Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

lietat. Sloveso letiet znamená aj „rýchlo sa pohybovať" a „pohybovať sa vzdušným
priestorom".
Pekne nám to ukážu príklady:... lietajú nôžky milých dám, za nimi letí
očí plam... (Jesenský) — Babka zasa, zhrbená pri kopaní piesku, si nevšimla,
že jej nad hlavou lietajú kamene. (Zúbek) — Nadávky lietali, dvíhali sa
päste. (Mináč) — Orendäčka dlho lietala po dvore, vykríkala. (Tatarka) —
... slúžka neprišla dosiaľ a slečna tiež ktozná kde lietajú... (Timrava) —
Chudé rúčky Minkine lietali po klávesoch... (Timrava) — Hľadel do seba
a myšlienky mu iste lietali ako včely okolo kvietkov kdesi po záhradách a
poliach. (Jesenský) — Pánu Adušovi o poznanie zapálila sa tvár. Oči mu lietali
po dvore. (Kukučín) — Ihravá ručaj opreteky s časom letí. (Pártošová)
— Druhý sluha lámal drôty a štople liet ali výstrelmi. (Vajanský)
Ako ukazujú príklady, letiet a lietat môže takmer všetko. Okrem toho, čo sa
uvádza v príkladoch, napríklad: zauchá, vtipy, karty, ihla (keď sa rýchlo šije),
oči, dni (ba i roky), iskry, vozy, autá atď. Známe sú aj spojenia so slovesom lietat.
Napríklad lietat v oblakoch (= nereálne rozmýšľať, vychádzať z nereálnych predpokladov),
lietat na vlastných krídlach (byť sebestačný).
Ak povieme o istej osobe, že lieta, a pritom sa pohybuje pešo alebo na dopravnom
prostriedku po zemi, obyčajne máme k jej pohybu výhrady. Sloveso
lietat v takýchto prípadoch používame zámerne, aby sme naznačili, že nám je
chodenie a cestovanie osoby (alebo aj naše vlastné) nie po vôli (pozri príklad
z Timravy). V takýchto prípadoch používame sloveso lietat expresívne ako výraz
zámerne silnejší. Podobne je to aj vtedy, keď chceme naznačiť, že sa voľakto
alebo voľačo pohybuje rýchlo.
Ale ako je to s lietadlom ? Keby sme to vzali v prísnom slova zmysle, vlastne ani
ono neletí, i keď má krídla. — Ale nakrátko. Ak používame sloveso letiet, priletieť,
odletieť, lietať o ľuďoch, čo sa pohybujú vzdušnou dráhou v lietadle, prenášame
ho na označenie takého významu, ktorý je s jeho prvým (základným) významom
vo vzťahu podobnosti. Tu hovoríme o druhotnej (sekundárnej) funkcii
slovesa letiet alebo o druhotnom (sekundárnom) jeho význame, ktorý vznikol
metaforou. Takéto prenášanie slov (metaforické používanie) je jav v každej reči
úplne bežný a ustavičný.
Používanie slovesa letiet vo význame „cestovať lietadlom (na lietadle)" pokladáme
dnes za celkom bežné. Môžete teda povedať Včera večer som pricestoval
(prišiel) lietadlom z Prahy a rovnako správne Včera večer som prilet el z Prahy.
Tak ho používa aj naša denná tlač, napríklad: Po krátkej prechádzke Prahou
a po priateľskej besede v Černinskom paláci... odletel A. A. Gromyko s členmi
delegácie do Moskvy. (Pravda zo dňa 7. VIII. 1959, str. 1.) V takomto použití je
sloveso letieť štylisticky neutrálne (nepríznákové).
Zadosť urobiť a zadosťučinenie. — J. S. z Banskej Bystrice: „Časopis Československý
šport číslo 68 zo dňa 11. júna 1959 písal: ,Keď už učinil zadosť svojej
povinnosti voči vlasti...' Myslím, že slovo učinil nie je slovenské."
Odpoveď: Sloveso učiniť označujú Pravidlá slovenského pravopisu ako archaické,
zastarané. Pravdaže, v našom prípade nejde o sloveso učiniť, lež o spojenie zadosť
učiniť, a to je rozdiel. Z dokladového materiálu zhromaždeného v Ústave slovenského
jazyka vysvitá, že sa používa aj spojenie zadosť urobiť (to prevláda), aj
zadosť učiniť, no na druhej strane takmer bezvýnimočne len zadostučinenie.
Uvedieme niekoľko dokladov: