Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciách

236Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciáchAk by sme chceli nájsť spoločný bod, prienik týchtočasov, kde sa zdravý stretáva s chorým, tak určite jeto hospic. Je to zastávka, ktorá zdôrazňuje pravé hodnotyčloveka.Mám priateľa, ktorý má pokročilé štádium sklerózymultiplex. I napriek tomu, že nie je mobilný a celédni prežíva na lôžku, stretnutie s ním je obohatením.Možno práve vďaka tomuto stavu je jeho pohľadna rôzne problémy, situácie iný ako u nás, ktorí nemámečas sa zastaviť. Preto každé stretnutie s ním ma napĺňanovým pohľadom na život.A tu sa zasa chcem vrátiť k nádeji pre chorých aleaj pre zdravých a to je hospic. Prečo je toto miesto takdôležité? Lebo tu sa prežíva láska a nie dravosť konkurencie.Tu neprežije človek, ktorý nevie milovať. (porov.SVATOŚOVÁ M.: HOSPIC — umenie sprevádzať, Bratislava:Lúč, 2001, s. 67, 89, 96.)Každý hospic v sebe zahŕňa týchto 5 × P bodov:1. Posilnenie úlohy rodiny2. Prekonanie osamelosti a úzkosti3. Potreba zomierať v domácom prostredí4. Pomoc v bolestí a pri ošetrovaní5. Prežívanie duchovného spoločenstva medzi chorýmia zdravými.Posilnenie úlohy rodiny— ako sa hovorí priateľa poznáš v núdzi tak aj hospicje miestom, kde spoznávame rodinu — ide o situáciu,kedy je potrebné najviac udržať puto spolupatričnostia lásky. Zomierať sa dá aj s úsmevom na perách, akpríbuzní prejavia záujem o svojho nevyliečiteľne chorého.Po rozhovore s ľuďmi, ktorí majú skúsenostiso zmierovaním utrpenia, mám trochu strach, žemnohé rodiny nemajú záujem byť so svojim pokrvnýmzomierajúcim.Prekonanie osamelosti úzkosti— ak zoberieme príklad z Biblie, tak vidíme, že diabolnajviac útočil na Pána Ježiša vtedy, keď bol vyhladovaný,zoslabnutý, opustený na púšti. (Lk 4,1 — 13).Zosnulý pápež Ján Pavol II. o tom hovorí takto: Znakyľudskej krehkosti, ktoré sa najzreteľnejšie prejavujúv starobe, v tomto svetle sa stávajú volanímpo vzájomnej závislosti a potrebnej solidarite, ktoráspája generácie medzi sebou. Každý človek potrebujedruhého a stáva sa bohatším vďaka darom a charizmámostatných. (JÁN PAVOL II.: List svätého otca Jána PavlaII. starším ľuďom. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1999,s. 46.)Potreba zomierať v domácom prostredí— pri rozhovore so staršími ľuďmi, ktorí si uvedomujúpominuteľnosť života stretávame s výpoveďamidruhu: »Ja chcem dožiť svoj život niekde doma, v kútikuna posteli«, »Čo mne tu už treba? Stačí, keď sima Pán Boh povolá tak, aby som nemusela ísť do nemocnice,najlepšie byť medzi svojimi.«Prof. ThDr. Jozef Dolista, PhD. na Medzinárodnejkonferencií hospicovej a paliatívnej starostlivosti, ktorása konala na pôde Trnavskej univerzity tento rok(2005), sa vyjadril približne týmito slovami na adresuzomierania v rodine: »Hoci nemožno očakávať, žeby sa zomieranie prenieslo do rodín, zdravotnú starostlivosťje potrebné skĺbiť s účasťou rodiny. Láskaje súčasťou tejto starostlivosti. Podstatou spiritualityv starostlivosti je fakt, že človek je milovaný a môžemilovať.Pomoc v bolesti a pri ošetrovaní— tu sa chcem znova vrátiť k slovám zosnulého pápežaJána Pavla II., ktorý hovorí: »Iste, môže sa stať, žev prípade ťažkých chorôb spojených s neznesiteľnýmibolesťami sú postihnutí v pokušení zúfať si. (JÁNPAVOL II.: List svätého otca Jána Pavla II. starším ľuďom.Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1999, s. 45.). Je dôležité,priam sa to vyžaduje, aby pri týchto trpiacich bolaprítomná alebo aspoň dostupná odborná zdravotníckapomoc. Zasa na druhej strane treba pripomenúť,že mravný zákon dovoľuje vzdať sa tzv. » tvrdošijnejterapie. » vyžaduje sa len tú starostlivosť, ktorá patrík bežným požiadavkám medicínskej pomoci (porov.JÁN PAVOL II.: Encyklika Evangelium vitae. Trnava Spoloksv. Vojtecha, 1995, s. 86.).Pri tejto príležitosti chcem spomenúť Hipokratovuprísahu, v ktorej je dôležitá veta: » chorých budemliečiť podľa svojich vedomostí a svojich znalostína ich úžitok a prospech …Nikomu nepodám, aj kebyma o to požiadal, smrtiaci liek, ani mu neposkytnemtakúto radu. (PAVLÍČKA I. a kol.: Všeobecný encyklopedickýslovník, Praha: OTTOVO nakladatelství, 2002. zv. 2,s. 292.).Prežívanie duchovného spoločenstvamedzi chorými a zdravými— je dosť častým javom, že zdraví zanedbávajú chorýcha to až do okamžiku keď človek vážne ochoriea potom aj keď vyzdravie, už sú mu trpiaci bližší.MUDr. ThMgr. Max Kašparů sa vyjadruje na témuvzťahu chorých a zdravých, že to je vec otázok a odpovedí— Nájsť pravé slovo v pravý čas uzdravuje ajna smrť chorú dušu. (VÍZNEROVÁ J., Hospice sú znamenímzáujmu o každého človeka. In: Katolícke noviny:týždenník. Bratislava: 2005, roč. 120, č. 25 s. 14 — 15.).Vývoj a súčasný stav na SlovenskuV hospici musí platiť pravidlo lásky, lebo človek,ktorý je naplnený egoistickými pohnútkami rýchlovyhorí. Buďme radi, že aj na Slovensku sa nachádzajúmiesta, kde sa vlieva ľuďom nádej. Chcem zdôrazniť