172<strong>Komplexná</strong> <strong>starostlivosť</strong> o <strong>človeka</strong> v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong>te je dôležité modliť sa vlastnými slovami. Pri takejtomodlitbe človek komunikuje s Bohom, ktorého prítomnosťdôverne prežíva. Rozpráva sa s Bohom. Predkladámu to, čo práve prežíva. Takáto modlitba môžeprejsť do rozjímania alebo až do kontemplácie. V životeveriaceho <strong>človeka</strong> majú vždy svoje miesto aj modlitby,ktorých formulácie nám predkladá Cirkev a rôzneCirkvou schválené ľudové pobožnosti.Liturgická, spoločná a osobná modlitba je rozhovoroms Bohom. Takýto rozhovor má svoje mocnéúčinky nie iba z nejakej psychologickej hodnotyrozhovoru ako takého, ale z Božej moci, z jeho láskya milosrdenstva.Cirkev neustále ľudí pozýva k osobnému vzťahus Bohom aj cez ponuku čítania Svätého písma. V tomtoprípade sa nemyslí na štúdium, ale skôr na modlitbuso Svätým písmom. »Čítame Kristovo slovo a pýtamesa: ›Čo hovoríš, platí aj pre mňa, nielen preľudí tých čias. Čo mi teda chceš tým povedať teraza dnes?‹« 14 »Jedine vo svetle viery a rozjímania o slove Božommožno vždy a všade poznávať Boha, v ktorom ›žijeme,hýbeme sa a sme‹ (Sk 17,28), v každej udalosti hľadať jehovôľu, postrehnúť Krista vo všetkých ľuďoch, blízkych i vzdialených,a správne zmýšľať o pravom zmysle a hodnote časnýchvecí ako takých a ich vzťahu k (poslednému) cieľu <strong>človeka</strong>.«15Modlitba, vo všetkých svojich podobách, je veľmiširoká téma. V tejto prednáške som chcel iba naznačiťjej nepopierateľnú hodnotu aj pre <strong>človeka</strong>, ktorý sanachádza v akejkoľvek hraničnej situácii. Napríklad jeznáme, že v kresťanských rodinách je zaužívané, ak tookolnosti dovolia, modliť sa pri zomierajúcom, prípadnespolu s ním. Bol som už svedkom a účastníkomtakýchto modlitieb. Zvykne sa modliť svätý ruženec,alebo sa číta zo Svätého písma, alebo sa recitujúžalmy… Vo východnom obrade poznáme aj oficiálnemodlitby pri odchode duše pri zomierajúcom.Bolo by ešte možné uvažovať o sviatostiach, ktorétiež obsahujú silný komunikačný rozmer a sú nesmiernoupomocou pre <strong>človeka</strong>. Napríklad sviatosťEucharistie, zmierenia alebo pomazania chorých.Komunikácia <strong>človeka</strong> s človekomv spoločenstve CirkviSpoločná modlitba je zároveň aj medziľudskou komunikáciou.Buduje nielen vzťah s Bohom, ale aj vzťahymedzi ľuďmi, má teda sociálny rozmer.V tejto tretej rovine sa však chcem zamerať skôrna bežnú komunikáciu ľudí navzájom, o to skôr, akvďaka viere v tom druhom poznajú nielen svojho blížneho,ale samého Krista. »Veru, hovorím vám: Čokoľvekste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mneste urobili« (Lk 25,40). »Najmenší brat«, vychádzajúcz Ježišovho podobenstva o poslednom súde, je trpiaci,núdzny, ubolený, strádajúci človek. Ten, o ktoréhokomplexnú <strong>starostlivosť</strong> nám ide aj na tejto konferencii.Pozrime sa iba na dva dôležité momenty komunikácies takýmto človekom — na sociabilitu a empatiu.Sú to navzájom blízke pojmy spoločenského vedomia,ktoré sú dnes nevyhnutnou matériou pri štúdiu akejkoľvekkomunikácie (v ošetrovateľstve, v zdravotníctvevôbec, v pedagogike, v masmédiách, …), rétoriky,ale aj homiletiky. Nie sú však záležitosťou iba intelektu,ale skôr srdca. Patria nie iba k štúdiu, ale aj k formáciia výchove <strong>človeka</strong>.Aby vznikla dôvera medzi nami a iným človekom,musí byť u nás vysoko vyvinutá sociabilita, tedaschopnosť zblížiť sa s potencionálne cudzím človekom.Počas rozhovoru nesmieme ostať stálou veličinou.Zaoberá sa tým proxemika, čiže náuka o vzdialenostiachmedzi komunikujúcimi. V tomto prípadenejde o vzdialenosť alebo odstup priestorový, ale kontaktový.Mal by sa skracovať. Z verejného, oficiálnehokontaktu dvoch cudzích ľudí by sa mal meniť na kontaktblízkych ľudí, ktorí si navzájom rozumejú v tomnajlepšom význame slova. 16 Ide o skutočne profesionálnyprístup kňaza, pedagóga, vychovávateľa, či zdravotníkak človekovi, ktorý sa ocitol v kritickej situácii.Je naozaj nevyhnutné, aby nám takýto človek moholdôverovať, aby v nás objavil svojho priateľa, <strong>človeka</strong>,ktorý ho má rád.»Empatizovať znamená vidieť očami druhého <strong>človeka</strong>,počúvať ušami druhého <strong>človeka</strong> a cítiť jehosrdcom. Stručnejšie môžeme povedať, že empatia jeschopnosť vžiť sa do psychického stavu iného <strong>človeka</strong>,s ktorým sme v bezprostrednom kontakte. Vcíteniesa.« 17 V rozhovore a v komunikácii vôbec to znamenávnímať spätnú väzbu, v akom rozpoložení je partnerdialógu. V kazateľskej činnosti je empatia spojenánapr. s virtuálnym dialógom kazateľa a poslucháčov.Kazateľ musí sledovať reakcie poslucháčov, vnímaťspätnú väzbu a hneď ju spracovať. Niektoré signályvníma zmyslami, iné inštinktívne a niektoré musídopredu predvídať. 18 Toto je dôležité aplikovať v komunikáciistále. Obzvlášť to platí v komunikácii s človekomnachádzajúcim sa v nejakej hraničnej situácii.»Empatia začína tam, kde opustíme vlastné myšlienky,city a predstavy a začneme uvažovať o tom, ako bysme sa asi my cítili v situácii druhého <strong>človeka</strong>.« 19Keďže uvažujeme o komunikácii, nie je možné nespomenúťskutočnosť, že okrem verbálnej komunikáciepoznáme aj neverbálnu. Aj tá je veľmi dôležitáv kontakte s trpiacim človekom. V kontakte s takýmtočlovekom je možno niekedy výrečnejšie mlčanie,participácia, spoluúčasť na jeho utrpení. Niekedy naozajstačí, ak človek cíti, že v svojom rozpoložení nie je14KRENZER, F.: Zajtra sa bude opäť veriť. Základy katolíckej vierouky. Bratislava:Vydavateľstvo Alfa, 1991, s. 287.15Apostolicam actuositatem 4.16Porov.: STANČEK, Ľ.: Kňaz rétor. Spišská Kapitula — Spišské Podhradie:Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 2001, s. 102.17Tamtiež, s. 103.18Porov.: Tamtiež19Tamtiež, s. 104.
<strong>Komplexná</strong> <strong>starostlivosť</strong> o <strong>človeka</strong> v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong> 173sám. Nie sú potrebné slová, pretože navzájom komunikujúsrdcia. Toto je reč lásky. Dôležitú úlohu tu zohrávarodina, cirkevné spoločenstvo, ale napr. aj ošetrujúcipersonál.Uvedomujem si, že téma tejto prednášky Komunikáciaako pomoc v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong> je veľmi široká.Potrebné je ju vnímať ako určitý úvod do danejproblematiky. Môže však byť potvrdením pravdy, žekomunikovať znamená milovať. Láska je ničím nenahraditeľnýrozmer našej starostlivosti o <strong>človeka</strong>v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong>.»Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a láskyby som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniacicimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstváa všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, žeby som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by somnebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnua keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a láskyby som nemal, nič by mi to neosožilo« (1Kor 13,1 — 3).
Change language