Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciách

Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciách 205Nedostatok komunikačných zručností zvyšujestres zdravotníka na pracovisku. Náročnými situáciamina kvalitnú komunikáciu sú napríklad:— oznámenie rodičom o ochorení dieťaťa,— riešenie konfliktov medzi hospitalizovanými rodičmi,— oznámenie rodičom o zhoršujúcom sa zdravotnomstave dieťaťa,— oznámenie o úmrtí dieťaťa,— konflikt medzi sestrou a lekárom a iné.Zdravotné sestry sú v kontakte s deťmi najčastejšiea najintenzívnejšie. Na ich profesionalite a zručnostiachv podstatnej miere závisí ako sa bude pacient cítiť,ako budú dodržiavané diagnostické a terapeuticképostupy, ako rýchlo a správne bude zdravotnícky tímreagovať na zmeny zdravotného stavu pacienta (FÁD-LIKOVÁ, 2002).Profesionalita, vysoká odbornosť, vysoká úroveňkomunikácie sú požiadavky náročné na osobnosťzdravotníka, profesionálnu prípravu, štýl práce a duševnústabilitu. Samotný výkon povolania lekárov,sestier aj ošetrovateľov je náročný aj na fyzickú kondíciu.Sestry sa striedajú po osem až dvanásťhodinovýchsmenách, lekári niekoľkokrát do mesiaca pracujúv dvadsaťštyrihodinových službách, pracujú v noci,mnohokrát musia zdvíhať ťažkých pacientov, väčšinupracovného času sú »na nohách«.Psychickú záťaž v práci zdravotníkov predstavujenajmä kontakt s ľudským utrpením, so smrťou, vedomiebezmocnosti človeka a medicíny voči ťažkýma zákerným chorobám, starostlivosť o dlhodobo veľmiťažko chorého pacienta bez nádeje na zlepšeniejeho zdravotného stavu, kontakt s rodinnými príslušníkmipacienta, ďalej nutnosť rozhodovať v kritickýchsituáciách, veľká zodpovednosť, práca pod časovýmstresom a iné.Zneisťujúcim faktorom v práci zdravotníkov je ajto, ak sa priebežne nedozvedá, ako je jeho práca hodnotenázo strany pacientov alebo nadriadených.Ak má zdravotník v primeranom rozsahu zvládaťvšetko to, čo sa od neho očakáva, musí vedieť účinneregenerovať svoje fyzické a psychické sily, a priebežnekompenzovať nadmerné fyzické zaťaženie (JOBÁNKOVÁet al., 1990).Významnú úlohu v spôsobe zdravého fungovaniačloveka zohráva citlivosť voči sebe samému. Väčšinaľudí má jasnú predstavu o tom, čo znamená cítiť safyzicky dobre, príjemne. Obtiažnejšie je to citlivosťouvoči psychickým procesom. Nepríjemné duševné stavysa jedinec mnohokrát snaží prehlušiť zámernýmodpútavaním sa od problémov. Preto ho môžu niektorénepríjemné pocity ako nepokoj, úzkosť, sprevádzaťdlhším životným obdobím bez toho, aby si duševnúdisharmóniu uvedomil a hľadal prostriedkyna jej riešenie.V spojení so zdravotníckymi povolaniami hovorímeo tzv. alexitýmii, ako o určitej »neschopnosti čítaťvlastné emócie«. Zdravotníci neventilujú svojeskutočné pocity ani na pracovisku, ani v kruhu rodinya priateľov. Mnohokrát vytvárajú nevľúdnu atmosférualebo prispievajú k napätiu na pracovisku, ktorésami kritizujú. Veľa energie spotrebujú aj na vlastnúobranu. Často sa snažia zakryť svoju vyčerpanosť, pretožesúčasná doba netoleruje únavu a problémy spojenés psychickým vyčerpaním sa bagatelizujú.Ak však zdravotník nereaguje na varovné signálysvojho tela a namiesto odpočinku, regenerácie svojichsíl, zmeny životného štýlu alebo vyhľadania pomocivolí iba krátkodobé stimulanciá, môže jeho stavvyústiť do stavu celkového vyčerpania, tzv. burnoutsyndrómu.Syndróm vyhorenia — definícieSyndróm vyhorenia (burn-out, burnout), vypálenia,vytletia, bol pôvodne popísaný v americkej psychiatrii.Vychádzal z názoru, že ak majú psychiatriskutočne pomáhať svojim pacientom, musia prijímaťich pozitívne alebo negatívne emočné prejavy a reagovaťna ne. To však vyžaduje veľké vypätie, ktoré môžepostupne prerásť vo vyčerpanie a rozvinie sa špecifickýobraz syndrómu vyhorenia (HAŠKOVCOVÁ, 1999).Prvé zmienky o syndróme vyhorenia boli publikovanév USA v rokoch 1974 — 1975. Americký psychiaterH. J. Freudenberger, ktorý pracoval v agentúrepre alternatívnu zdravotnú starostlivosť, si všimol, žemnoho dobrovoľných pracovníkov agentúry prežívaloemočné vyčerpanie a stratu motivácie.Freudenberger tento stav definuje ako »slabosť,opotrebovanosť, vyčerpanie z nadmerných, nezvládnuteľnýchpracovných požiadaviek na sily,energiu a rezervy jedinca. K bohatej symptomatológiipatrí cynizmus, negativizmus, nepružnosť,ústup, izolácia, pohľad na klientov v technickej,čisto racionálnej rovine«.Burnout postihuje ľudí, ktorí vstupujú do zamestnanias veľkým nadšením. Sú vysoko motivovaní.Očakávajú, že práca im dá zmysel života. Je to nebezpečnénajmä u tých, ktorí sa domnievajú, že sú povolaník tomu, čo vykonávajú, vyššou mocou, vyššímizáujmami. Objavenie sa príznakov je spojené s pocitmizlyhania a neúspechu.V oblasti medicíny sa s príznakmi vyhorenia stretávamenajčastejšie v paliatívnej starostlivosti, v hospicoch,na detskej onkológii, na pooperačných oddeleniach,na oddeleniach intenzívnej starostlivosti,na geriatrických oddeleniach a pri liečení dlhodobochorých pacientov.V súčasnosti sa ukazuje, že základnou charakteristikounemusí byť striktne profesionálna práca s ľuďmi,ale trvalo a nekompromisne presadzovaná po-