Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

kých tvarov, hoci syntaktický sú vždy jedinou jednotkou. O „zloženom"
tvare v tomto prípade možno hovoriť vlastne iba historicky. 9
V minulom čase napr. volal som lexikálnym základom plnovýznamového
slovesa je forma volal, som je formálne slovo (gramatická usúvzťažňovacia
morféma). Formálne slovo je ukazovateľom gramatickej osoby a
čísla. Prípona -l vyjadruje gramatické číslo a súčasne gramatický rod.
Kategória rodu sa teda vyjadruje na pôvodnom participiálnom mennom
tvare, lebo osobné zámená ja, ty sú bezrodové. Na slovesných tvaroch určitých
sa podmet vyznačuje komplexne na gramatickej morféme, a iba
pri dôraze býva ešte osobitne vyjadrený zámenom.
Formálne slovo ako nesamostatná gramatická morféma základného tvaru
v minulom čase má v 3. os. jedn. i množ. čísla nulovú podobu; v 2. os.
si (ktoré môže poklesnúť na -s), v 1. os. som, 10
v množ. čísle sme, ste. Čím
viac v 3. os. zanikalo je sú, a práve preto sa pôvodný menný tvar volal
musel verbalizovať, tým viac sa „samostatné" gramatické morfémy si,
som, sme, ste syntetizujú so slovesným „kmeňom" volal, t. j. so „samostatnou"
lexikálnou morfémou.
Po zániku jednoduchých minulých časov, aoristu a imperfekta, analytický
minulý čas sa pri živom morfologickom modeli prezentu syntetizuje
(volá-m — volal + som, volä-0 — volal+0...). Zánik jednoduchých minulých
časov vyvolal pri slovese aj inú dôležitú zmenu, a to gramatikalizovanie
slovesného vidu (nedokonavý vid ako zložka nepríznaková, dokoná
vý vid ako zložka príznaková).
V podmieňovacom spôsobe typické sú pre strednú slovenčinu tvary bez
som: A prišiou bi si? — Prišiou bi\\3a bi prišiou, Ja bi bou (bívaú) prišiou
... (pórov, v ruštine: ja prišol byWja by prišol). Pri kondicionálových
9
Pórov. František K o p e č n ý, Problém českého „pHčesťi minulého činného" v histórii
českého mluvnictvt, Sbornik v čest na akademik Aleksandtr Teodorov-Balan, Sofia
1955, 293 n.; Základy české skladby. Praha 1958, 93, 139; Povaha českého praet