s ich vytrval˘mkritick˘m zasahovaním do literárneho organizmu.Povedané tro‰ka expresívne, vytrvalopôsobili ozdravujúco a oãisÈujúco, vyãleÀujúcna okraj literárneho priestoru nevkusné,afektované, umelecky nevykvasenépokusy rôznych pochybn˘ch autorov a grafomanov.V podobnom zmysle sú takmer nevyhnutnousúãasÈou moderného politického Ïivota ajkomentáre. To, ako podráÏdene niektorí politicireagujú práve na túto zloÏku nároãnejpublicistickej tvorby, len dokazuje, ak˘ v˘znammá táto vyspelá Ïurnalistická produkcia– ak spæÀa základné kritériá kreatívnej amy‰lienkovej nároãnosti – a ako je vlastne nezastupiteºnánik˘m in˘m, a uÏ vôbec nie – akosa to tieÏ niektorí politici usilujú deklarovaÈ– nejak˘mi osobami, ktoré sú priamo zúãastnenéna politickom konaní, napríklad poslancami.Îurnalistická kontrola vládnych predstaviteºovmá úplne in˘ rozmer, iné poslaniea iné moÏnosti prezentácie neÏ v realizáciipriamymi aktérmi politického diania (preto-Ïe v prípade politikov sa uskutoãÀuje do istejmiery z pozície sily danej mocou a nie nezávislouanal˘zou rôznych javov).Nepochopenie spoloãenského v˘znamutohto publicistického Ïánra vyvrcholilo predviacer˘mi rokmi v Slovenskom rozhlase veºmide‰truktívnym zásahom: jednoducho zru-‰ili veºmi poãúvané pravidelné sobotÀaj‰ie komentáre(priãom sa spravodajsko-publicistickáredakcia verejnoprávneho médiá veºmipoctivo usilovala – v snahe re‰pektovaÈ princípplurality – striedaÈ ako autorov Ïurnalistovs odli‰n˘m, aÏ protichodn˘m svetonázoroma politick˘m príklonom) a alibistickyich nahradili Sobotn˘mi dialógmi, v ktor˘chmoderátor síce tieÏ má v˘znamnú úlohu prizabezpeãovaní názorovej mnohosti, ale zaväã‰inu kon‰tatovaní maximálnu zodpovednosÈmajú samotní pozvaní hostia, obvyklepolitici. K˘m pôvodne vysielané komentáre– ako istú pikantériu uveìme, Ïe dlh˘ ãasbol ich dramaturgom neskor‰í politik a diplomatIvan Mjartan – vyvolávali veºmi ‰irokúzvedavosÈ – a nielen medzi poslucháãmi, aleaj medzi samotn˘mi politikmi a politick˘mi64