Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciách

144Komplexná starostlivosť o človeka v hraničných situáciáchkurencii či vzájomné prispôsobenia sa. Nebudú prichádzaťs inovačnými zmenami v podobe novšícha lepších produktov pre spotrebiteľov, ktorí ani nevyžadujúvylepšené výrobky alebo služby. Toto všakpredpokladá i nečinnosť zákonodarnej moci v snahemeniť legislatívne prostredie, nečinnosť výkonnejmoci vydávať rôzne usmernenie, nariadenia smerujúcek prospechu spotrebiteľa a spoločnosti pre zvyšovaniekvality napríklad životného prostredia.Takýto pohľad však možno označiť za abstraktný,neexistujúci. Vývoj vpred sa nedá zastaviť. Zmeny súrealitou nášho života, sveta, teda aj organizácie. Všetko,tak ako človek od narodenia, cez detstvo, adolescenciu,juniorský a seniorský vek, až po roky zaslúženéhoodpočinku sa neustále mení, prispôsobuje sanovým životným, spoločenským podmienkam. Menísa na základe jeho vnútorného vývoja ale i vonkajšiehovplyvu okolia, spoločnosti.Preto každý dobrý manažér musí rátať so zmenami,musí byť na ne pripravený, musí byť schopný ichriešiť pre spokojnosť celej organizácie. Na zvládnutiezmeny musí mať aj príslušné kompetencie a dôveru.Zmena je akákoľvek činnosť organizácie, ktorá sa týkaľudí, organizačnej štruktúry alebo technológie, smerujek zlepšeniu činnosti, postavenia organizácie v konkurenčnomboji, s cieľom uspokojovania narastajúcich potrieb spotrebiteľapre jeho spokojný život. 1Manažment zmenyManažéri 21. storočia sú a neustále budú vystaveníveľkým nevyhnutným tlakom na zmeny vo svojichorganizáciách. Príčiny týchto tlakov sú najmä tieto:globalizácia trhu, globálna konkurencia, zmenyťažby ropy, plynu, energií, heterogenita ľudína pracovisku, konkurencieschopnosť, rôznahodnotová orientácia ľudí, etické problémy. Ďalšiezmeny budú spôsobené zavádzaním nových technológiina trh, politikou a sociálnou situáciou. Tietofaktory zmien sú objektívne dané, nezávislé na vedomía vôli ľudí. Manažéri stoja pred voľbou buď ich riadiťalebo sa im nútene prispôsobiť.Manažment zmeny sa bude používať vo významerozvoja podniku v najširšom slova zmysle. Trh samení, nie je stály. Tomu sa musia prispôsobiť i organizácie.Ak chcú prežiť, musia sa meniť i ony. Manažérimusia byť pripravení na sledovanie veľkých pohybov,ktoré síce nemôžu ovplyvniť, ale ktoré časom1Poznámka: Každá zmena je následok podnetu, ktorý jej musí predchádzať.Vychádza z kauzálneho vzťahu podnetu a výsledku zmeny,jej podstaty a potreby pre ľudí a spoločnosť. Preto podnet môže byťnáhodný, alebo zámerný. Náhodný je vtedy, ak je vyvolaný náhodnousituáciou, náhodou prídeme k niečomu, čo chceme zmeniť k lepšiemu,uspokojiť náročného zákazníka, uľahčiť si prácu a podobne. Zámerný— ako reakcia na okolité dianie. Vtedy má presne vymedzenéregulačné pravidlá vývoja.môžu mať dopad na osud organizácie. Celosvetovézmeny na medzinárodných trhoch a globálna konkurenciasa objavili rýchlo. Dochádza ku konfrontáciisúčasných organizácií s globálnou konkurenciou,s výrobnými prostriedkami využívajúcimi modernúvýpočtovú techniku, užitočnú komunikáciu pre rozvojorganizácie.Napriek uznávanej skutočnosti, že k zmenám dochádza,majú organizácie i manažéri stále ešte veľkútendenciu veriť tomu, že ich sa zmeny nedotknú alebože ich snáď bude možné zvládnuť pomocou malýchpostupných zlepšení namiesto zásadného posunuv postojoch a správaní. V čele tých, ktorí volajú právepo tomto zásadnom posune, stojí americký mysliteľRichard Pascale — významný americký manažér.Pascale vyzýva manažment, aby vynaložil dostatokintelektuálnej energie a urobil vedomú voľbu medzizmenou (postupným zlepšovaním) a transformáciou(diskontinuálnymi) posunmi v oblasti podnikovýchspôsobilostí. Je presvedčený, že túto voľbu obklopujúmyšlienkové zmätky vedúce k tomu, že veľa zmienje vydávaných za »transformácie«. Ako vášnivý kritikmódnych vĺn a výstrelkov v manažmente Pascale volápo tom, aby sa podniky neustále snažili verifikovaťsvoje vlastné správanie sa a usilovali o sebaobnovu.Prostredie zmenyManažéri vo svojej činnosti musia brať do úvahy akovnútorné, tak aj vonkajšie prostredie organizácie. Kedykoľvekmanažéri plánujú, musia brať do úvahy potrebya želania ľudí i mimo danú organizáciu, ďalejpotrebu materiálu a pracovných síl, technológií, finančnýchprostriedkov a ďalších zdrojov i z vonkajšiehoprostredia. Podobná prax sa vyskytuje takmeru všetkých druhov manažérskych aktivít. Vonkajšiefaktory zmien sú definované rôznymi zdrojmi. Všetkyzdroje vonkajších faktorov zmien majú spoločnéto, že pri všetkých ide o zákazníka, získanie si jehodôvery.Organizácie, ktoré chcú uspieť v boji o zákazníka,získať si jeho dôveru vo vlastné produkty, musia saneustále a trvale prispôsobovať rastúcim potrebáma požiadavkám zákazníka. Musia vyvíjať nové výrobnéprogramy a produkty, zvyšovať kvalitu, dokonalosťvýrobku a produktivitu, dokonalejšie zvládať technológiuvýroby. Musia neustále zdokonaľovať, rozvíjaťa meniť svoje marketingové stratégie mysliac pri tomlen na zákazníka, využívajúc predchádzajúce technologické,výrobné a marketingové skúsenosti, svojvplyv na trhu, nezabúdajúc na konkurenciu.Vonkajšie prostredie tvoria sily a inštitúcie mimoorganizáciu, ktoré potenciálne ovplyvňujú jej výkonnosť.Vonkajšie prostredie — priame vplyvy — sa deliana dve časti: