G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Emocou niekoºk˘ch nezávisl˘ch poslancov,ako sa to podarilo Vladimírovi Meãiarovi vroku 1992, ke jeho men‰inovú zostavu (74 poslancov)podporovali v NR SR dvaja nezávislíposlanci, Ivan Hudec a Peter BrÀák. Dnesto môÏe vyzeraÈ neuveriteºne, ale Ïe niã nieje nemoÏné, vedia aj inde ako v reklame Toyoty.A Ïe sa dá s takouto pomocou vládnuÈdosÈ dlho, dokázali v minulosti aj VladimírMeãiar, aj MikulበDzurindaRobertovi Ficovi nahráva pri zí<strong>sk</strong>avaní audrÏiavaní podpory obyvateºstva viacero objektívnychfaktorov – má na svojej stranena‰tartovanú ekonomiku, veºa plusov˘ch bodovza sociálne balíãky a rétoriku, <strong>sk</strong>vele rozohranúhru o sociálne slab‰ích a odkázan˘chvoliãov, vítaného protivníka, ak˘m súmédiá, ktoré musí znedôveryhodniÈ v ão najväã‰ejmiere, dvoch nev˘razn˘ch partnerov,ktor˘ch elektorát dokáÏe oveºa efektívnej‰ieosloviÈ, ak o to bude maÈ v poslednom rokuvládnutia <strong>sk</strong>utoãn˘ záujem, a predov‰etk˘mbezzubú a rozloÏenú opozíciu bez <strong>sk</strong>utoãnéhovodcu, ktorého by vnímala verejnosÈ akoreálnu alternatívu voãi Ficovi.Základn˘ rozdiel – bez alternatívyZákladn˘ rozdiel oproti minulosti je totiÏv jednom – k˘m voãi Meãiarovi a jeho HZDSsa za dve volebné obdobia vyprofiloval Mikulá‰Dzurinda a SDK ako alternatíva, k˘mvoãi Dzurindovi a jeho SDKÚ-DS sa ako alternatívaza dve volebné obdobia vyprofilovalRobert Fico a Smer-SD, dnes proti RobertoviFicovi a jeho Smeru-SD porovnateºnú alternatívunevidno. Dôvodom tohto zásadnéhorozdielu je <strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe v‰etci spomínaníuÏ na Sloven<strong>sk</strong>u vládli a verejnosÈ teda vie,ão môÏe od nich oãakávaÈ – a kam privedúSloven<strong>sk</strong>o ‰tyri roky Ficovho vládnutia, nebudezrejme v roku 2010 také viditeºné, abyto mohlo viesÈ k zásadnej politickej rekon-‰trukcii vlády.A oãakávaÈ, Ïe súãasnej opozícii sa podarív predstihu osloviÈ verejnosÈ, sa nedá zviacer˘ch dôvodov. T˘m najv˘znamnej‰ím je,Ïe vzhºadom na mnoÏstvo ‰kandálov spojen˘chs vládnutím v rokoch 1998 – 2006 jekaÏdá kritika pre‰ºapov súãasnej vlády automatickyodpingpongovaná kritikou pre‰ºapovvlády b˘valej. Iste, Dzurindove ‰kandálynemajú niã spoloãné so ‰kandálmi Ficovejvlády, ale voliã<strong>sk</strong>y ide o veºmi úãinnú protiofenzívu.A k˘m opoziãné strany nepochopia,Ïe jedn˘m z predpokladov úspe‰ného súbojas Robertom Ficom je in˘ opoziãn˘ líder (takako to pochopili v roku 1998 a proti VladimíroviMeãiarovi nestál ani Jozef Moravãík,ani Ján âarnogur<strong>sk</strong>˘ ãi Milan KÀaÏko aleboPeter Zajac, ale „nepopísan˘“, t. j. bez <strong>sk</strong>utoãn˘ch‰kandálov, mentálne odoln˘ a rétorickyzdatn˘ MikulበDzurinda), nemôÏu hraÈv˘znamnej‰iu rolu v súboji o perspektívuSloven<strong>sk</strong>a. âi bude paternalistická s autokratick˘mia nacionalistick˘mi prvkami, aleboliberálnodemokratická, so silnou obãian<strong>sk</strong>ouspoloãnosÈou.O jedného potenciálneho lídra opozíciaprichádza súbojom o Hrad – najdôveryhodnej‰iaopoziãná politiãka Iveta Radiãová sa zduelu Fico verzus opozícia na jeden rok vytratí,ão v‰ak nemusí v koneãnom dôsledkuznamenaÈ stratu. V prípade, Ïe Iveta Radiãovási dokáÏe zí<strong>sk</strong>aÈ na svoju stranu relevantnev˘znamnú ãasÈ spoloãnosti t˘m, Ïe vnesiedo prezident<strong>sk</strong>ého súboja nové my‰lienky apríÈaÏlivú a nasledovaniahodnú víziu Sloven<strong>sk</strong>av 21. storoãí, nemusí byÈ ani jej oãakávanáprehra s Ivanom Ga‰paroviãom v koneãnomdôsledku stratou. Skôr naopak, najbliÏ-‰í rok môÏe byÈ pre Ivetu Radiãovú na‰tartovanímambície staÈ sa tou personálnou alternatívouRobertovi Ficovi, aká súãasnej opozíciia jej sympatizantom ch˘ba najviac. IsteÏe,na to by potrebovala aj podporu dvochkºúãov˘ch hráãov SDKÚ-DS, Mikulá‰a Dzurindua Ivana Miklo‰a – ak by sa obom lídrompravice podarilo prekroãiÈ svoj tieÀ a obetovaÈsvoje ambície v prospech väã‰ieho celku,ako je najuωie vedenie SDKÚ-DS, mala byRadiãová alebo ktokoºvek in˘, kto by sa vynorilz radov SDKÚ-DS ãi KDH a mohol byna túto rolu a‰pirovaÈ, oveºa vy‰‰ie ‰ance vkonflikte s Robertom Ficom uspieÈ.Niet dôvodu si myslieÈ, Ïe práve RobertFico bude maÈ k dispozícii iba jedno volebnéobdobie, keì jeho predchodcovia v oveºakomplikovanej‰ej ekonomickej a sociálnejsituácii dostali aj druhú ‰ancu. Nie je veºa <strong>sk</strong>utoãností,ktoré by mohli minimalizovaÈ volebnév˘sledky Smeru-SD do takej miery, Ïe byv budúcej vláde nebol. Ak mu na vládnutiebude staãiÈ iba jeden partner, moÏnosÈou vládnuÈbez Smeru bude iba koalícia v‰etk˘chostatn˘ch. âo je rovnako nepredstaviteºné,ako predstava, Ïe medzi (potenciálne) piatimistranami sa nenájde ani jedna, ktorá by neprijalaponuku vstúpiÈ do koalície. SNS aj ªS-HZDS vedia veºmi dobre, aké zniãujúce je byÈv opozícii osem rokov a urãite urobia v‰etkopre to, aby sa na vládnutí podieºali aj naìalej.Nech to uÏ pre ich programové ciele znamenáãokoºvek – hoci musia poãítaÈ s rizikom,Ïe ak budú dlhodobo a programovoustupovaÈ Smeru-SD, bude len otázkou ãasu,kedy si ich voliãi a funkcionári uvedomia, Ïeje oveºa efektívnej‰ie voliÈ alebo podporovaÈnajsilnej‰iu koaliãnú stranu.Z tohto hºadi<strong>sk</strong>a – a z hºadi<strong>sk</strong>a ‰tandardizovaniasloven<strong>sk</strong>ej politickej scény na západoeuróp<strong>sk</strong>yspôsob dvoch dominantn˘chstrán, konzervatívnej a socialistickej ãi sociálnodemokratickej– by bolo moÏno najlep‰ie,keby vo voºbách v roku 2010 zvíÈazil RobertFico tak, Ïe by mohol vládnuÈ sám. Predstava,Ïe by sa nemusela o moc deliÈ, Ïe v‰etkydôleÏité posty v krajine by zí<strong>sk</strong>ala jedna sociálnodemokratickástrana, Ïe by presadzovalasvoj program bez potrebn˘ch kompromisovs akoukoºvek programovo odli‰nou stranou,a za svoje rozhodovanie by niesla nedeliteºnúzodpovednosÈ, by moÏno urobila pre‰tandardizovanie sloven<strong>sk</strong>ej pravice najviac.Na úvod by sa musela prinajmenej spamätaÈa vyvodiÈ dôsledky z ìal‰ej principiálnej poráÏky– personálne dôsledky prinajmenej. âipredov‰etk˘m a ako predpoklad, Ïe v roku2014 to môÏe vyzeraÈ inak.Róbert Kotian63
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J ENovinári môÏu (a musia)robiÈ politikuOd istého ãasu niektorí politici zazlievajúnovinárom, Ïe sa usilujú robiÈ politiku – akoby sa t˘m dopú‰Èali váÏneho prehre‰ku protiÏurnalistickej etike a akoby si prisvojovali nárokna nieão, na ão nemajú právo. Je nepríjemné,aké obmedzené znalosti o tejto dôle-Ïitej ºud<strong>sk</strong>ej ãinnosti, ktorou Ïurnalistika vmodernom veku je, verejne ãinní ºudia majúa ako ju zúÏene, nepresne a tendenãne posudzujú.Otázkou môÏe byÈ, v akom zmysle sanovinári usilujú vstupovaÈ do politiky, ako sipritom poãínajú, aké úvahy predkladajú a zakého dôvodu to robia. Ale samotné spoluformovaniepolitickej reality publicistami v danom‰táte nie je nijakou úchylkou, ba práveúplne naopak.Treba si v prvom rade ujasniÈ, aké rôzne podobyÏurnalistická tvorba má, aké rôzne poslaniav odli‰n˘ch základn˘ch formách tejtoaktivity berú jej pôvodcovia na seba. Novinárisúa) informujúci (zjednodu‰ene povedané –spravodajcovia),b) investigatívni (odkr˘vajúci rôzne problematickéalebo utajené javy spôsobované ãiniteºmia manaÏérmi aktívnymi v oblasti ekonomickej,finanãnej, politickej, samosprávnejatì.),c) analytickí (rozoberajúci v‰etky moÏnéprejavy verejného úãinkovania rôznych osôbv rôznych postaveniach a funkciách, ale ajpriebehu verejn˘ch schôdzí, rokovaní rôznychin‰titúcií, v˘sledky rôznych – napríkladkultúrnych – produkcií, prípadne sumarizujúcisvoje anal˘zy aj do v‰eobecnej‰ích kon-‰tatovaní),d) kontaktoví (nadväzujúci priamy kontakts kultúrnymi, politick˘mi, ekonomick˘mi,vedeck˘mi, ‰portov˘mi a in˘mi osobnosÈami,ale v mnoh˘ch prípadoch aj s „obyãajn˘mi“obãanmi, povedzme v rôznych anketách,priãom s t˘mito respondentmi vedúrozhovory),e) moderujúci (teda riadiaci di<strong>sk</strong>usie medzinajmenej dvoma úãastníkmi, priãom jezväã‰a dosÈ v˘razn˘ rozdiel medzi moderovanímdi<strong>sk</strong>usie uverejnenej ne<strong>sk</strong>ôr v tlaãeneja dnes uÏ aj internetovej podobe, a produkovanejv médiách elektronick˘ch, v rádiách av TV).NemôÏeme sa na ploche tohto ãlánku venovaÈpodrobnej‰ie charakteristike jednotliv˘chÏurnalistick˘ch foriem, a ani si nenárokujemena úplnosÈ ich v˘poãtu. Z ná‰ho aspektuza mimoriadne dôleÏité povaÏujemeupozorniÈ na zásadné neporozumenie v súvislostis treÈou <strong>sk</strong>upinou, teda komentárovou.Ide totiÏ o samostatn˘ tvoriv˘ proces vyspeléhonovinára, ktor˘ má svoju paralelu v praxiliterárnych, hudobn˘ch a ostatn˘ch umeleck˘chkritikov. Morálne právo na produkciuumeleckej kritiky na jednej strane a komentárovna strane druhej majú ºudia, ktoríovládajú ‰iroké zázemie sledovan˘ch aktivít,majú teda v prvom prípade primerané znalostiz literatúry, hudby, v˘tvarného umenia a vdruhom – na‰om konkrétnom prípade – z politick˘chpohybov, ktor˘m venujú najväã‰iupozornosÈ, vyznajú sa v nich a majú, ão jezvlá‰È dôleÏité, cit pre literárne a hudobnékvality hodnoten˘ch autorov a ich diel alebopre spoloãen<strong>sk</strong>˘ dosah nejakého politickéhokonania.V âe<strong>sk</strong>u bol v˘raznou súãasÈou literárnehoprostredia kritik F. X. ·alda a na Sloven<strong>sk</strong>unajmä kritik Alexander Matu‰ka. Literárnenetvorili – a ak áno, nemalo to priamu súvislosÈs ich dlhoroãnou profesionálnou kritickoutvorbou –, a predsa by ãe<strong>sk</strong>á a sloven<strong>sk</strong>áliteratúra v 20. storoãí bez ich prítomnosti,autority a fenomenálnosti nemala ten rozmera tú úãinnosÈ, ako ju mala s ich vytrval˘mkritick˘m zasahovaním do literárneho organizmu.Povedané tro‰ka expresívne, vytrvalopôsobili ozdravujúco a oãisÈujúco, vyãleÀujúcna okraj literárneho priestoru nevkusné,afektované, umelecky nevykvasenépokusy rôznych pochybn˘ch autorov a grafomanov.V podobnom zmysle sú takmer nevyhnutnousúãasÈou moderného politického Ïivota ajkomentáre. To, ako podráÏdene niektorí politicireagujú práve na túto zloÏku nároãnejpublicistickej tvorby, len dokazuje, ak˘ v˘znammá táto vyspelá Ïurnalistická produkcia– ak spæÀa základné kritériá kreatívnej amy‰lienkovej nároãnosti – a ako je vlastne nezastupiteºnánik˘m in˘m, a uÏ vôbec nie – akosa to tieÏ niektorí politici usilujú deklarovaÈ– nejak˘mi osobami, ktoré sú priamo zúãastnenéna politickom konaní, napríklad poslancami.Îurnalistická kontrola vládnych predstaviteºovmá úplne in˘ rozmer, iné poslaniea iné moÏnosti prezentácie neÏ v realizáciipriamymi aktérmi politického diania (preto-Ïe v prípade politikov sa u<strong>sk</strong>utoãÀuje do istejmiery z pozície sily danej mocou a nie nezávislouanal˘zou rôznych javov).Nepochopenie spoloãen<strong>sk</strong>ého v˘znamutohto publicistického Ïánra vyvrcholilo predviacer˘mi rokmi v Sloven<strong>sk</strong>om rozhlase veºmide‰truktívnym zásahom: jednoducho zru-‰ili veºmi poãúvané pravidelné sobotÀaj‰ie komentáre(priãom sa spravodaj<strong>sk</strong>o-publicistickáredakcia verejnoprávneho médiá veºmipoctivo usilovala – v snahe re‰pektovaÈ princípplurality – striedaÈ ako autorov Ïurnalistovs odli‰n˘m, aÏ protichodn˘m svetonázoroma politick˘m príklonom) a alibistickyich nahradili Sobotn˘mi dialógmi, v ktor˘chmoderátor síce tieÏ má v˘znamnú úlohu prizabezpeãovaní názorovej mnohosti, ale zaväã‰inu kon‰tatovaní maximálnu zodpovednosÈmajú samotní pozvaní hostia, obvyklepolitici. K˘m pôvodne vysielané komentáre– ako istú pikantériu uveìme, Ïe dlh˘ ãasbol ich dramaturgom ne<strong>sk</strong>or‰í politik a diplomatIvan Mjartan – vyvolávali veºmi ‰irokúzvedavosÈ – a nielen medzi poslucháãmi, aleaj medzi samotn˘mi politikmi a politick˘mi64