162<strong>Komplexná</strong> <strong>starostlivosť</strong> o <strong>človeka</strong> v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong>Schopnosť formovať kladné, dôverné vzťahy jezákladným komponentom pružnosti. Nasledujúciprípad opisuje pružného mladého muža, ktorý mámnoho silných vlastností a bol schopný zapojiť sado spoločných vzťahov počas terapie. Odolní jedincisa učia »vyberať si vzťahy múdro, kontrolujú stratyz minulosti, ktoré blokovali ich intimitu a spájajúvzťahy upevnením a nácvikom zdravých rituálov«(WOLIN, 1993, s. 125).Prípadová štúdiaPeter sa narodil v chudobnej a jednoduchej dedinepri Svidníku. Bol najmladší z ôsmich detí a bol jedinýmmužským potomkom. Doma rozprávali po rómsky;rodina sa stýkala iba s rómskymi rodinami, a toisté vyžadovali od Petra. Časom, keď bol teenager, prisťahovalisa do bytu v meste. Bolo pre nich ťažké saasimilovať, keďže jeho matka a ostatné sestry nevedeliskoro vôbec po slovensky a jeho otec, ktorý ťažkopracoval (chodil na týždňovky do ČR), bol zriedkakedy doma. Rozpoltený medzi láskou svojej rodinya konfliktom s hodnotami ich predošlého života saPeter začal stýkať s rómskou partiou, ktorá ho akceptovala.Peter začal veľa fajčiť, stále viac prepadaldrogám a partii, výsledkom čoho bola jeho liečba prezávislosť na heroíne. Vypočutie si Petra pomohlo sociálnemupracovníkovi pochopiť, že pred presťahovanímdo mesta jeho rodina žila v ponižujúcej chudobeako aj to, že presťahovanie a život v nových podmienkachsi vyžadoval veľkú sociálnu pružnosť. Jeho otecbol nespornou autoritou v domácnosti a Peter, jedinýmužský potomok, bol tvrdo trestaný za zlé správanie,zatiaľ čo jeho sestry nie. Pred presťahovaním staršiasestra spáchala kvôli nechcenej gravidite samovraždu.Pracovník pochopil Petrovu potrebu rodinnej lásky,aby ho mohol prijať v rámci jeho nového prostredia.Podľa neho spojenie s partiou mu poskytla práveto. Vodca partie bol autoritatívny ako bol Petrov oteca Peter robil to, čo prikázal vrátane obchodovanias drogami a ich užívania. Zatiaľ jeho »nová rodina«ho využívala, taktiež financovala jeho legálne potreby,keď sa dostal na ulicu.Nasledujúci úryvok z rozhovoru ilustruje, ako sapracovník pokúša pochopiť, čo je špecifické v Petrovýchzážitkoch a čo by mohlo byť deviantné.• Peter: Môj otec ma bil; bil ma veľa.• Terapeut: Môžeš mi o tom povedať viac?• Peter: Bil ma, pretože som bol zlý; prinútil ma ľahnúťsi na dlážku a bil ma.• Terapeut: Povedz mi, Peter, čo bolo podľa teba príčinoubitky?• Peter: Nuž, otec ma bil zvyčajne vtedy, keď pil a nazlostilsa. Neprestal ma biť, ani keď som kričal.• Terapeut: Takže pitie spôsobilo to, že tvoj oteckonal inak, ako za normálnych okolností… Mámpravdu? Bil ťa aj keď nepil?• Peter: Niekedy, keď som urobil niečo zlé… Ale zvyčajnema bil veľa, keď bol opitý — a zvyčajne bezpríčiny.• Terapeut: Prestal ťa biť, keď si plakal, keď nebolopitý?• Peter: Áno, pretože sa bál, že mi ublíži.• Terapeut: Takže pitie spôsobilo, že tvoj otec sa nazlostiltak, že ťa neprestal biť dokonca ani vtedy,keď si plakal, pretože ti ubližoval?• Peter: Áno, máte pravdu.• Terapeut: Bol si z toho zmätený ako malé dieťa…Možno aj teraz? Vyzerá to tak, že tvoj otec ťa niekedybil, pretože sa o teba staral a to bol jeho spôsob,ako ťa naučiť poslúchať.• Peter: Áno.• Terapeut: Ale potom boli obdobia, keď tvoj otecpil a bil ťa bez príčiny alebo pre dôvody, ktoré nemalisúvis s výchovou. To spôsobilo, že si začal maťpocit, že ty si tým problémom namiesto otcovhopitia. Je to to, čo ti spôsobilo pocit, že ty si zlý?• Peter: Veril som, že som bol vždy zlý, dokonca ajkeď som nebol. Ale možno jeden z problémov bolootcovo pitie.• Terapeut: Dôležité je to, že si pamätáš, že si nebolstále zlý. Čo je zavádzajúce je to, že sa tvoj otec o tebastaral a tiež s tebou zle zaobchádzal, keď pil.• Peter: Áno, nemohol som sa na to pozerať ináčokrem toho, že som bol zlý a že sa o mňa nezaujímal…ale nemohol som o tom svojej rodine nikdynič povedať, pretože o týchto veciach sme nerozprávali.Je to taký spôsob.• Terapeut: Rozumiem… a je dôležité pre nás obochrozprávať o týchto veciach, hocikomu môže byťťažké rozprávať o tom cudziemu človeku… zvlášťkeď si o tom nebol schopný rozprávať so svojourodinou. (OLÁH, 2005)Pružnosť zvyšuje intervenciuSociálni pracovníci a terapeuti sú v kľúčovej pozíciina posilnenie zdravej pružnosti a odvahy, pomôcťklientovi znovu získať stratenú sebaistotua povedať svoje zážitky a zabezpečiť tak bezpečnýdomov (PRAŠKO, 2004).PRAŠKO (2004) radí terapeutom pomôcť klientomdosiahnuť zdravú pružnosť odčlenením saod spomienok, ktoré by neviedli k snahe dosiahnuťúprimné vzťahy. Ďalej autor popisuje tentoprístup pozostávajúci z troch elementov. Po prvéľudia potrebujú byť povzbudení, priznať si svojubolesť a hovoriť o nej. Po druhé klienti potrebujúodhaliť a popísať ich kladné stránky a ich pružnéčrty. Niekedy si to klienti potrebujú natrénovaťk čomu im môžu byť veľmi nápomocné rôzne psychoterapeutickétechniky (napr. V. Satyrova, Systemickýprístup KIP a pod.).Napríklad lojálnosť, vnímanie a zmysel pre humorsú tie kladné stránky práve tak, ako akademické úspechyalebo úspech v športe. Ale mnohí ľudia potrebujú
<strong>Komplexná</strong> <strong>starostlivosť</strong> o <strong>človeka</strong> v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong> 163povzbudiť, aby tie kladné stránky vôbec našli. Tretímkrokom je podporiť klientov v pomenovaní a precíteníich nádejí a toho, ako chcú aby ich život vyzeral čosa týka práce, osobných vzťahov a spoločenských aktivít.Práca terapeuta (ale i sociálneho pracovníka) jepomôcť klientom nájsť vnútorné zdroje pružnosti.Rôzne terapie ponúkajú možnosť »vytvoriť viac oblastíútechy«, ktoré klienti môžu cítiť ako »bezpečiemyslieť, vedieť, cítiť, robiť a zmocniť sa svojho života«(MS. FOUDATION, 1994).Peter mal skúsenosť niekoľkých strát v detstve akoaj pocit bezmocnosti kvôli tomu, že nie je schopnýviesť život tak, ako by to chcel. Mohol by sa kľudnevnímať s istou dávkou sebaľútosti ako obeť okolností(život v zaostalej osade) alebo rodičovského týraniaa zanedbávania, alebo kultúry a spoločenstva, ktorépožadovali, aby bol v rovnakých normách, ktoré súod »gádžov« požadované.Žiadny z týchto faktorov nebol minimalizovanýv práci s týmto klientom, všetky aspekty jeho životaboli brané do úvahy. Bol povzbudzovaný hovoriťo svojom týraní a ponižovaní, čo slúžilo na uvedomeniesi jeho vlastnej bolesti. Keď prišiel na prvé stretnutie,nepovažoval sa za veľmi silného a schopnéhovidieť riešenie svojich problémov. Pomohlo mu pomenovaťto najlepšie v sebe a získať tak sociálnu pružnosťpre ďalší život.LiteratúraDANCÁK, P.: Koncepcja wychowania v myśli RadimaPalouša. Lublin: Norbertinum, 2003.GENERO, N. P. et al.: Measuring perceived mutualityin close relationships: Validation of the MutualPsychological Development Questionaire. Journalof Family Psychology, 6, 36 — 48. 1992.JORDAN, J. V. et al.: Women’s growth in connection. NewYork: Guilford. 1991.MOŽNÝ, P. et al.: Kognitívno behaviorálna terapie, úvoddo teorie a praxe. Praha: Triton, 1999.MS. FOUDATION: Body politic: Transforming adolescentgirls’ health. New York: The Ms. Foundation.1994.OLÁH, M.: Sociálnoprávna ochrana detí. Prešov: PBF2005.PRAŠKO, P.: Poruchy osobnosti. Praha: Portál 2004.SURREY, J. L.: The self-in relation. 1991 (ABC Slovenskýinštitút pre výcvik v KBT).TURNER S. G.: Resilience and Social Work Practice.The Journal of Contemporary Human Services.New York: 2001.WERNER, et al.: Vulnerable but invincible. New York:McGraw-Hill. 1982.WOLIN, S. et al.: The resilient self. New York: VillardBooks. 1993.YOUNG, J. E.: Schéma — ZameranieKognitívno-behaviorálnej terapie. In: KongresEABCT. Maastricht, 2002 (ABC Slovenskýinštitút pre výcvik v KBT).