Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciách

Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciách 221ŠRAMKA MIRONSyndróm vyhorenia v zdravotníctve— príčiny a dôsledkySúhrnSyndróm vyhorenia sa vyskytuje nielen u zdravotných sestierale aj ostatných zdravotníckych pracovníkov. Častejšie savyskytuje na oddeleniach s dlhodobo hospitalizovanýmichronickými chorými. Na jeho prevenciu je nutné poznaťjeho príčiny a v praxi ich eliminovať. To je možné dosiahnuťcieľavedomou výchovou v oblasti vedomostnej a duchovnej.Kľúčové slovásyndróm vyhorenia, hraničné situácie, zdravotníctvo,duchovná výchova.SummaryThe burnout syndrome occurs not only in the midstof nurses but in the midst of other health care workers, too.It appears more often in units with long-term inpatients.To prevent burnout it is necessary to understand it’sreasons and to eliminate them practically. To achieve this ispossible only by systematic education in the knowledge andspiritual areas.Key wordsburnout syndrome, boundary situations, public health,spiritual educationKontaktná adresaprof., MUDr., DrSc. Šramka Mironmsramka@ousa.skFakulta zdravotníctva a sociálnej prácebl. P. P. Gojdiča PrešovKlinika stereotaktickej rádiochirurgie,Onkologický ústav sv. Alžbety,Heydukova 10, BratislavaPrvé zmienky o syndróme vyhorenia u nás bolipublikované v rokoch 1974 [1, 2]. Zaoberali sa otázkoujeho príčin a vývoja u sestier pri starostlivostio dlhodobo ošetrovaných chorých.Materialistická ideológia nepripustila existenciuduchovného, rozmeru ľudskej bytosti a potrebukomplexnej starostlivosti o chorého na úrovni telesneja duchovnej. V príprave zdravotníckych a sociálnychpracovníkov sa neuvažovalo o duchovnej výchove.Otázky života, umierania, smrti akoby sa netýkalispoločnosti. Zdravotnícky personál pri komunikácies chorým musí dlhodobo vydávať viac, ako môže očakávaťzo strany chorých. Komunikácia nemusí byťvždy optimálna. Zo strany chorého môže byť spôsobenádlhodobým pobytom na oddelení, chorý nevidízlepšovanie svojho zdravotného stavu, vidí bezradnosťzdravotníckych pracovníkov, nie je informovanýo svojej chorobe a jej prognóze, má neprimerané očakávaniaa nároky. Je rozladený, nervózny, neistý mávapocity strachu a depresie.Zdravotnícky personál, pozná nepriaznivú prognózuochorenia, vie, že boli vyčerpané dostupné metódyliečenia, vie o možnostiach liečby, ktorá je často lenz ekonomických dôvodov nedostupná, čo mu častospôsobuje vnútorné problémy. Vidí, že chorý zomiera,v komunikácii s chorým sa stáva neistý, dáva vyhýbavéodpovede, je rozháraný, niekedy býva nevrelý.Tento vzťah medzi zdravotníckym personálom a chorýmvytvára podmienky na vznik syndrómu vyhorenia.Syndróm vyhorenia vzniká ak ošetrujúci personálnebol pripravení teoreticky, ani prakticky na zvládnutietýchto tzv. hraničných situácií. Nielen po stránkemedicínskej, ale aj psychickej a duchovnej.Pre vysvetlenie syndrómu vyhorenia existuje viacmodelov, ktoré nie vždy možno aplikovať v klinickejpraxi. Najčastejší model Selyho, sa interpretujeako výsledok stresu, ktorý spôsobuje psychickú záťaža s tým súvisiaci adaptačný syndróm. V našich ekonomicko— spoločenských podmienkach tento modelpopísal ŠTENCL [3, 4]. Tento jav sa vyskytuje nielenu zdravotných sestier ale aj u lekárov, logopédov, psychológov,špeciálnych pedagógov, sociálnych pracovníkov,teológov.Zdravotnícky pracovník pri príchode na nové pracoviskobojuje s profesionálnymi problémami. Zoznamujesa s prostredím, spolupracovníkmi, s chorými.V tejto fáze hrá dôležitú úlohu získavanie novýchpoznatkov, príprava na špecializáciu, vzťah so staršímikolegami, vzťah zdravotnícky pracovník—chorý—príbuzný. Má existenčné problémy — získanie bytu,