Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciách

100Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciáchďom. Ján Pavol II. vybral text Svätého Písma: »Lebopre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie«(Dt 30,20).Týmito slovami sa Mojžiš obracia na ľud, vyzývajúcho, aby zachoval zmluvu s Jahvem v Moabsku: »Vyvoľsi život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo, keďbudeš milovať Pána, svojho Boha a poslušne a vernevinúť sa k nemu« (Dt 30,19 — 20). Vernosť tejto zmluves Bohom je pre Izrael zárukou na »dlhodobé prebývaniev krajine…« (Dt 30,20).Dlhodobé prebývanie pápež dáva do súvisu so starýmiľuďmi, ktorí vďaka prispeniu vedy a medicínypredlžujú svoj život a tak rastie počet starých ľud. Pápežzdôrazňuje, že život človeka je vzácnym darom,ktorý treba milovať a chrániť od počiatku po prirodzenýzánik. Starnutie je potrebné prijímať vo svetleviery na lepšie pochopenie kríža, ktorý dáva ľudskejexistencii plný zmysel. Starý človek potrebuje pochopeniea pomoc, aby nezmalomyselnel a nezatrpkol,ale aby vzrastalo povedomie, že starí ľudia sú prameňombohatstva na odovzdanie životných skúseností.V posolstve na Pôstne obdobie napísal pápež, žestarí ľudia v tejto fáze života vnímajú aj tie priority,ktoré sa obyčajne prehliadajú a môžu sa sústrediťna blízkosť cieľa. Ak je pravda, že človek žije z dedičstva,potom aj budúcnosť závisí od miery odovzdanýchhodnôt múdrosti a skúsenosti starších ľudí.Tak prichádza k vzájomnému obohacovaniu generácií.Pápež vyzýva, aby každé spoločenstvo s láskavouchápavosťou sprevádzalo starnúcich ľudí a pripomína,že je nanajvýš dobré dôverne si privyknúť na tajomstvosmrti, ktoré nás vedie na konečne stretnuties Bohom, aby bolo pokojne prežívané. Zakončenie posolstvaje cez Pannu Máriu, ktorá vedie veriacich, osobitnetých starších k lepšiemu poznaniu Krista, ktorýje posledným dôvodom nášho bytia. 13Posledné posolstvo Ján Pavla II. bolo nie z Vatikánu,ale z polikliniky Gemelli v Ríme 13. marca 2005na piatu pôstnu nedeľu v 27 roku pontifikátu JánaPavla II. Chorý medzi chorými spájajúc v Eucharistiisvoje utrpenie s Kristovým vychádzal z kňazskej špirituality,kde Cirkev žije z Eucharistie a slova ustanoveniaEucharistie sú nielen konsekračnou formulou, aleformulou života.Pápež volá kňazov k vďačnosti ducha za toľkédary, ktoré dostali. K daru viery je kňazom darovanákňazská existencia, ktorá je vykúpená na ohlasovaniespásy. Kňazská existencia je povolaním, aby kňazbol mužom vernej spomienky na Krista a na celéjeho tajomstvo. Ján Pavol II. zdôrazňoval, že darovanákňazská existencia je eminentne posvätná skutočnosťa výnimočne zameraná na Krista Výslovnehovorí: »Kňaz napriek pribúdaniu rokov neprestávavyžarovať mladosť a akoby ňou ›nakazoval‹ ľudí, ktorýchstretá na svojej ceste« a v nasledujúcej vete »…ľudiamajú právo obrátiť sa na kňazov v nádeji vidieťv nich Krista« (porov. Jn 12,21).Tak ako v každom dokumente Jána Pavla II. ajv tomto, je v závere pripomienka, že kňazská eucharistickáexistencia v Mariinej škole vyznieva predkontempláciou Kristovej tváre podľa učiteľky, ktorúmáme v »eucharistickej žene« Panne Márii. Pápež jejzveruje »všetkých kňazov, zveruje jej predovšetkýmstarších, chorých a tých, ktorí sú v ťažkostiach.«A samotnom závere jeho prianie: »Na túto Veľkú nocv Roku Eucharistie by som rád nechal každému z Vászaznieť Ježišovo sladké a povzbudivé slovo: ›Hľa, tvojamatka!‹« (Jn 19,27). Prianie naozaj testamentárne.Zo všetkých týchto troch posolstiev Jána Pavla II.na rok 2005 je pozornosť starým zvlášť venovanáv Posolstve na pôstne obdobie. On toto posolstvo podoprelaj osobným svedectvom. Obrady Svätého týždňavzhľadom na jeho telesnú slabosť slávili v jehozastúpení poverení kardináli. Kvôli zdravotným problémomsa nijako neschoval pred svetom, ale ukázal sana Veľkú noc 2005 v ľudskej nemohúcnosti neschopnýani vypovedať slová požehnania, hoci jeho úsiliebolo očividné. Duch bol síce ochotný, ale hlasivky neposlúchali.Niekto to napísal tak, že to bol znak, že Ján PavolII. začínal odchádzať a pomaly sa začínal chystaťnie na apoštolskú cestu, ale na najdlhšiu cestu z ľudskýchciest. Mnohí to vyjadrovali, že začalo odpočítaniea že tentoraz sa nestane zázrak ako vtedy po atentáte.Začalo sa od Veľkej noci 2005 čakať na jehoodchod. Bol to taký čudný pocit nielen vnímaný jednotlivcami,ale i celým svetom. Hoci mnohí nechceli,aby umrel, ale uvažovalo sa, že aj keď bol jeho životzmysluplne a hodnotne prežitý jeho odchod sastane skúškou, ktorej môžu byť vydávané mnohéľudské srdcia. Jeho veľké: Nebojte sa! sa malo staťskutkom a realitou. Svet načúval jeho namáhavémudychu, pozeral zábery jeho utrápenej tváre a jeho telesnejnemohúcnosti. 14Ján Pavol II. nič nemaskoval, mal odvahu ukázaťcelému svetu, ako umiera človek. Ukazoval celémusvetu, ako sa umiera, ukázal čím je ľudský údel, čím jeveľkosť ducha pomiešaná s biedou telesnosti, ukázalvrchol antropológie človeka, o ktorú usiloval celýsvoj život, aj vo finále života. Tým dal najzávažnejšiulekciu, pri všetkej svojej múdrosti a dôvtipe nechalsvoju smrť a svoje umieranie v testamente. Vo svete,ktorý chce byť večne mladý, kde sa staroba stáva priestupkom,kde choroba a slabosť vyznievajú ako zločin,kde ten, čo nemá síl, aby vzbudzoval dobrý dojema konzumoval sa stáva vyvrheľom — on pápež — malodvahu starnúť do očí bijúco, slabnúť až k strápňovaniua odvahu umierať pred očami milovaných, malodvahu ukazovať svoje zúbožené telo a zmraštenútvár utrpením, celú svoju agóniu. Bola to jeho po-13Porov. JÁN PAVOL II.: Posolstvo na Pôstne obdobie 2005. In: Katolícke noviny,20. februára 2005, č. 8, s. 22.14Porov. STASIVK, A.: Umieranie a smrť nám pápež odkázal v testamente.In: FÓRUM SME, 9. júl 2005, s. 15; porov. ASH. T. G.: Ján Pavol II. —prvý skutočný líder. In: Názory, polemika. In: SME, 4. apríl 2005, s. 14;porov. MICHNIK, A.: Poľsko malo vysnívaného kráľa. In: Názory, polemika.In: SME, 4. apríl 2005, s. 14; porov. ČAPLOVIČ, M.: Prešiel svet, ukázalpokojnú cestu k smrti. In: PRAVDA, 7. apríl 2005.