196<strong>Komplexná</strong> <strong>starostlivosť</strong> o <strong>človeka</strong> v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong>chorobám tela (obezita, civilizačné choroby) a rozptýleniu,roztriešteniu, rozbitiu, rozdeleniu osobnosti. Dôsledkomje strata vitality, slobody, zmyslu pre realitu,množstvo chorôb a <strong>hraničných</strong> situácií. Moc Zla prenikái do citového života, deformuje emócie a prežívanie,aby negatívnymi emóciami posiľovala bludné,zvrátené modely myslenia, svetonázorov. Neprirodzenéumelé hranice a zákony majú výrazný negatívnydopad i globálne na prírodu a vesmír.Život ako rieka je pri svojom prameni čistý, krásny,priezračný a úrodný. Je nám nezištne dávaný, mal bybyť v plnosti prijímaný, zosobnený, obohatený Láskoua zmysluplne odovzdávaný do siete ľudských vzťahov.Život však preteká cez ľudí, ktorí ho berú do svojichrúk a z nepoznania ním plytvajú, znečisťujú ho, aleboho deformujú tým, že mu nanucujú neprirodzené,umelé hranice a prekážky, podľa svojej vôle. Životnésily tak získavajú chaotický a deštruktívny charakter,netvoria, nezjednocujú, ale spútavajú, zožierajú, ničia<strong>človeka</strong> i celé spoločenstvá z vnútra i zvonka, duchovnei telesne. Život v takomto ohraničení je plnýnapätia, znečistený skrytým, alebo otvoreným strachom,depresiou, hnevom, sebectvom, nenávisťou,neodpúšťaním, tvrdosťou, nespravodlivosťou, nepokojom,bezmocnosťou, bolesťou, utrpením, chorobami,vojnami, umieraním nevinných, ekologickými katastrofami.Život žitý bez prirodzených Stvoriteľskýchhraníc a zákonov, alebo deformovaný, blokovaný, potláčanýa uväzňovaný neprirodzenými umelými ľudskýmihranicami, zákonmi vedie <strong>človeka</strong> a celé spoločenstvák hraničným situáciám. Všeobecne ide vždyo individuálne hranice, ktoré ohraničujú priestor,myšlienkový, svetonázorový, citový i fyzicky, v danomčase a priestore. Neprirodzené, umelé hranice stojana pilieroch klamstva, bludov, pýchy, egoizmu, strachu,nenávisti. Majú iba ľudskú podporu a preto súdočasné, nestále, menlivé a zbúrateľné. Práve zmyslomBožích duchovných zákonov je vytvárať životnýpriestor milosrdnej, bezhraničnej Lásky, ktorá rúcaumelé ľudské hranice, bariéry a spája rozdeleného<strong>človeka</strong> a ľudstvo. Paradoxne ide o bezhraničný životnýpriestor, v ktorom sa môže človek v Pravde oslobodzovaťz každej spútanosti a plne uskutočňovať processvojho osobného spoznávania, utvárania, budovania,zdokonaľovania, dozrievania, aby sa stal sám sebou,človekom úplným, uvedomelým, slobodným, integrovanýma zjednoteným.Literatúra[1] JÁN PAVOL II.: Salvifici doloris, O křesťanskémsmyslu lidského utrpení, Vyd. Zvon, Praha 1995,str. 12, 13, 21, 27, 40[2] JÁN PAVOL II.: Posolstvo k Svetovému dňu pokoja1. 1. 2005, Kat. noviny 1, z 2. 1. 2005, str. 14
<strong>Komplexná</strong> <strong>starostlivosť</strong> o <strong>človeka</strong> v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong> 197SIMOČKOVÁ V., ZAMBORIOVÁ M.Možnosti predchádzania hraničnýmsituáciám u seniorovSúhrnStarnutie <strong>človeka</strong> je prirodzený, nepretržitý a nezvratnýproces, ktorý prebieha po celý život. Staroba so sebouprináša celý rad problémov, na riešenie ktorých nie sústarí ľudia dostatočne pripravení. Seniori sa mnohokrátdostávajú do <strong>hraničných</strong> situácií, z ktorých sa im samýmťažko hľadá východisko. Medzi možnosti, ako predchádzaťhraničným situáciám v starobe, je vypracovanie programovzameraných na prípravu na starnutie.Kľúčové slováhraničné situácie, staroba, senior, príprava na starobu.SummaryAgeing process is natural, continuous and irrevocableaction, which is in progress during the whole life. Oldage brings a lot of problems, for which the ancientry isnot sufficiently ready for. Seniors are often getting intoboundary situations, trying to find with difficulty ownway out. One of the possibilities how to prevent boundarysituations in old age is working out of programmesspecialized for ageing process setup.Kontaktná adresaPhDr., PaeDr. Simočková Vierasimocko@internetkosice.skFZ KU v Ružomberku, detašované pracovisko KošiceHúskova 59, KošicePhDr. Zamboriová Máriazamborm@central.medic.upjs.skÚstav pre bakalárske a magisterské štúdiá,Lekárska fakulta UPJŠ Košice, Tr. SNP 1Neustále zmeny dnešných čias vytvárajú veľakrátstresové situácie, ktoré sa dotýkajú viac alebo menejkaždého z nás. Často táto tenzia vyvrcholí v rôznych<strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong>, čo môže mať za následok deštrukciuvzťahov, opustenosť, odkázanosť na pomocdruhých a pod.Pozornosť chcem upriamiť na starých ľudí, ktorínie sú na riešenie <strong>hraničných</strong> situácií, ktoré so seboustaroba prináša, dostatočne pripravení. Dnešnáspoločnosť sa stavia k problémom seniorov ľahostajneaž negatívne. Starobu vníma ako obdobie chorôb,chudoby a celkového chátrania, na seniorov pozeráako na príťaž spoločnosti, ktorí mnoho vyžadujú, aletakmer nič neprinášajú. Tak sa starí ľudia mnohokrátdostávajú do <strong>hraničných</strong> situácií, z ktorých sa im samýmťažko hľadá východisko.Starnutie <strong>človeka</strong> je prirodzený, nepretržitý a nezvratnýproces, pri ktorom dochádza k zmenám organizmuv závislosti od pôsobenia mnohých vonkajšícha vnútorných faktorov. Prebieha po celý život. Názoryna starobu sa rôznia. V antickom Grécku a Ríme sistarcov vážili a stavali ich do čela vlád, boli učiteľmi,radcami. Naopak, staroveké lovecké a kočujúce kmenestarých ľudí zabíjali, alebo ich nútili spáchať samovraždu.Zásluhou prudkého rozvoja biomedicínskych vieda pokroku v zdravotníctve dochádza k predlžovaniuživota a starí ľudia žijú v porovnaní s minulosťoupodstatne dlhšie. Dlhovekosť je jedným z najväčšíchúspechov 20. storočia, ale s klesajúcou pôrodnosťouvedie k starnutiu svetovej populácie. Podiel starýchľudí sa stále zvyšuje, čo má vplyv na celkový vývoj spoločnosti— väčšina z nich totiž trpí chronickými chorobamia je vo zvýšenej miere odkázaná na sociálnua zdravotnú <strong>starostlivosť</strong> [1]. Preto je potrebné zodpovednesa pripraviť na vznikajúcu situáciu, keďžegeriatrická <strong>starostlivosť</strong> je u nás nedostatočne rozvinutá.Koniec starého a začiatok nového milénia sa nesiev našej spoločnosti v znamení aktivít WHO zameranýchna problematiku celosvetového starnutiapopulácie a na opatrenia, ktoré by mali zmierniť sociálnya ekonomický dopad tohto javu v jednotlivýchkrajinách [2]. V programe WHO Zdravie pre všetkýchv 21. storočí [3] sa o. i. hovorí, že ľudia nad 65 rokovmajú mať možnosť plne využívať svoj zdravotný potenciála aktívne sa podieľať na živote spoločnosti.V zmysle uvedeného programu prijala naša vláda v roku1999 Národný program ochrany starších ľudí, kto-