Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

ekvivalenty viet. Sem patria spojenia: no len no, že len no, čo len to, čo by
len, čo by len nie, lenže len.
len tak
a) vyjadruje veľkú intenzitu deja (= veľmi, äž tak); pórov. L časť,
bod C, 2, a.
b) vyjadruje ledabolý, ľahostajný postoj, nezáujem; blíži sa významom
výrazom ledabolo, ľahostajne, náhodne, nič po nič, pre nič za nič, z ničoho
nič; bezcieľne, nevediac prečo, ľahko, iba tak.
Zacharovie Janko už chodil do štvrtej meštianky, ale kto si trúfal hádať len
tak, od oka, obyčajne rátal, že do druhej-tretej. (Móric) — Mohli by ste si len
t a k žiť a nemuseli ani kravy pásť. (Tajovský) — „Ale to len t a k — na pohľad,"
ponáhľal sa vysvetliť Janko. (Móric) — Potom od jesene do jari polihoval,
ale len tak za pecou, nedajbože ho do postele vpraviť. (Tajovský) — Autor
totiž myslí, že človek len tak, nič pre nič, od hladu neumrie. (Gacek) — Ale
Orlíček nedá sa len tak ľahko prekonať. (Alexy) — Len tak z ničoho nič
nebudeme do nich rýpať. (Urban) 5
len čo
a) Spojkový výraz len čo sa dosiaľ píše osobitne. Uvádza časovú vetu,
ktorej dej predchádza pred dejom vety hlavnej, pričom začiatok hlavného
deja je úzko viazaný na uskutočnenie deja vety vedľajšej. Má význam
„akonáhle".
Ale len čo kohúty zakikiríkali a na Ráztoky padlo svetlo dňa, Okolický spomínal
už na všetko ako na zlý sen. (Urban) — Len čo dôjdeme, vlak sa už
hýbe. (Alexy) — Len čo bude Hlavaj chytený, vybavím aj tvoju vec u Ärona.
(Urban)
b) Ako zložená častica obmedzuje výpoveď alebo výraz, pri ktorom
stojí. Významom sa blíži výrazom „iba, jedine, iba čo".
Dolina je tichá, len čo potok šumí, hore až ku bralám dmú sa jeho dumy...
(Plávka) 6
len by
Výraz len by sa používa v hovorovej reči miesto dvoj slovného neutrál-
B
Od týchto prípadov treba odlišovať také, v ktorých sl častica len zachováva obmedzovací
význam a netvorí s príslovkou tak jednu významovú jednotku. Slovka len, tak
tu netvoria celok. Napríklad: Ľadovec pristane tiež, ale len tak [s tou podmienkou], ak
dámy nebudú posmievané. (Tajovský)
6
Od zloženého výrazu len čo treba odlišovať prípady, keď čo je zámenom a len má
funkciu samostatnej zdôrazňovacej častice. Zatiaľ čo v zloženom výraze je postavenie
častice len viazané na polohu pred čo, samostatná častica len môže stáť pred zámenom
alebo za ním, pričom netvorí s ním jednu intonačnú jednotku. Pórov, tieto príklady: 1.
(spojkový výraz:) Len čo som zadriemala, hneä som sa strhla. (Chalúpka) — 2. (len
samostatná častica, čo zámeno:) L e n čo mu to mala povedať? (Tajovský) čo len má
mladý pán v kufre? (Vajanský)