Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

i, že si vec zle vykladá, a tak zostal v Budapešti. Czambel sa domnieže
ho ponechali z núdze, ale len dočasne. Ale od januára r. 1894 bol
enovaný za riadneho štátneho úradníka. 72
Tým sa pre Czambela začalo nové obdobie života i práce.*
GRAMATICKÁ A LEXIKÁLNA CHARAKTERISTIKA SLOVA
LEN V SPISOVNEJ SLOVENČINE
Jozef M i s t r í k — Mária Š a 1 i n g o v á
I. Častica len
Slovo len 1
sa vyskytuje v slovenčine samostatne i v zloženinách nielen,
"e. Jeho frekvencia je veľká, i keď sa popri ňom vyskytuje čiastočne
onymný výraz iba. České ekvivalenty slovka len sú jenom a pouze. 2
Samostatné ten funguje ako uvádzacia, obsahová i äko spôsobová čas-
:i, a to vždy v niekoľkých funkciách.
A. Uvádzacie len stojí na začiatku vety a uvádza ju. Rozsah vecného
amu častice len v takomto prípade je široký a obsah je minimálny,
dzacie len môže raz jemne zdôrazňovať výzvu, inokedy vyjadrovat
rne odporovací postoj.
1. Na zdôraznenie výzvy v spojení s imperatívom slovesa používa sa
~'ca len podobne ako častica nože. Nájdeme ju zvyčajne v dialógoch.
J,en si vy dvere zavrite," chytil Pavol starého Beluša za plece a trocha ho
"asol. (Ondrejov) — Len ma teraz počúvaj, čo ti poviem, pozor daj! (Bed-
) — Len sa rozpamätaj, aké uspokojenie sa do nás vlievalo ... (Švantner)
2. Uvádzacie ten v spojení s indikatívom slovesa má mierne odporovací
tam.
Len
či sa dalo moje šťastie vybojovať? (Barč-Ivan) — „Len či pôjde," po-
1 8
Pórov. Czambel Emlékkônyv 150.
• Uverejňujeme túto časť práce o Czambelovi, ktorá sa chystá pre osobitný sborník
• výberom z C2ambelových prác v Slovenskej akadémii vied.
1
Časť I — Častica letí spracoval J. M i s t r i k, časť II — Slovko len v zložených vytí
spracovala M. Š a 1 i n g o v á.
O vzniku slova len je viac hypotéz. Holubova hovorí, že slovo len vzniklo ako
•Éverbium z *j-ed-tnz> > jedtinf, jenom > jen a v slovenčine zmenou j v t. Podľa
• ch k a vzniklo len z častice le, ktorou sa začínala veta s tvrdením odporovacieho
u, plus no (pričom o odpadlo). Ukazuje sa, že obidva názory sú pravdepodobné.
e sa k tomu, že v slovenčine máme dvojaké len, pokiaľ ide o jeho vznik. Jedno,
označujeme ako uvádzacie a obsahové, vzniklo azda tak, ako to tvrdí Machek, a
— spôsobové — nazdávame sa, vzniklo podľa mienky Holubovej.