160<strong>Komplexná</strong> <strong>starostlivosť</strong> o <strong>človeka</strong> v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong>OLÁH M.Sociálna pružnosťa syndróm CANSúhrnPružnosť je v našom chápaní schopnosť zotaviť saz nepriazne osudu a ďalej žiť funkčným životom so zmyslompre normy. Ľudia sa môžu stať pružnými dokonca ajvtedy, keď žili v rodinách a spoločenskom prostredí plnomstresu a nedbanlivosti. Popisujem prípad, ktorý ilustruje,ako sociálni pracovníci (socioterapeuti) a klienti môžuvzájomnou spoluprácou v rámci štruktúry pružnostiodhaliť a podoprieť silné stránky, ktoré môžu napomôcťku kvalitnejšiemu a spokojnejšiemu životu.Kľúčové slovásociálna pružnosť, CAN, ohybnosť, kognitívno-behaviorálnapsychoterapia, klient, terapeut, vzťah, funkčný život,sebareflexia.SummaryResilience is the capacity to bounce back in the face ofadversity and to go on to live functional lives with a senceof well-being. People can become resilient even thoughthey may have lived in stressful and neglectful family andcommunity environments. I describe one case vignettes thatillustrate how therapists and clients working together ina resilience framework can discover strenghts that can leadto better and more satisfying lives.Key wordssocial versatility, CAN, flexibility, cognitive-behavioualpsychotherapy, client, therapist, relation, functional life,selfreflection.Kontaktná adresaPhDr. Oláh Michalmolah@post.skBohoslovecká pravoslávna fakulta Prešovskáuniverzita, PrešovFakulta zdravotníctva a sociálnej prácebl. P. P. Gojdiča PrešovPružnosť je podľa Turnera (2001) mimoriadnouschopnosťou jednotlivcov čeliť značným ťažkostiam,zotaviť sa z nepriazne osudu a ďalej žiť funkčnýmživotom so zmyslom pre normy. Pružní ľudiamajú »schopnosť byť ohnutí bez toho, aby sa zlomilia schopnosť, keď sa už ohli, narovnať sa späť«. Predpokladomje, že každý, kto prežil nejakú traumu a zanedbávaniev detstve, má istú silu, ktorú dostal cezprežitú skúsenosť. Táto sila alebo schopnosť pre duševnézdravie je vrodená a priamo dostupná.Chcem vám predstaviť prípad muža, ktorý aj napriektomu, že jeho detstvo a mladosť je plné rizikovýchfaktorov, stresu a deviantného spojenia s partiou,sa usiluje zmeniť svoje správanie, ktoré posilnilojeho pružnosť.Pojmové základy pružnostiKoncepčne sa pružnosť vykresľuje na základe niekoľkýchmodelových teórií. Pružnosť je tiež definovanáako kombinácia empatie (vcítenia sa), autentickosti,vnímavosti a chápania druhej osoby (GENERO et al.,1992). Tento model predpokladá, že základná vlastnáskúsenosť je závislá od iných (SURREY, 1991). Vzájomnývzťah zahŕňa zmysel poznania samého sebaa ostatných prostredníctvom procesu obojstrannéhorelačného vzájomného pôsobenia a kontinuity. Vlastnáosobnosť získava vitalitu a vzostup vo vzťahu a nieje redukovaná (znížená) alebo ohrozená príbuzenstvom.Byť schopný udržať pokračujúci vzťah s pozitívnoudospelou osobou je jednou z najdôležitejšíchcharakteristík pružnej osoby. Vzájomnosť v terapiimôže vytvoriť možnosť pre budovanie ďalších pozitívnychdôverných priateľstiev. JORDAN (1992) predpokladá,že »Terapia… sa môže ponímať ako značné úsiliena skúmanie a zvyšovanie duševnej schopnosti prerelačnú pružnosť«.Úloha alebo zmysel pre dosiahnutie cieľa je schopnosťnájsť silu v prevzatí zodpovednosti za ostatných,alebo byť časťou snahy väčšieho spoločenstva. Mnohoprincípov pružnosti je taktiež zahrnutých do praktickéhomodelu sociálnej práce.Princípy pružnosti ťažia najmä z kognitívno behaviorálnejteórie (MOŽNÝ, 1999) a sociálnej teórie učeniasa. Kognitívno behaviorálna teória predpokladá,že afekt a správanie sa sú v prvom rade determinovanéspôsobom, akým osoba kognitívne hľadí na svet.Terapeuti, ktorí pracujú v rámci tejto teórie, sa snažiapomôcť rozoznať a zmeniť negatívne myšlienkya správanie na pozitívne. Sociálna teória správania sa
<strong>Komplexná</strong> <strong>starostlivosť</strong> o <strong>človeka</strong> v <strong>hraničných</strong> <strong>situáciách</strong> 161vidí ľudské správanie v kontinuálnej recipročnej interakcii,medzi kognitívnymi, behaviorálnymi a enviromentálnymifaktormi. Správaniu sa učíme a formujemepozorovaním správania sa iných a integráciouako človek reaguje na správanie sa inej osoby (DAN-CÁK, 14). Sociálna teória učenia sa tvrdí, že jednotlivecsa môže naučiť pozorovaním správania sa ostatnýchrovnako tak, ako priamymi skúsenosťami.V nasledujúcej časti sú popísané najdôležitejšiecharakteristiky pružnosti.Charakteristika pružnostiŠtúdiom detí, ktoré sa narodili do chudoby, stresu,zanedbávania a poniektoré z nich aj týrania, WER-NER a SMITH (1982) zistili, že determinantom dobréhomentálneho zdravia bola kombinácia ich osobnýchcharakteristík a ochranných faktorov. Zo 698 detítrpiacich syndrómom CAN, len dve tretiny z nich sastali normálne fungujúcimi dospelými osobami.Tab.: Ranné maladaptívne schémy podľa YOUNGA (2002)I. Porucha naviazania vzťahov a odvrhnutia (Disconnectionand Rejection)II.III.IV.• Opustenie/ nestabilita (Abandonement/ Instability)• Zneužívanie/ nedôvera (Abuse/ Mistrust)• Emočná deprivácia (Emotional Deprivation)• Chybnosť/ hanba (Defectiveness/ Shame)• Sociálna izolácia/ odcudzenie(Social izolation/ Alienation)Narušená autonómia a prejav (Impaired Autonomy)• Funkčná závislosť/ neschopnosť(Functional Dependence/ Incompetence)• Zraniteľnosť voči nebezpečenstvu(Vulnerability to Danger)• Prepletenie/ nevyvinuté ego(Enmeshment/ Undeveloped Self)• Zlyhanie (Failure)Narušenie hraníc (Impaired Limits)• Nadradenosť/ grandiozita (Entitlement/ Grandiosity)• Nedostatočná sebakontrola/ sebadisciplína(Insuficient Self-Control/ Self-Discipline)Zameranie na druhých (Other-Directedness)• Podrobenie sa/ submisivita (Subjugation)• Sebaobetovanie/ Prehnaná zodpovednosť(Self-sacrifice/ Overresponsibility)• Hľadanie súhlasu a uznania(Approval-Seeking/ Recognition-Seeking)V. Nadmerná ostražitosť a inhibícia (Overvigilance andInhibition)• Negativizmus/ obava z chýb(Negativity/ Vulnerability to Error)• Nadmerná sebakontrola/ emočná inhibícia(Overcontrol/ Emotional Inhibition)• Perfekcionizmus/ hyperkritičnosť(Unrelenting Standards/ Hypercriticalness)• Puntičkárstvo (Punitiveness)YOUNG (2002) popísal 18 základných typov tzv.»ranných maladaptívnych schém«, ktoré sa vytvárajúpočas detstva na základe negatívnych zážitkov a narušenýchvzťahov. Tieto schémy rozdelil do 5 skupín,z ktorých každá zodpovedá narušeniu určitej základnejľudskej potreby v čase detstva. YOUNG ďalej predpokladá,že táto »ranná maladaptívna schéma« tvorízáklad porúch osobnosti. Vytvoril schému, ktorá mapujemaladaptívne správanie u klientov, ktoré uvádzav nasledujúcej tabuľke.WERNER a SMITH (1982) prišli k názoru, že »v každejfáze individuálneho vývinu rovnováha kolíše, pretožesa strieda stres, ktorý zvyšuje zraniteľnosť a ochrannéfaktory, ktoré zasa zvyšujú pružnosť« (WERNER et al.,1982). Pozitívne priateľské vzťahy a efektívne vrcholovéciele sú príkladmi ochranných faktorov.Niektoré z kvalít, ktoré pomáhajú pri dosahovaníosobnej pružnosti sú:• zmysel pre humor,• zmysel pre riadenie alebo poverovanie,• intelektuálna kapacita (alebo schopnosť preniknúťdo podstaty veci),• doba adaptácie (alebo sebaúcta a iniciatíva),• využitie talentu a zručnosti.Pokračujúce vzťahy s pozitívnymi dospelými osobami,ktoré nemusia byť nevyhnutne rodičmi aleboiné vzťahy sú nevyhnutné pre vytvorenie a rozširovaniepružnosti. Zmysel pre humor umožňuje človekunájsť komickosť v tragédii a môže dokonca pomôcťznížiť tlak a dosiahnuť lepšiu perspektívu.Úloha alebo zmysel na dosiahnutie cieľa jeschopnosť nájsť silu v prevzatí zodpovednostiza ostatných alebo byť časťou snahy väčšiehospoločenstva. Intelektuálne schopnosti ako dobréverbálne a komunikačné zručnosti práve tak,ako schopnosti preniknúť do podstaty veci, dávapružným jednotlivcom schopnosť úprimne chápaťseba a iných ľudí. Dĺžka adaptácie a nezávislosťsa odvoláva na schopnosť oddeliť sa zdravýmspôsobom od chaotickej rodiny. Pružné deti sa nestotožňujúso svojimi zle sa adaptujúcimi rodičmi,hľadajú si pozitívne vzory niekde inde ako napr.v učiteľoch, u rodičov svojich priateľov, trénerov,predstaviteľov náboženských alebo iných spoločenstiev.Učia sa emočne sa oddeliť od svojich rodín,ale stále udržiavajú nejaké spojenie. Nepociťujú,že sa im dávajú za vinu rodinné problémy.Sebaefektivita, (ktorej komponentom je sebaúcta)je presvedčenie, že jednotlivec je schopný vykonať istéúlohy. WERNER a SMITH (1982) ju opisuje ako istotu,že máme kontrolu nad svojím osudom — v dôsledkučoho sme schopní prekonať naše ťažkosti. Tiež talenta zručnosť alebo silný záujem môžu pomôcť budovaťpružnosť. Môže to byť niečo ako hra na hudobný nástroj,spev, turistika, kreslenie alebo zbieranie známokpráve tak, ako byť futbalovou hviezdou alebo výbornýmštudentom.