Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciách

56Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciáchločenskej. Bez rešpektovania morálnych požiadavieksa tieto pálčivé problémy s nezamestnanosťou nedajúskutočne riešiť a takéto politické a hospodárske konaniesa v konečnom dôsledku obráti proti človekua spoločnosti.Spoločnosť stojí pred riešením situácie, kde dochádzazo strany potencionálneho zamestnanca k ponukevlastnej pracovnej sily zamestnávateľovi, ale všetkoje podmienené dopytom a konkurenciou, čiže čistoekonomickým princípom voľného trhu. Takmer vôbecsa nezohľadňuje spoločenská a antropologickádimenzia práce, lebo sa redukuje výlučne do trhovejfunkcie.Táto krátka reflexia zdôrazňuje jedno zo základnýchpráv človeka, ktorým je právo na prácu a ktoréhorealizácia spočíva proporcionálne na štáte,súkromnom sektore a na samotnom konkrétnomjednotlivcovi. Ak ide o štát, tak ide o stratégiu plánovaniaa riadenie hospodárskeho systému.V pojednaní o nezamestnanosti je nutné pri riešenímorálnej problematiky práce poukázať na skutočnosť,že práca je morálnou povinnosťou, ktorá má hlbokúteologickú a spoločenskú motiváciu. Je žiadúcezdôrazniť, že morálna povinnosť človeka pracovať jezakorenená v príkaze Stvoriteľa, kde človek skrze prácurealizuje seba a svoje človečenstvo a tiež sa podieľana rozvoji blížneho, čiže spoločnosti.Nezamestnanosť je možné pochopiť a riešiť len prizohľadnení celej oblasti hospodárskej činnosti človeka,v ktorej človek svojou prácou vyjadruje seba samého.Zodpovední politici sú povinní presadzovaťtaké usporiadanie hospodárstva, ktoré bude rešpektovaťpodmetový a predmetový rozmer ľudskej práce.V sociálnom učení cirkvi sa v koncepte práce neberiedo úvahy len predmetový rozmer práce, čiže všetkoto, čo človek svojou prácou vytvára, ale predovšetkýmsa koncentruje na podmetový rozmer, ktorý vidí osobučloveka. V hospodárstve majú politickí činiteliazohľadňovať človeka, ktorý je niekým a skrze svojuprácu sa niekým stáva, čiže rozvíja svoju ľudskosť.Táto koncepcia by mala byť určujúcim morálnymimperatívom konania politikov v hospodárstve, v ktoromčlovek prácou nepretvára iba materiálny svet, alev personalistickom zmysle uskutočňuje seba samého.Hospodárstvo má teda umožňovať človekovi, aby sačoraz viac stával človekom skrze svoju prácu.Hospodársky a ekonomický život človeka a spoločnostisa podľa sociálneho učenia cirkvi má zameraťna službu konkrétnemu človeku vedúcu k sebarealizáciičloveka, čiže hospodársky a ekonomický život sanekoncentruje len na maximálny zisk, ale i na uspokojenieostatných potrieb širokej vrstvy ľudskej spoločnosti,kde vystupujú do popredia základné životnépotreby každého človeka. Celá oblasť hospodárskejaktivity kresťanov sa má riadiť skutočnými a pravdivýmipotrebami ľudí, ako aj úrovňou ich uspokojovania,ktorá sa meria dôstojnosťou ľudskej osoby.Poslanie kresťanov v hospodárskejpolitike štátuV histórii sa neustále poukazuje na negatívne následkyabsolutizácie hospodárskej roviny života spoločnosti,ktorá prináša v liberálnom kapitalizme neobmedzenúfinančnú, politickú a ekonomickú mocúzkym skupinám ľudí, ktorí nerešpektujú ľudskúdôstojnosť iných členov spoločnosti.Kresťania, vzhľadom na negatívne skúsenosti ľudstvaa na základe učenia cirkvi, odmietajú vo svojomposlaní teórie, ktoré absolutizujú zisk, princíp absolútnehovoľného trhu a liberálny kapitalizmus, lebonekontrolovateľná túžba po peniazoch je príčinoumnohých konfliktov, ktoré narúšajú sociálny poriadok.To isté možno konštatovať v prípade extrémnehosociálneho usporiadania spoločnosti a hospodárstva,kde práva, ciele a záujmy jednotlivcov súpodriadené kolektivizmu, čo narúša dôstojnosť ľudskejosoby, oberá človeka o tvorivé schopnosti a degradujeho do prostriedku, ktorý výlučne slúži ziskua záujmom spoločnosti.Z tohto dôvodu je potrebné, aby štát vytvoril spravodlivýhospodársky poriadok a aby, predchádzajúcnegatívnym dôsledkom, strategicky plánoval rozvojhospodárstva, kde formou koordinácie a projekcieaktivity človeka bude štát pozitívne vplývať na sociálny,morálny, duchovný a kultúrny stav obyvateľstva.Poslanie kresťanov spočíva v aktívnej participáciia osobnej účasti na poslaní štátu v tejto oblasti.Kresťania nemôžu súhlasiť s prijatím takých spoločensko-hospodárskychsystémov, ktoré sú dôležitejšieako osoba človeka, lebo tieto systémy nikdynemôžu zohľadniť integrálny rozvoj osoby, ani spoločnosti.Kresťania sú teda povinní podporovať takýhospodársky systém, ktorý bude skutočne smerovaťk tomu, aby sa človek mohol lepšie integrálne rozvíjaťv duchu personalistickej spravodlivosti a v jej sociálnomrozmere.Kresťania sú povolaní rozličným a pritom konkrétnymspôsobom poukázať na fakt, že hospodárska aktivitačloveka i celých hospodárskych spoločenstievsa nemôže zameriavať na štát blahobytu, obmedzenýlen na materiálnu sféru. Koncentrácia hospodárstvana materiálny blahobyt a na neúmerné drancovaniedarov zeme nemôže z dlhodobej perspektívy viesťku vzniku spoločnosti, ktorá oplýva blahobytom. Poslaniekresťanov spočíva v presadzovaní takej koncepcieblahobytu, ktorá s úctou využíva prírodné zdrojea za blahobyt považuje celkovú úroveň života spoločnostivo všetkých jej oblastiach.Ako uvádza NOVÁK, nezamestnanosť je interdisciplinárnyjav, ktorý zahŕňa problematiku ekonomickú,sociálnu a psychologickú, politickú a má aj historickýaspekt.V tejto súvislosti môžeme nezamestnanosť vidieťaj ako prejav komplikácií vo vzťahu medzi tromidruhmi kapitálu a to kapitálom ekonomickým, ľudskýma prírodným. Kvalita života môže byť integru-