Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

) — Píše jej každý týždeň a kedy len môže. (Tajovský) — A kde
n čo čulí, už si nestačili kľučku podávať s klebetami. (Tajovský)
Od týchto prípadov treba odlišovať také, pri ktorých slovce len má
Irciu zdôräzňovaciu (pozri bod D, ods. 1).
V silne emocionálne zafarbenej reči vyskytujú sa i obidve zdôrazňujúce
tice (-že, len) vedľa seba: ktože to len, čože to len a pod.
V staršom spisovnom jazyku pri zámenách a zámenných príslovkách sa
_e používali a dodnes sú v ľudovej reči obidve častice len i kotvek.
Ale zo svojej slávy skoro boli vytrhnutí, bo sa na prahu objavil pán slúžny
an Levický, šuhaj mladý, ale vrtký a švárny, a k tomu tak prívetivý, že nebolo
'anky v stolici, čo by mužovi, otcovi, lebo bratovi ha srdce nebola kládla,
dy lenkoľvek o tom reč bola, aby na pána Levického nezabúdal, keď
"e vec tta hlasovanie. (Kalinčiak)
G. Len ako súčasť spojok nielen, lenže, len čo.
Odišla nielen Marka, ale aj študent. (Hečko) — Meštrál poťahuje síce od
ra, ako každé poludnie, lenže tento kút mu je z cesty. (Kukučín)
Spojkový výraz len čo sa zatiaľ píše oddelene, a preto ho preberáme
druhej časti, medzi zloženými výrazmi, i keď sa už cíti ako spojka.
II. Slovko len v zložených výrazoch
Slovko len tvorí s inými časticami alebo spojkami jednu významovú a
načnú jednotku, a to obyčajne zloženú časticu. Môže stáť na začiatku,
stred alebo na konci výrazu. Podľa umiestenia v zloženom výraze
10 rozdeliť výrazy so slovkom len na tieto skupiny:
a) slovko len stojí na čele výrazu, napríklad: len čo, len že, len tak, len
-tak, len aj, len by, len keď, len toľko že, len toľko čo;
b) slovko len stojí na konci výrazu, napríklad i len/aj len, ani len, čo len
i len, ešte i len) ešte aj len, predsa len, zase len, no len, už len, nech
jednako len;
c) slovko len stojí uprostred výrazu, napríklad no len no, že len no.
Ďalšiu skupinu tvoria výrazy so zdvojeným len: len-len, len a len, lenže,
len-len čoA
Ako osobitnú skupinu sa žiada vydeliť také výrazy so slovkom len, ktoré
jú povahu vetnú, nevstupujú teda s výrazmi vo vete do gramatických,
taktických vzťahov, ale tvoria v rámci príslušného vetného celku
ostatnú jednotku, oddelenú čiarkou, prípadne stoja samostatne ako
Niekedy sa vyraz len-len že piše bez spojovníka. Spojovník tu píšeme analogicky ako
"ch zložených výrazoch tohto druhu. Napríklad: len-len čo, ten tak-tak, už-už.