Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciách

Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciách 135psychické a fyzické zdravie. »Zvládanie nezamestnanostiako dôsledku straty zamestnania (alebo nemožnostizískať zamestnanie) je ťažšie pre ľudí s tzv. užšoumotivačnou šírkou, t. j. pre ľudí, ktorí pracujúpredovšetkým pre zaistenie svojej existencie…, ale tiežpre ľudí, ktorým práca prináša pocity uspokojenia,ktorí sa úplne venujú určitej práci a nemajú iný zmyselživota, nevedia stratu určitej práce nahradiť inouprácou alebo inou plnohodnotnou aktivitou.« (ŠPA-TENKOVÁ, 2004, s. 86)Psychickými dôsledkami nezamestnanosti sa zaoberajúviacerí autori. Psychické reakcie na stratu zamestnaniavyplývajú z hodnoty zamestnania pre človeka;sú teda ovplyvnené aj jeho motívmi k práci akonapr. peniaze, aktivita, sebarealizácia, sociálny kontakt,samostatnosť a nezávislosť. Psychická reakciana stratu zamestnania je tým väčšia, čím sú tieto motívysilnejšie (VÁGNEROVÁ, 1999, s. 398 — 399).Podobne popisuje tento typ dôsledkov nezamestnanostina psychické zdravie jedinca aj N. ŠPATENKOVÁ(2004, s. 88), podľa ktorej sila prežívania a reakcií vyvolanýchprepustením z práce je závislá od:— významu vlastnej práce a pracovného miesta prezamestnanca,— spôsobu spracovávania krízy, ktorý závisí na psychickýchkvalitách, osobnostných vlastnostiach,hodnotách a postojoch jednotlivcov, na zdravotnomstave, veku a pod.— miery sociálnej opory poskytovanej v rámci organizáciea mimo ňu.Pod vplyvom nezamestnanosti sa mení aj uspokojovaniepotrieb jednotlivca, pričom môže byť závažnefrustrovaná najmä potreba stimulácie a potreba aktivity.Nenaplnená zostáva potreba zmysluplného učenia,keďže jedinec nemá príležitosť k rozvoju novýchkompetencií a postupne vyhasínajú jeho pracovné návyky.Dochádza tak ku stagnácii osobnosti, niekedy ajk jej úpadku. Frustrovaná je aj potreba citovej istotya bezpečia, potreba sebarealizácie a otvorenej budúcnosti(VÁGNEROVÁ, 1999, s. 401 — 402).U nezamestnaného človeka sa môžeme stretnúť ajso zmenami v správaní. Najčastejšie sa prejavuje zníženouaktivitou a sklonom ku fatalizmu (syndrómnaučenej bezmocnosti). V iných prípadoch je ale možnépozorovať aktivizáciu nezamestnaného, ktorý jesilne motivovaný ku zlepšeniu svojej situácie. K významnýmsociálnym aspektom nezamestnanosti patrínajmä strata sociálnej roly, ktorá je dôležitou zložkouidentity dospelého človeka. Táto strata je spojenáso znížením sociálnej prestíže, často vedie k sociálnejdegradácii, obmedzeniu sociálnych kontaktov ažk sociálnej izolácii.Dôsledky nezamestnanosti nepociťujú len tí, ktorístratili svoje zamestnanie. Nezamestnanosť zasahujeoveľa väčší počet osôb, a to prostredníctvom ichnukleárnych rodín, ale aj širších príbuzenských vzťahov.Nezamestnanosť vplýva na rodinu nielen vďakapoklesu príjmu rodičov, ale aj prostredníctvom (MA-REŠ, 1998, s. 80):— štrukturálnej dezorganizácie a krízy rodinnéhosystému,— zmien v sociálnych vzťahoch a sociálnej izolácie rodiny,— zmien v postavení nezamestnaného v rodinnomsystéme,— zmien v rozdelení domácej práce.Nezamestnanosť môže narušiť, ale aj úplne rozbiťvzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny. Ukazujesa aj súvislosť medzi nezamestnanosťou a násilnýmičinmi v rodine, a to nielen medzi partnermi, ale ajvo vzťahu k deťom. MAREŠ (1998, s. 80) uvádza, že domácenásilie nemusí byť vyvolávané nezamestnanosťou(aj keď nezamestnanosť môže byť jeho katalyzátorom),môže byť skôr spojené s určitými faktormi(nízka úroveň vzdelania, rôzne psychické problémy…),ktoré jedinca predisponujú súčasne k tomuto násiliuaj ku ľahšej strate zamestnania.Sociálna starostlivosť o nezamestnanéhoV úvode príspevku sme uviedli, že nezamestnanosťpatrí k najzávažnejším sociálnym problémom slovenskejspoločnosti na konci 20. a začiatku 21. storočia.Jej individuálne a spoločenské dôsledky spôsobujú, žejej riešenie sa stáva prioritou hospodárskej a sociálnejpolitiky.Vývoj nezamestnanosti a jej súčasný stav v okreseSpišská Nová Ves v posledných piatich rokoch ukazujútab. 1 — 3.Tab. 1: Vývoj nezamestnanosti — disponibilná mieranezamestnanosti[%]31. 12. 2000 26,4431. 12. 2001 25,7931. 12. 2002 24,3531. 12. 2003 21,9831. 12. 2004 18,7231. 08. 2005 15,54Tab. 2: Vývoj nezamestnanosti — počet ekonomickyaktívnych obyvateľov, z toho uchádzačov o zamestnanieRok Počet EAO Počet UoZ k 31. 12.2000 42 993 11 8842001 42 576 11 6272002 44 114 11 4482003 43 415 10 6202004 42 982 9 3092005 40904 7757(31. aug.)