138<strong>Komplexná</strong> <strong>starostlivosť</strong> o <strong>človeka</strong> v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong>MAZÚCHOVÁ L., TOKÁROVÁ I.Prevencia týrania, zneužívaniaa zanedbávania detí a úlohyošetrovateľstvaSúhrnNásilie páchané na deťoch narúša zidealizovaný obrazbezstarostného detstva, ako aj obraz dospelosti a modernejspoločnosti. Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detív rodinách je závažný negatívny spoločenský jav, proti ktorémuje potrebné viesť sústredený boj zdravotníkov, sociálnychpracovníkov, polície a súdnictva. Úlohou ošetrovateľstvaje nielen pomáhať v riešení následkov na zdraví dieťaťa, alehlavne v prevencii. K tomu sa od sestier vyžaduje poznať,posudzovať základné potreby detí, zlepšovať, upevňovať,udržiavať a rozvíjať telesné i duševné zdravie detí a aktívnevyhľadávať a identifikovať rizikové činitele týrania, zneužívaniaa zanedbávania detí v rodine, čo je východiskom účinnejprevencie. V snahe pomôcť rodinám týraných detí je veľmidôležité zamerať sa predovšetkým na rozvoj nových sociálnychvzorcov správania sa u dieťaťa aj u rodičov, ktoré umožnia ajzmenu ich vzájomnej interakcie. Úspešné preventívne programyv zahraničí nás môžu v tom inšpirovať.Kľúčové slováprevencia, týranie, zanedbávanie, zneužívanie, násilie.AbstractViolence committed on children impairs idealizing the pictureof happy childhood as well adult years and modern society.Child abuse and neglect in families is a serious social problemwhich should be fought against by medical-social workers,,police and justice. The aim of nursing is not only to helpsolving the consequences on children’s health but mainly toprevent them. That’s why nurses shoud by able to assess thebasic children’s needs and to improve strenghten, maintainand develop both the children’s physical and mental health.They should actively search for and identify risk factors ofchild abuse and neglect in families which is most important inprevention. In order to help families with neglected childrenit is really important to focus on development of new socialmodels for both the children’s and their parents’ behaviour.Successful prevention programmes abroad should inspire us.Key wordsprevention, despotism, neglect, abuse, violence.Kontaktná adresaMgr. Mazúchová Luciamazuchova@jfmed.uniba.skÚstav ošetrovateľstvaJesseniova lekárska fakulta v Martine,Univerzity Komenského v Bratislave,Malá Hora 5, 036 01 MartinTokárová I.Ústav ošetrovateľstva Associazione San Lorenzo,Cenakolo, ItaliaÚvodDieťa sa rodí do rodiny a prostredníctvom nej sa začleňujedo širšieho sociálneho spoločenstva. K tomu,aby sa bezmocné dieťa mohlo zdravo vyvíjať potrebujepodnetný pozitívny vzťah, ktorý predstavuje funkčnárodina. Pokiaľ je rodina v niektorom ohľade dysfunkčná,niektoré dôležité potreby <strong>človeka</strong> zostanúpravdepodobne neuspokojené a rodina sa pre svojichčlenov stáva skôr záťažou.Rodinu nemôžeme len kritizovať, škandalizovaťalebo porovnávať s nejakým romantickým obrazom.Je treba ju podporiť v jej výchovnej a ochrannej činnosti.V prípade potvrdeného týrania, zneužívania čihrubého zanedbávania dieťaťa donedávna prevládalnázor jednoznačnej represívnej politiky voči rodičom,so snahou dieťa z rodiny čo najskôr odobrať a rodičovprísne potrestať. Na takýchto rodičov sa pozeráako na bezcitné monštrá a len výnimočne sa pripúšťa,že aj sami rodičia často krát trpia poruchou. Dnespreto sú snahy pristupovať k prípadom individuálne.Pokiaľ je to možné vždy je snaha rodinu zachovať pospolua dieťa z nej odobrať len v prípade, ak je to nevyhnutné.V tom čase je potrebné s rodinou intenzívnepracovať tak, aby mohla byť čo najskôr úplná.V snahe pomôcť rodinám týraných detí je veľmidôležité zamerať sa predovšetkým na rozvoj novýchsociálnych vzorcov správania u dieťaťa aj u rodiča,ktoré umožnia aj zmenu ich vzájomnej interakcie.Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí poznámepod názvom CAN syndróm (child abuse and neglect).Je to súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejšíchoblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postaveniav spoločnosti a predovšetkým v rodine (DUNOVSKÝ,1995, s. 15).Telesné týranie je veľmi úzko spojené s psychickýmtýraním a ubližovať dieťaťu sa dá tiež tým, že sa oňnáležite rodičia nestarajú, zanedbávajú ho a neuspokojujújeho základné potreby (SEJČOVÁ, 2001, s. 36).Týranie fyzické sa prejavuje sa nadmerným telesnýmtrestaním, bitím.Týranie psychické sa prejavuje nadmerným kritizovaním,ponižovaním citovým vydieraním a sociálnouizoláciou dieťaťa.
<strong>Komplexná</strong> <strong>starostlivosť</strong> o <strong>človeka</strong> v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong> 139Sexuálne zneužívanie je zneužitie moci nad dieťaťompre sexuálne uspokojenie dospelého. Vedie k poškodeniudieťaťa jak v oblasti telesnej, tak duševnej.Zanedbávanie dieťaťa je poškodzovanie dieťaťa nedostatočnouaktivitou rodičov, v otázkach výživy, hygieny,stimulácie, nedostatočný dohľad, či liečba alebovystavovanie dieťaťa stresovým situáciam a nebezpečenstvu.(ŘÍČAN, KREJČÍŘOVÁ, et al., 1995, s. 195).Doporučenie Rady Európy požaduje »vytvoriť systémefektívnej prevencie, ohlasovania, overovania,vyšetrovania a hodnotenia, intervencií alebo liečbya sledovanie prípadov týrania a zneužitia dieťaťana mnohoodborovej báze, ktorý súčasne bude špecifikovaťrolu a zodpovednosť jednotlivých zainteresovanýchagentúr« (DUNOVSKÝ, 1995, s. 76).Doterajšie skúsenosti i odborná literatúra ukazujú,že prevencia je vedúcou ideou akejkoľvek snahyo nápravu.Aj keď delenie prevencie na primárnu, sekundárnua terciárnu sa už dnes neodporúča, pretože v praxisa jednotlivé zložky prelínajú a navzájom dopĺňajúa tým sú nepoužiteľné, v teoretickej rovine nám pomôžesprehľadniť danú problematiku.MATĚJČEK zastáva názor, že primárna prevencia jevšeobecná a nemusí byť diferencovaná. Sekundárnasa do značnej miery kryje s terapeutickou liečboudetí. Má svoje špecifické ciele a postupy. Terciárne intervenciesa týkajú už len následkov postihnutia (MA-TĚJČEK, 1995, s. 340).Primárna prevencia podľa WHO znamená zabrániťvzniku negatívneho spoločenského javu, potláčaťho hneď v jeho zárodku (DUNOVSKÝ, 1995, s. 103).Preventívne programy sú zamerané predovšetkýmna potencionálne obete — deti.Programy primárnej prevencie informujú o všeobecnýchtémach — dobré rodičovstvo, kvalitné detstvo,sexuálna výchova, zvládanie stresu, včasné vyhľadaniepomoci psychológa. Taktiež poučujú občanovo možnostiach oznamovania podozrenia z ubližovaniadieťaťu. Cieľom primárnej prevencie je efektívnaosveta cez širokú verejnosť, rodičov, učiteľov, vychovávateľova všetky celospoločenský pôsobiace inštitúciea informovanie obyvateľstva o nových poznatkochz výskumu, prieskumov a odborných štúdií.Do sekundárnej prevencie DUNOVSKÝ zaraďuje vopredvytypovanie skupín obyvateľstva a rizikových životnýchsituácií, za ktorých najskôr k týraniu, zanedbávaniuči zneužívaniu dieťaťa dochádza a cielenéprogramové pôsobenie na tieto skupiny ľudí a na tietosituácie tak, aby sa riziko CAN znížilo na minimum(DUNOVSKÝ, 1995, s. 107).MATĚJČĚK však tvrdí, že sekundárna prevencia nastupuje,keď už k aktu násilia došlo. Treba zabezpečiť,aby sa táto situácia už neopakovala a taktiež minimalizovaťpoškodenie dieťaťa (MATĚJČEK, 1995, s. 340).Terciárna prevenciu zakladáme na pomoci, nierepresii, ale prevýchove a resocializácii, terapii a prácis rodinou (VICIÁNOVÁ et al., 2000, s. 51).Ošetrovateľstvo ako vedná disciplína môže prispieťv primárnej, sekundárnej, i terciárnej prevenciitýrania, zneužívania a zanedbávania detí. Primárnesestry v ambulanciach prichádzajú do kontaktus deťmi a ich rodinami od narodenia až po dospelosť.K tomu aby sestry mohli využiť svoj potenciál saod nich vyžaduje poznať a posudzovať základné potrebydetí, identifikovať rizikové faktory signalizujúcepotencionálne násilie, poznať a identifikovať príznakytýrania, zneužívania a zanedbávania a dôkladnouošetrovateľskou <strong>starostlivosť</strong>ou o deti a ich rodiny násiliupredchádzať. Rozvoj domácej ošetrovateľskej starostlivosti,ktorej cieľom je zlepšovanie, upevňovanie,udržiavanie a rozvíjanie telesného a duševného zdraviadetí a poskytovanie kvalitných ošetrovateľskýchslužieb pre rodiny môže byť veľkým prínosom v prevenciiCAN syndrómu.Preventívne programy v zahraničí môžu byť inšpirácioupre úlohy ošetrovateľstva v prevencii tohtoproblému.Preventívna <strong>starostlivosť</strong>v mestskom prostredíZačiatkom 70. rokov Dr. Peter Wilson, philadelphskýpediater a ďalší profesionáli v tejto oblasti zistili, žeexistuje spojitosť medzi prevenciou a liečbou zneužívanýcha zanedbávaných detí. Vytvorili multidisciplinárnytím vo Philadelphskej všeobecnej nemocnicia založili projekt Supportive Child Adult Network(v skratke SCAN), ktorý sa venuje poskytovaniu preventívnejstarostlivosti a pomoci zneužívaným a zanedbávanýmdeťom. Dnes táto sieť podpory deťoma dospelým sa stala najväčšou neziskovou organizáciouvo Philadephii.SCAN program ponúka pomoc ohrozeným rodinám,ktoré v detstve zažili zneužívanie a zanedbávaniea ktoré žijú v meste Philadelphia. Asi 90 % z nichžilo v neúplnej rodine a 50 % z nich malo rodičovmladších ako 18 rokov, keď sa im narodilo prvé dieťa.Rodiny majú v priemere 3 — 4 deti, 60 % z nich jev dojčenskom ústave. Deťom v týchto rodinách sapravidelne nedostávalo štandardnej zdravotnej starostlivosti.Niektoré deti boli fyzický handicapovanéa mali problémy v škole. Mnohé z týchto rodínžilo v podštandardne vybavených bytoch alebo v sociálnychbytoch s nedostatočným vybavením. Mnohéz nich nemali primeranú stravu. Personál SCAN-ukonštatoval, že asi 50 % rodičov trpelo príznakmi depresie,50 % tvorili alkoholici a drogovo závislí a 25 %mali podpriemernú úroveň inteligencie. Mnohí z rodičovsami pochádzali z rodín, kde bol insuficientnýzáujem o deti a teraz nie sú schopní naplniť potrebysvojich detí a jeho zdravý rozvoj v citovej oblasti.Za takýchto okolností stresovaní rodičia podliehajúkríze, a tu videli prvotný začiatok zneužívania alebozanedbávania detí.