Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

„Oj, čo len to, tomu ľahká pomoč," hovoril starý. (Dobšinský) — Eh!
Čo len to! (Tajovský) — „Č o len t o," pomysleli si bratia, „z nášho bydla
•ystanú ešte aj inakšie črepy!" (Dobšinský)
že len no
Používa sa v hovorovej reči, v dialógoch, v replikách. Vyjadruje
kladné, silne citovo zafarbené hodnotenie istej skutočnosti, veľkú intenzitu
deja, stavu, vlastnosti, ktoré sa spomínajú v predchádzajúcej vete.
V hlavnej vete býva obyčajne výraz tak, na ktorý sa vzťahuje že (zo spojenia
že len no). Ide potom o súvzťažné vyjadrenie tak... že len no. Spojenie
že len no stojí namiesto výsledkovej vety.
... vám by vedno tak dobre bolo, že len no. (Slov. povesti)
no len no (niekedy sa píše aj nolen, no; nolen-no)
Používa sa v dialógoch, v replikách. Vyjadruje upozornenie, varovanie
s cieľom prerušiť, zamedziť istú činnosť, prípadne vyjadruje hrozbu, podfarbenú
silne citovo. Má povahu vety.
Tak vás niektorého vyzauškujem, že ho ani vlastná mať nepozná. „No len
n o," zahundre v kúte Drexler, zle oblečený chlapec s mastnými vlasmi. (Alexy) —
„Súhlasíme!" hrmí i po rínku, až okná rinčia a mestské holuby sa plašia. „Správne!"
„No len no," vypne hlavu Lazár. „Ešte sa to uvidí, či sa vám oddá
naťahovať s ľupčianskym zámkom."(Rázus) — „Pôjdem ... pravda, otec ?" „N o
len-no," tíši ju tento, „azda nebude ani treba." (Rázus)
čo by len, čo by len nie
Popiera platnosť predchádzajúcej výpovede: čo by len popiera kladnú a
čo by ten nie zápornú výpoveď. Používa sa v citovo zafarbenej hovorovej
reči, v dialógoch, v replikách. Má povahu vety s významom „kdeže by";
„prečo by nie".
„To je iné." „Čo by len! Boj je boj!" (Rázus) — „On sa nepokoná." „Čo
by len." (Rázus) 10
„Azda by sa odvážili stať si do tých dvier?" „Čo by len nie! Vždy sa
našli ľudia na všetko!" (Rázus) „Veď ma nikto nechce." „Čo by len nie."
(Rázus)
lenže len
Výraz sa používa v ľudovej reči, v dialógoch, v replikách. Je silne citovo
1 0
Odlíšiť treba prípady, keď sa častica len používa s určitým slovesným tvarom.
V týchto prípadoch je by súčasťou slovesného tvaru, preto nepovažujeme za správne
písať by spolu so slovkom čo, ako je to v niektorých vydaniach Rázusových diel. — Č o
by sa len bál! — šepcú okolo. — Myslí si, vystavím kostol, a všetko je odpustené.
(Rázus) — „A nemyslíš na nás." „Čo by len nemyslel, žena," hľadí ju vždy uspokojiť,
chápuc veľmi dobre, čo je za týmito slovami. (Rázus) — „Ozaj, či nájdu?" „Čo by len
nenašli." (Rázus)