Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciách

Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciách 89Autonómne a inštinktívne časti ľudského mozgua nervového systému sú prakticky identické s mozgomcicavcov a dokonca aj plazov. Ľudský mozog pozostávaz troch integrovaných súčasti:1. inštinktívneho — zodpovedá mozgu plazov,2. emocionálneho — patrí tam aj limbický mozog,mozog cicavcov, ktorý umožnil vznik nového druhuhomo sapiens3. racionálneho — ľudský mozog, neocortexTraumatické symptómyČím viac budeme pátrať v literatúre a snažiť sa objasniťtraumu a jej príčiny a liečbu, tým viac definíciinájdeme. Je to dané aj tým, že týmto problémomsa venovalo už stovky bádateľov a pri svojich výskumochzhromaždili množstvo materiálu, ktorý objasňujeaj niektoré záhady spojené s traumou ako takoua so stresom, ktorý je súčasťou traumy.Z výskumov v medicíne, biochémii a neurofyziologiijasne vyplýva, že na to, čo ohrozuje život, vlastnúistotu, alebo zachovanie druhu, reaguje zo začiatkukaždý organizmus rovnako — útokom alebo útekom,aby unikol nebezpečenstvu.Ak hľadíme smrti do tváre, môže sa objaviť zmätenosť,podobne ako v gréckom mýte o Medúze, ktoránás môže premeniť na kameň. Od strachu môžemedoslova zmrznúť a výsledkom je vytvorenie traumatickýchsymptómov.Človek, ktorý prežil autonehodu je najskôr chránenýsilnou emocionálnou reakciou — nemusí si ani pamätať,čo sa stalo a to mu pomáha dostať sa cez kritickémomenty s nádejou na vhodnú chvíľu, keď ich»strasieme«.Podobne reaguje aj telo — najskôr ustrnie od strachu,zamrzne a skolabuje v bezmocnej hrôze.Keď sa ochranná reakcia pominie, myseľ sa vrátik normálu a malo by sa znormalizovať aj telo. Ak jetento regeneračný proces pokazený, účinok traumy safixuje a človek sa stáva traumatizovaným.V dnešnom modernom svete sme boli takmervšetci traumatizovaní. Zdroje a následky traumy súrozsiahle a často ukryté pred zrakom nášho vedomia.Patria tu prírodné katastrofy, vystavenie násiliu, nehodám,pádom, závažným ochoreniam, náhlym stratám,chirurgickým zákrokom, ťažkým pôrodom a dokoncaaj vysokej hladine stresu počas tehotenstva.Traumatické symptómy nie sú zapríčinené samotnouspúšťacou udalosťou. Vyvierajú zo zamrznutéhozvyšku energie, ktorá nebola uvoľnená a vybitá. Rezíduumzostáva zachytené v nervovom systéme, čomôže telu a duši spôsobiť doslova katastrofu. Rozmrznúťmôžeme vtedy, ak povzbudíme svoje vrodenénutkanie vrátiť sa do stavu dynamickej rovnováhy.Ak si rozoberieme príklad v prírode, vyzerá asi akopastva spokojných antilop na lúke, ktoré zacítia nebezpečenstvovo vzduchu. Okamžite počúvajú, dívajúsa a keď sa neobjaví hrozba, pokračujú. Zakrádajúcigepard sa vymrští zrazu zo svojej skrýše a stádo sarýchlo presúva k ochranným kríkom. Mladá antilopazakopne, pozbiera sa, ale je neskoro, gepard ju prenasledujerýchlosťou 110 km/ hod. Energia antilopy jevybudená na 110 km/ hod. Vo chvíli, keď sa gepardvrhne na antilopu, ona kolabuje. Navonok vyzerámŕtvo, ale vo vnútri jej nervový systém je stále vybudenýna 110 km/ hod. Je to ako v aute, keď šliapnemesa brzdu a plyn zároveň. Rozdiel medzi vnútornýmipretekmi nervového systému (motor) a vonkajšounehybnosťou (brzda) vytvára v tele veľkú turbulenciupodobnú tornádu.Zvieratá v divočine inštinktívne vybijú všetku nahromadenúenergiu a len zriedkakedy sa u nich vyvinúškodlivé symptómy. My ľudia to tam dobre neviemea tak sa stávame často obeťami traumy. Často saneúspešne pokúšame túto energiu vybiť a vtedy môženastať chyba, že sa na ňu môžeme fixovať. Výsledkomje to, že väčšina z nás je preniknutá strachom a úzkosťoua my nie sme schopní cítiť sa ako doma so seboualebo vo svojom svete.Vyliečená trauma je veľkým darom a vracia násdo prírodného sveta harmónie, lásky a vášne.Kľúčom k vyliečeniu traumatických syndrómovu ľudí je schopnosť odzrkadľovať fluidnú adaptáciudivých zvierat. Otrasením prekonajú reakciu nehybnostia stanú sa opäť plne mobilnými a funkčnými.StresPraveký tvor — zviera, ktorý bol našim predkompoznal vymedzené okamžiky nebezpečenstva: divokézviera, veľké mrazy, nedostatok potravy atď.Vtedy bola definícia jednoduchá: nedostatok potravy= stres. Čím bol človek dokonalejší, tým zložitejšiea dokonalejšie sú i jeho potreby.V definícii stresu hrá veľkú úlohu aj proces učeniakaždého jednotlivca.V zásade existujú dva druhy stresu. SELYE ho nazval:1. negatívny — škodlivý, ničiaci distres, ktorý trebasprávne dávkovať2. pozitívny — povzbudzujúci, životne dôležitý, ktorýtreba vyhľadávať.1. Aj keď dostávame množstvo podnetov, ktoré sú dôležitépre náš život (vnímanie vlastného tela, oslabenýale predsa len nejaký hmat, telesná teplota,vnímanie priestoru…), predsa sa môžeme cítiť nejakoobmedzení a neistí. Trvalý prísun týchto podnetovmá pomôcť organizmu orientovať sa v priestore.Ak je táto orientácia porušená, náš starý mozogto okamžite signalizuje pomocou tzv. orientačnoureakciou (poplachovou reakciou). Neuspokojenietúžby po stimulácii znamená akútny distres, pretotáto potreba je skutočne životne dôležitá2. Každý podnet, ktorý prichádza do mozgu má dvojakúfunkciu: umožňuje orientáciu v čase a priestorea musí prebehnúť istými centrami v limbickomsystéme, kde vyvoláva elektrické vzruchy. Tietovzruchy umožňujú procesy učenia, bez ktoréhoby nemohol prežiť žiaden jednotlivec alebo druh.