Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

mieňanie samohlások nachádza Czambel tam, kde spisovatelia zavádzajú
„širšie" samohlásky miesto úzkych „v domnení, že tak patričné slovo lepšie
zodpovie slovenskému zvukosloviu", „vediac o záľube slovenského jazyka
v hrubých hláskach". U Paulinyho našiel takéto prípady: žartva —
žertva, hoslo — heslo, nohet — nechet, ľasť — lesf a i. Vymieňanie spoluhlások
nachodí sa len v týchto slovách: cúfat — cúvat, hodbavný — hodbabný,
sloboda — svoboda.
Pokiaľ ide o krátenie a dlženie, už Samo Chalúpka 22
navrhoval zrušiť
„základné pravidlo" o krátení druhej z dvoch dlhých slabík idúcich po sebe
tam, „kde rušením nabylo by slovo určitosti", napríklad: krásne (plur.
nom. v ženskom a strednom rode) a krásne (adv.), hriaté (subst. a adj.) a
hriate (adv.; tu je, pravda, otázka, či sa takéto adv. skutočne vyskytuje).
U Paulinyho našiel Czambel dĺžku až v troch po sebe idúcich slabikách
(smútiaci) a v dvoch dosť často: prútie, prútia (gen.), utiahnúc sa, ukážuc,
chváliac, súdiac, poľúbiac, túžieb, dýmôk, podriadi, sa pokúsia, tiahnú,
hriaté, svieži, žiadny, obtiažny, krásny, biela, prisviežé, krátke, púhe,
búrievat a i. Czambel súhlasí s rušením pravidla v prípadoch, kde by slúžilo
na odstránenie pravopisného nedostatku, ako je v tvaroch krásne —
adj.: krásne — adv. a pod. Týmto súhlasom Czambel upevnil výnimky
z rytmického krátenia jednej z dvoch dlhých slabík, 23
ktoré sa už pred
nim vyskytovali v spisovateľskej praxi.
Paulíny na rozdiel od stredoslovenskej výslovnosti dĺžil slabiky v týchto
prípadoch: sudca, sused, ružový, pustovník, mohutný, mlynský, ku zkáze,
omráčený, zdalo sa, lôno. Czambel toto dĺženie u Paulinyho vykladá —
akiste správne — vplyvom západoslovenského nárečia, resp. češtiny. Niektoré
ďalšie prípady dĺženia a krátenia z dnešného hľadiska sú diskutabilné
(domok — dômok, zajtra — zajtra, horúčosť — horúčosť a i.). Neoprávnene
Paulíny menil kvantitu v prípadoch: rydzí, slavný, služný, skúsený
(diskutabilné sú: mrtvý, nudný, nebotyčný a i.). Kolísanie je v príponách
dat. a^ok. vzoru duša: vázach, k Rozhanovcam, Levicach (popri
stoliciach) a i. Správne odmieta Czambel (str. 54) dlhé ó po j (jarok, stoja,
vojak, ujarmenie a i.) a dlhé é, ie po j (jiedlo, jiest, ujiežďať a i.). Kolísanie
sa u Paulinyho vyskytuje v písaní alebo vynechávaní -j- („rušenie
bjátu") v prípadoch: jiste, dojista (popri dozaista), zajistiť, ujisťovať
(proti neistý), všelijaký, nijaký (popri všeliaky, ako). — Po Kollárovi a
& Chalupkovi aj Paulíny usiluje sa odstraňovať neľubozvučnosť („eufo-
• Sfeoy (B. Bystrica 1868), 216 - 217.
—
Nepriamo už tu Czambel hovorí teda o výnimkách („rušenie pravidla"). Pozri L.
mi. Bytmický zákon v spisovnej slovenčine, Bratislava 1955, 126.