120<strong>Komplexná</strong> <strong>starostlivosť</strong> o <strong>človeka</strong> v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong>Tab. 2: (pokračovanie)Faktory spojené s vysokým skóre vyhorenia N OR 95% CI PKvantitatívne nároky Nízke 2 024 1Spokojný/ í s fyzickýmipracovnými podmienkamiStredne veľké 10 032 1,422 1,198 1,687 0,000Vysoké 7 482 2,048 1,714 2,447 0,000Áno 10 248 1Nie 9 290 1,579 1,458 1,710 0,000von Korrf skóre neschopnosti Nízke 10 908 1Vysoké 8 630 2,157 2,006 2,319 0,000Pracovný harmonogram Denné smeny od 7.00 do 15.30 hod. 2 082 1Denné smeny inak 2 165 0,824 0,705 0,962 0,014Iba nočné smeny 886 1,239 1,016 1,510 0,034Práca na smeny bez nočných služieb 3 859 1,047 0,911 1,204 NSPráca na smeny s nočnými službami 10 546 ,662 0,583 0,752 0,000Týždenný pracovný čas < 35 hodín per týždeň 5 592 1≥ 35 hodín per týždeň 13 946 1,491 1,363 1,631 0,000Spokojnosť s platom Vysoká miera 5 658 1Nízka miera 13 880 1,222 1,120 1,334 0,000V uvedenom modeli je násilie zo strany pacientova ich príbuzných hlavným faktorom spojeným s pocitomvyhorenia (OR = 2,20) sestier. Kvantitatívne nárokyboli druhým najdôležitejším faktorom spojenýms vysokou mierou vyhorenia u sestier (OR = 2,04).V náväznosti na túto otázku sú významné viaceréotázky súvisiace s kvalitou tímovej práce. Nespokojnosťs psychologickou podporou (OR = 1,41), žiadenrešpekt zo strany nadriadených (OR = 1,21),obťažovanie zo strany nadriadených OR = 1,75), nízkasociálna podpora zo strany kolegov (OR = 1,15)sú hlavnými aspektmi práce v tíme, ktoré vplývajúna vznik vysokej miery vyhorenia u sestier. Náplňpráce sestier zohráva taktiež určitú úlohu pri vznikupocitu vyhorenia. Ide o signifikantne vyššie riziko vyhorenia,ak nie sú si sestry isté s liečebnými postupmi(OR = 1,38) alebo prežívajú obavy z možných chýba omylov (OR = 1,63). Tretiu skupinu rizikových faktorovv súvislosti s výkonom profesie sestry predstavujeskóre fyzickej neschopnosti — disability hodnotenejpodľa von Korffovej škály (OR = 2,16). S toutootázkou veľmi úzko súvisí práve nespokojnosť sestiers fyzickými pracovnými podmienkami (OR = 1,58).Rovnako aj malá miera spokojnosti s platom poukazujena vysoké riziko pre vznik vyhorenia u sestier(OR = 1,22). S vyšším relatívnym rizikom súvisí aj trvaniepracovného týždňa (35 a viac hodín), ako aj nočnápráca (OR = 1,49, resp. OR = 1,24). Celkovo boloriziko vyhorenia vyššie u žien (OR = 1,89). Predovšetkýmtie ženy sú ohrozené, ktoré žijú samy s dieťaťom(OR = 1,32). Relatívne viac sú ohrozené aj tie osoby,ktoré nevykonávajú žiadne športové alebo voľnočasovéaktivity (OR = 1,81) v porovnaní s jedincami aktívnevyužívajúcimi svoj voľný čas na regeneráciu síl.Vyššie riziko pre vyhorenie je u zdravotných asistentovako u vrchných sestier (OR = 1,50).V SR je vidieť, že čím je vyššia úroveň vyhoreniasestier, tým častejšie tieto uvažujú o odchode z profesie(ITL) (Obr. 1).podiel častozvažujúcichodchodz profesie— ITL [%]Obr. 1: Burn-out vs. ITL (kvartily)Diskusia a záverBurn-outV každodennom pracovnom prostredí, kde sa vyžadujevysoký stupeň interakcií a zručností na zvládaniepotencionálne <strong>hraničných</strong> situácií, sestry môžutrpieť vyhorením. Ak k tomu pristupuje naviac nedostatoksestier na pracovisku, potom tento typ ohrozeniaskutočne znamená vysoké riziko pre sesterskúprofesiu. To bol jeden z dôvodov, prečo sme sa popriiných charakteristikách životných a pracovných podmienoksestier zaoberali aj s faktormi podmieňujúcimivznik vysokého stupňa miery vyhorenia u európskychsestier.V cieľovom súbore 32 850 sestier z desiatich krajínEurópskej Únie, ktoré participovali na multicentrickejNEXT štúdii sme skúmali v prvom rade výskyt
<strong>Komplexná</strong> <strong>starostlivosť</strong> o <strong>človeka</strong> v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong> 121vysokej miery pocitu vyhorenia. Pomocou mnohonásobnejregresnej analýzy sme zisťovali rizikové faktory,zvyšujúce pravdepodobnosť vzniku vysokého stupňavyhorenia pri výkone profesie. Vyhorenie v NEXTštúdii sme hodnotili pomocou CBI podľa Kristensenaa Borritzovej, dánskych autorov. CBI škála je používanána hodnotenie celkového vyčerpania, pričom zahŕňafyzické i psychologické vyčerpanie. V NEXT štúdiibolo vyhorenie definované v zmysle osobného vyčerpania.Skóre okolo 50 poukazuje na závažný stupeňpsychologického stresu.Ukázalo sa, že v nami sledovanom súbore sestierpriemerné skóre pre použitú škálu neboli vcelku vysoké.Závažným bolo ale zistenie, že v skúmanom súboretrpela každá štvrtá sestra vysokým stupňom vyhorenia(25,2%). Naše poznatky sú v zhode s poznatkamiESTRYN—BEHAR a kol. (1990). Títo autori zároveň uvádzajú,že až 64 % u osôb môže trpieť vysokým stupňomafektívneho stresu a 39 % vysokou mieroukognitívneho stresu. ESTRYN-BEHAR v ILO encyklopédii(1997) uvádza o kognitívnom a afektívnom stresev zdravotníctve, že schopnosť sestier zvládať streszávisí od miery podpory sociálnej siete. Rovnako závisíod možnosti sestier prediskutovať stav pacientaa zlepšiť kvalitu života pacientov. Dôsledky kognitívnehonapätia (časté prerušenie výkonu úloh, potrebačastej reorganizácie denného harmonogramu prácea práca nadčas (prepracovanosť), ako aj afektívnehonapätia (vrátane zhody medzi vzdelaním a skutočnýmipracovnými úlohami, čas porozprávať sa s pacientmia pripravenosť zodpovedať otázky pacientov,spokojnosť s pracovnou klímou, záujem o prácu) bolirovnako dôležite pre sestry vo rozličných krajinách(ESTRYN-BEHAR et al., 1990; ESTRYN-BEHAR, 1997; PIKO,2005). Výskyt syndrómu vyhorenia u sestier takistosúvisí s nedostatkom podpory. U sestier s vysokoupracovnou záťažou, nízkou mierou autonómie a podporyje možné pozorovať vysokú prevalenciu výskytupríznakov stresu (BOULARD, 1993).V SR je známa štúdia autorov HUBAČOVÁ a kol.(1999). Uvedení autori postrehli, že pri hodnoteníneuropsychickej záťaže zdravotníckych pracovníkovbola práve profesia sestier zaradená do kategórie zvýšenejneuropsychickej záťaže. Podľa týchto autorov až78 % sestier uvádzalo opakované psychické ťažkosti.V nami sledovanom súbore sestier, hlavným rizikovýmfaktorom pre vysokú mieru vyhorenia bolo násiliespôsobované pacientmi a príbuznými pacientov.Až 25,52 % všetkých sledovaných sestier uvádzalo, žečastejšie ako mesačne boli vystavené násiliu zo stranypacientov, resp. ich príbuzných. Ba dokonca 11,3 %sestier uviedlo, že násilnícky sa správali voči nim uvedenéosoby s týždennou až dennou frekvenciou. Negatívnystres spôsobený násilím bol identifikovanývo viacerých profesiách (KOP a spol., 1999).Osobné vyhorenie je jedným z faktorov, ktorýurýchľuje rozhodovanie sestier predčasne zanechaťsvoju profesiu. Práve pocit vyhorenia bol u sestierpracujúcich v SR jedným z určujúcich faktorov častéhozvažovania odchodu z profesie (graf 1), a to poprinízkej miere spolupatričnosti k inštitúcii kde pracujú,nespokojnosti s prácou, veku, nerovnováhy medzivynaloženým úsilím a odmenou, zlej ekonomickej situácii(ordinálna regresia s pseudo R = 0,21) (KOVÁŘO-VÁ a spol., 2005).Autorky HLAVÁČOVÁ a NOVOTNÁ (2005) sa zameralina výskum výskytu syndrómu vyhorenia u zdravotnýchsestier pracujúcich v oblasti akútnej a chronickéstarostlivosti na ÚTPO 1. LF UK v Prahe. Vo svojejpráci referujú o tom, že syndróm vyhorenia sa najviacprejavil v oblasti citového vyčerpania u sestier z chronickejstarostlivosti, u sestier v akútnej starostlivostisa vyhorenie prejavilo najsilnejšie v oblasti zníženiapracovného výkonu.Naša analýza sa sústredila predovšetkým na rizikovéfaktory pre výskyt vysokej miery vyhoreniau sestier. Predpokladáme, že tieto poznatky prispejúk odhaleniu príčin vyhorenia sestier. MALONEYOVEJ štúdiasestier (2002) v USA uvádza, že sestry so strednevysokou úrovňou vyhorenia sú schopné zvládať tentostav, ba čo viac zlepšiť ho, ak preferujú zdravie podporujúcesprávanie vo svojom živote. Naviac v zhodes našim názorom, i táto autorka poukazuje na to, žesestry sa samy musia naučiť aktívne zvládať stres, a topomocou špeciálnych programov, využívaním poradenskejslužby, ako aj účasti v svojpomocných skupináchtakto zameraných.Literatúra[1] ADALI, E., PRIAMI, M.: Burnout among nursesin intensive care units, internal medicine wardsand emergency departments in Freek hospitals.2002. ICUs and Nursing Web Journal. 2002.issue 11 th July—September 2002. s. 1 — 19.ISSN 1−108−7366.[2] AIKEN, L. H., CLARKE, S. P., SILBER, J. H., SLOANE,D.: Hospital nurse staffing and patient mortality,nurse burnout, and job dissatisfaction, JAMA,Okt. 2002, roč. 288, č. 16, s. 1987 — 1993.[3] BAKKER, A. B., KILLMER, C. H., SIEGRIEST, J.,& SCHAUFELI, W. B.: Effort-reward imbalanceand burnout among nurses. Journal of AdvancedNursing, 2000, roč. 31, s. 884 — 891.[4] BÉREŠOVÁ, A: Syndróm vyhorenia v profesiisociálneho pracovníka (Rigorózna práca). 2005.FZSP bl. P. P. Gojdiča, Prešov, 108 s.[5] DEMEROUTI, E., BAKKER, A. B., NACHREINER, F.,SHCUFELI, W. B.: A model of burnout and lifesatisfaction amongst nurses. Journal of AdvancedNursing, 2000, roč. 32, č. 2, s. 454 — 464.[6] ESTRYN-BEHAR, M., KAMINSKI, M., PEIGNE, E.,BONNET, V., VAICHERE, B., GIORGI, M.: Stressat work and mental health status among hospitalfemale workes. Br J Ind Med 1990 Jan, roč. 47,č. 1, s. 20 — 28.[7] ESTRYN-BEHAR, M.: Prevention of burnout andergonomics. Soins, 1997 Jun, č. 616, s. 18 — 21.